Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Strana tvrdí, že do zákona sa malo dostať "trestanie" médií za zverejnenie výrokov politikov.
Autor TASR
Bratislava 21. júna (TASR) - Strana SaS žiada prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby vetovala zákon o ochrane spotrebiteľa. Strana tvrdí, že do zákona sa malo dostať "trestanie" médií za zverejnenie výrokov politikov.
"Poslanec OĽANO Milan Vetrák nekorektne a neprijateľným spôsobom zasiahol do legislatívneho procesu pri schvaľovaní zákona o ochrane spotrebiteľa. Výsledkom je, že sa mu podarilo presadiť trestanie médií za zverejnenie výrokov politikov napriek tomu, že mu podobný návrh v pléne naposledy neprešiel aj vďaka SaS. OĽANO opakovane potvrdilo, že znásilňovanie legislatívneho procesu má v krvi. Aj z toho dôvodu žiadame prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby schválenú novelu zákona vetovala a vrátila do parlamentu," uviedol predseda SaS Richard Sulík.
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) si myslí si, že tento krok nebol korektný, avizuje úpravu. Tvrdí, že novinári nemôžu zodpovedať za to, čo urobí politik. "Máte priniesť reálnu pravdivú skutočnosť, ktorá sa udiala a sprostredkovať ju občanom," povedal v reakcii. Pokiaľ prezidentka zákon vráti, súhlasí si s tým, aby došlo k zmene cez pozmeňujúci návrh. Dodal, že prípadné zákony vrátené prezidentkou by zaradil na slávnostnú schôdzu, ktorá sa bude konať 1. septembra pri príležitosti Dňa Ústavy SR.
Zákon o ochrane spotrebiteľa schválili poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok (20. 6.) aj so zmenou zo spoločnej správy výborov, ktorou sa upravuje ustanovenie v Občianskom zákonníku. Hovorí o problematike zverejnenia a šírení nepravdivej informácie o fyzickej osobe, "a to aj vtedy, ak sa ten, kto sa neoprávneného zásahu dopustil, spoliehal na hodnovernosť zdroja informácie a jej pravdivosť si neoveril".
V odôvodnení zmeny sa píše, že sa vyskytujú prípady, keď sudca s prihliadnutím na privilegovaný charakter subjektu, ktorý nepravdivú informáciu zverejnil alebo šíril, nechce priznať primerané zadosťučinenie, teda ospravedlnenie. Nedeje sa to ani v prípade, ak si zdroj informácie, hoci hodnoverný, prizná, že ním pôvodne zverejnená informácia, ktorá bola inými subjektmi, napríklad médiami, ďalej šírená, nie je pravdivá. "V demokratickej spoločnosti tiež nie je dôvod, aby sa šíriteľ informácie mal možnosť vyhovárať na zdroj či jeho hodnovernosť len preto, aby mohol beztrestne a niekedy aj zámerne poškodzovať dobré meno a česť, či zasahovať do súkromia fyzickej osoby," píše sa v odôvodnení zmeny.
"Poslanec OĽANO Milan Vetrák nekorektne a neprijateľným spôsobom zasiahol do legislatívneho procesu pri schvaľovaní zákona o ochrane spotrebiteľa. Výsledkom je, že sa mu podarilo presadiť trestanie médií za zverejnenie výrokov politikov napriek tomu, že mu podobný návrh v pléne naposledy neprešiel aj vďaka SaS. OĽANO opakovane potvrdilo, že znásilňovanie legislatívneho procesu má v krvi. Aj z toho dôvodu žiadame prezidentku Zuzanu Čaputovú, aby schválenú novelu zákona vetovala a vrátila do parlamentu," uviedol predseda SaS Richard Sulík.
Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) si myslí si, že tento krok nebol korektný, avizuje úpravu. Tvrdí, že novinári nemôžu zodpovedať za to, čo urobí politik. "Máte priniesť reálnu pravdivú skutočnosť, ktorá sa udiala a sprostredkovať ju občanom," povedal v reakcii. Pokiaľ prezidentka zákon vráti, súhlasí si s tým, aby došlo k zmene cez pozmeňujúci návrh. Dodal, že prípadné zákony vrátené prezidentkou by zaradil na slávnostnú schôdzu, ktorá sa bude konať 1. septembra pri príležitosti Dňa Ústavy SR.
Zákon o ochrane spotrebiteľa schválili poslanci Národnej rady (NR) SR v utorok (20. 6.) aj so zmenou zo spoločnej správy výborov, ktorou sa upravuje ustanovenie v Občianskom zákonníku. Hovorí o problematike zverejnenia a šírení nepravdivej informácie o fyzickej osobe, "a to aj vtedy, ak sa ten, kto sa neoprávneného zásahu dopustil, spoliehal na hodnovernosť zdroja informácie a jej pravdivosť si neoveril".
V odôvodnení zmeny sa píše, že sa vyskytujú prípady, keď sudca s prihliadnutím na privilegovaný charakter subjektu, ktorý nepravdivú informáciu zverejnil alebo šíril, nechce priznať primerané zadosťučinenie, teda ospravedlnenie. Nedeje sa to ani v prípade, ak si zdroj informácie, hoci hodnoverný, prizná, že ním pôvodne zverejnená informácia, ktorá bola inými subjektmi, napríklad médiami, ďalej šírená, nie je pravdivá. "V demokratickej spoločnosti tiež nie je dôvod, aby sa šíriteľ informácie mal možnosť vyhovárať na zdroj či jeho hodnovernosť len preto, aby mohol beztrestne a niekedy aj zámerne poškodzovať dobré meno a česť, či zasahovať do súkromia fyzickej osoby," píše sa v odôvodnení zmeny.
