Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Novela ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu hovorí o tom, že vláda by mohla predlžovať núdzový stav o 40 dní.
Autor TASR
Bratislava 8. decembra (TASR) - Návrh novely ústavného zákona, ktorý má umožniť predlžovanie núdzového stavu, predstavuje podľa SaS dôležitý medzník v posilnení kontroly parlamentu voči vláde. Návrh novely podľa poslanca Ondreja Dostála (SaS) znamená, že vláda môže opakovane predĺžiť núdzový stav, avšak bude to podliehať dodatočnému súhlasu parlamentu.
"Ukázalo sa, že súčasne platný zákon z roku 2002 nie je pripravený na aktuálnu situáciu. Stáli sme pred dilemou, či môže vláda vyhlásiť núdzový stav nanovo, a ako môže zareagovať Ústavný súd SR. Napokon sme v koalícii dospeli ku kompromisu, ktorý znamená, že vláda môže opakovane predĺžiť núdzový stav, avšak bude to podliehať dodatočnému súhlasu parlamentu. Ak by parlament núdzový stav neschválil, tak núdzový stav skončí," priblížil Dostál.
Novela ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu hovorí o tom, že vláda by mohla predlžovať núdzový stav o 40 dní. Opakované predĺženie núdzového stavu však musí parlament odobriť najneskôr 20 dní odo dňa účinnosti predĺženého núdzového stavu. "V prípade, že by sme išli českým modelom, keď by najskôr musel parlament schváliť predĺženie núdzového stavu vláde, by hrozilo, že by parlament nemusel byť z rôznych dôvodov, napríklad z dôvodu karantény väčšieho počtu poslancov, uznášaniaschopný," upozornil poslanec.
Diskusia o núdzovom stave by tak mohla byť podľa SaS po novom transparentnejšia a najmä odbornejšia. "Predpokladá sa, že vláda bude musieť návrh na predĺženie núdzového stavu odôvodniť oveľa dôkladnejšie, keďže sa to neudeje za zatvorenými dverami na vláde, ale člen vlády bude musieť predstúpiť pred poslancov NR SR a obhájiť dôvody na predĺženie núdzového stavu. Určite sa budeme v parlamente zaujímať, či ciele, ktoré chce vláda dosiahnuť schválením núdzového stavu, sa nedajú zabezpečiť inak. Parlamentná kontrola, či už koaličných, ale aj opozičných poslancov, tak získava zásadný rozmer," doplnil Dostál.
Návrh novely zákona odobril v pondelok (7. 12.) vládny kabinet. Navrhuje ju prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Legislatívu ešte musí schváliť parlament.
"Ukázalo sa, že súčasne platný zákon z roku 2002 nie je pripravený na aktuálnu situáciu. Stáli sme pred dilemou, či môže vláda vyhlásiť núdzový stav nanovo, a ako môže zareagovať Ústavný súd SR. Napokon sme v koalícii dospeli ku kompromisu, ktorý znamená, že vláda môže opakovane predĺžiť núdzový stav, avšak bude to podliehať dodatočnému súhlasu parlamentu. Ak by parlament núdzový stav neschválil, tak núdzový stav skončí," priblížil Dostál.
Novela ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu hovorí o tom, že vláda by mohla predlžovať núdzový stav o 40 dní. Opakované predĺženie núdzového stavu však musí parlament odobriť najneskôr 20 dní odo dňa účinnosti predĺženého núdzového stavu. "V prípade, že by sme išli českým modelom, keď by najskôr musel parlament schváliť predĺženie núdzového stavu vláde, by hrozilo, že by parlament nemusel byť z rôznych dôvodov, napríklad z dôvodu karantény väčšieho počtu poslancov, uznášaniaschopný," upozornil poslanec.
Diskusia o núdzovom stave by tak mohla byť podľa SaS po novom transparentnejšia a najmä odbornejšia. "Predpokladá sa, že vláda bude musieť návrh na predĺženie núdzového stavu odôvodniť oveľa dôkladnejšie, keďže sa to neudeje za zatvorenými dverami na vláde, ale člen vlády bude musieť predstúpiť pred poslancov NR SR a obhájiť dôvody na predĺženie núdzového stavu. Určite sa budeme v parlamente zaujímať, či ciele, ktoré chce vláda dosiahnuť schválením núdzového stavu, sa nedajú zabezpečiť inak. Parlamentná kontrola, či už koaličných, ale aj opozičných poslancov, tak získava zásadný rozmer," doplnil Dostál.
Návrh novely zákona odobril v pondelok (7. 12.) vládny kabinet. Navrhuje ju prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní. Legislatívu ešte musí schváliť parlament.
