Bratislava 4. júna (TASR) - Súčasťou legislatívnych návrhov v rámci tzv. "lex atentát", ktoré pripravuje vláda, by mala byť podľa SaS zmena spôsobu voľby riaditeľa Úradu na ochranu ústavných činiteľov. Strana navrhuje, aby voľbe predchádzalo verejné vypočutie na úrovni parlamentného brannobezpečnostného výboru. Na utorkovej tlačovej konferencii o tom informoval predseda strany Branislav Gröhling s tým, že ak takýto návrh nepredloží vláda v danom balíku, spraví tak v parlamente SaS.

Strana trvá na tom, že politickú zodpovednosť v súvislosti s atentátom na premiéra by mal vyvodiť súčasný šéf úradu. "Preto v rámci lex atentát navrhujeme zmeny pri voľbe riaditeľa ochrankárov, ktorý by mal byť verejne vypočutý na úrovni brannobezpečnostného výboru. Minimálne sa tak zabezpečí, že nový riaditeľ nielen predstaví svoju víziu a ciele, ako zlepšiť ochranu ústavných činiteľov a diplomatických misií, ale tiež verejnosť uvidí, či ide o skúseného odborníka alebo len o človeka, ktorý dostal funkciu za odmenu," vysvetlil Gröhling. Strane podľa jeho slov ide o to, aby sa podobný čin neopakoval a tiež, aby aj zahraničné delegácie, ktoré prídu na oficiálnu návštevu, mali dôveru v zabezpečenie ich ochrany.

O avizovanom "lex atentát" nemá SaS zatiaľ žiadne konkrétne informácie. Poslanec Národnej rady SR Juraj Krúpa (SaS) považuje za dôležité dospieť k zhode naprieč politickým spektrom, pretože aj to je podľa neho hľadanie zmieru. "Návrh nesmie byť zneužitý na politické účely a na obmedzovanie ľudských práv a slobôd. Máme totiž obavy, že príde k posilneniu inštitúcií na úkor slobôd," skonštatoval.

Poslankyňa parlamentu Mária Kolíková (SaS) zopakovala, že považuje za dôležité zriadiť k atentátu na premiéra vyšetrovaciu komisiu. Môže byť podľa nej zriadená buď pri ministerstve vnútra alebo na pôde parlamentu, čo umožňuje rokovací poriadok. Zdôraznila, že do vyšetrovania by mala byť zapojená aj opozícia. Zároveň považuje za dôležité, aby bol vymenený šéf štátnych ochrankárov.

SaS víta zámer spájať stredné školy, no od rezortu nevidí žiadne nové riešenie

Myšlienka spájať stredné školy do väčších celkov je vítaná, ministerstvo školstva však nepredstavilo žiadne nové riešenie. Uviedol to poslanec Národnej rady SR a bývalý minister školstva SaS Branislav Gröhling. Rezort podľa neho len pomenoval systém, ktorý existuje už roky. Inšpirovať sa podľa neho treba v praxi, kde sa spájanie stredných škôl už zrealizovalo. TASR o tom informoval hovorca strany Ondrej Šprlák.

"Spájanie škôl je často politicky nepopulárne a mestá či kraje sa mu vyhýbajú. Je preto pozitívne, ak minister povie, že spájanie podporuje. Žiadne nové riešenie však minister Tomáš Drucker nepredstavil," zhodnotil Gröhling.

Predseda Bratislavského samosprávneho kraja Juraj Droba (SaS) vysvetľuje, že štyri stredné odborné školy v záujme vyššej efektivity zlúčili pod iné školy. "Kľúčové bolo vysvetliť to zastupiteľstvu, rodičom, žiakom aj samotným školám. Tento krok nebol jednoduchý, ale už dnes vidíme výsledky," vysvetlil. Budúcnosť stredného školstva vidí vo veľkých kampusoch, ktoré vo väčších areáloch združujú rôzne druhy škôl, prepájajú ich s praxou a naplno využívajú ekonomiku rozsahu.

Spájaniu škôl v Bratislavskom kraji podľa Gröhlinga predchádzalo zmapovanie potrieb trhu práce, ale aj záujmu žiakov.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) oznámil zámer optimalizovať sieť stredných škôl. Menšie školy by sa mohli spájať do väčších celkov, ktoré by mali spoločné manažmenty, dokázali sa zjednocovať v plánoch vzdelávania, mať spoločných odborných zamestnancov či nadväzovať partnerstvá so zamestnávateľmi. Zdôraznil, že školy sa nebudú zatvárať.