Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa opozičnej strany by mali ministri životného prostredia, zdravotníctva a pôdohospodárstva zvolať odborníkov kvôli tejto téme. Dôvodom sú informácie o kontaminácii podzemných vôd.
Autor TASR
Bratislava 15. júna (TASR) - Ministri životného prostredia, zdravotníctva a pôdohospodárstva László Sólymos (Most-Híd), Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) a Gabriela Matečná (nominantka SNS) by mali pre kontamináciu podzemných vôd z bývalej skládky Chemických závodov Juraja Dimitrova vo Vrakuni zvolať odborníkov a nájsť riešenie na ochranu Žitného ostrova. Vyzýva ich k tomu SaS.
"Žiadam ministrov Sólymosa, Druckera aj Matečnú, aby zvolali odborníkov, hydrogeológov, a aby našli funkčné riešenie na ochranu Žitného ostrova voči tomuto znečisteniu a ďalším znečisteniam, ktoré sa priplavujú zo severovýchodnej časti Bratislavy do tohto územia," povedala na dnešnej tlačovej konferencii v parlamente Anna Zemanová.
Zároveň žiada, aby bol zriadený informačný bod, na ktorom ľudia dostanú relevantnú a kompetentnú odpoveď o znečistení vôd. Dnes totiž podľa nej nemajú dosť informácií. Slovenský hydrometeorologický ústav by mal podľa Zemanovej obratom rozšíriť monitorovaciu sieť ohrozenej oblasti.
Bratislavské mestské časti Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Ružinov, ale aj dotknuté obce Rovinka, Dunajská Lužná či Most pri Bratislave informujú na svojich weboch o kontaminácii podzemných vôd. Požiadalo o to ministerstvo životného prostredia, ktoré upozorňuje, že podľa zrealizovaného geologického prieskumu niektoré znečisťujúce látky zo skládky už dnes významne ohrozujú kvalitu podzemnej vody v oblasti Vrakune, Ružinova, Podunajských Biskupíc a prenikajú ďalej do Žitného ostrova.
Ministerstvo životného prostredia koncom apríla informovalo, že už spustilo verejné obstarávanie na sanáciu tejto skládky vo Vrakuni. Náklady na odstránenie environmentálnej záťaže sa odhadujú na viac ako 30 miliónov eur. Konečnú sumu však určí verejné obstarávanie. Využiť sa majú eurofondy. Na sanáciu skládky vo Vrakuni sa má použiť metóda enkapsulácie, ktorou sa jej obsah zaizoluje od okolitého prostredia.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
"Žiadam ministrov Sólymosa, Druckera aj Matečnú, aby zvolali odborníkov, hydrogeológov, a aby našli funkčné riešenie na ochranu Žitného ostrova voči tomuto znečisteniu a ďalším znečisteniam, ktoré sa priplavujú zo severovýchodnej časti Bratislavy do tohto územia," povedala na dnešnej tlačovej konferencii v parlamente Anna Zemanová.
Zároveň žiada, aby bol zriadený informačný bod, na ktorom ľudia dostanú relevantnú a kompetentnú odpoveď o znečistení vôd. Dnes totiž podľa nej nemajú dosť informácií. Slovenský hydrometeorologický ústav by mal podľa Zemanovej obratom rozšíriť monitorovaciu sieť ohrozenej oblasti.
Bratislavské mestské časti Vrakuňa, Podunajské Biskupice, Ružinov, ale aj dotknuté obce Rovinka, Dunajská Lužná či Most pri Bratislave informujú na svojich weboch o kontaminácii podzemných vôd. Požiadalo o to ministerstvo životného prostredia, ktoré upozorňuje, že podľa zrealizovaného geologického prieskumu niektoré znečisťujúce látky zo skládky už dnes významne ohrozujú kvalitu podzemnej vody v oblasti Vrakune, Ružinova, Podunajských Biskupíc a prenikajú ďalej do Žitného ostrova.
Ministerstvo životného prostredia koncom apríla informovalo, že už spustilo verejné obstarávanie na sanáciu tejto skládky vo Vrakuni. Náklady na odstránenie environmentálnej záťaže sa odhadujú na viac ako 30 miliónov eur. Konečnú sumu však určí verejné obstarávanie. Využiť sa majú eurofondy. Na sanáciu skládky vo Vrakuni sa má použiť metóda enkapsulácie, ktorou sa jej obsah zaizoluje od okolitého prostredia.
Rozloha skládky, ktorá sa nachádza na území starého Mlynského ramena, na rozhraní bratislavských mestských častí Vrakuňa a Ružinov, je približne 4,65 hektára. Je na nej zhruba 120.000 kubických metrov odpadu, ktorý tam vyvážali z chemických závodov v 60. až 80. rokoch minulého storočia.
