Hlavným cieľom konferencie je zvyšovanie spoločenského záujmu o ageizmus, jeho pochopenie, ako aj uvedomenie si jeho negatívnych dôsledkov pre jednotlivca a spoločnosť.
Autor TASR
Bratislava 28. júna (TASR) – Štúdie založené na European Social Survey zistili, že ageizmus je najčastejším typom diskriminácie a súvisí s negatívnym vnímaním najstaršej generácie. Na medzinárodnej konferencii "Towards a World for all Ages", ktorá sa uskutoční v piatok (29.6.) v Bratislave, sa diskriminácii ľudí na základe veku bude venovať aj Ústav etnológie Slovenskej akadémie vied (SAV).
V prieskume ho, ako častú formu diskriminácie, spomenulo 35 percent všetkých účastníkov vo veku nad 18 rokov, pričom Slovensko sa umiestnilo vysoko nad priemerom EÚ. Fenoméne, ktorý je prítomný na pracovisku, v zdravotnej starostlivosti a médiách vykazuje množstvo negatívnych účinkoch vo všetkých sférach života. "Nachádzame ho na rôznych úrovniach - spoločenskej, rodinnej i individuálnej. Posilňuje sociálnu nerovnosť, pretože sa výraznejšie prejavuje v spojitosti s inými diskrimináciami - starších žien, chudobných ľudí alebo ľudí s demenciou či iným hendikepom. Navyše ageizmus zapríčiňuje zvýšenú chorobnosť ľudí vo vyššom veku, ba dokonca môže spôsobiť predčasné úmrtie," povedala Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie SAV.
Medzi potenciálne účinné intervencie, ktoré môžu takejto diskriminácii zabrániť patrí zvyšovanie povedomia verejnosti, presadzovanie patričných zákonov či korigovanie falošných predstáv spoločnosti o živote a potrebách starých ľudí. Hlavným cieľom konferencie je zvyšovanie spoločenského záujmu o ageizmus, jeho pochopenie, ako aj uvedomenie si jeho negatívnych dôsledkov pre jednotlivca a spoločnosť. "Medzinárodná perspektíva môže porovnávať dobré praktiky s cieľom určiť odporúčania pre zníženie ageizmu v spoločnosti," dodala Voľanská.
Konferencia je vyvrcholením projektu COST Action IS1402 Ageism from a Multi-National, Interdisciplinary Perspective.
V prieskume ho, ako častú formu diskriminácie, spomenulo 35 percent všetkých účastníkov vo veku nad 18 rokov, pričom Slovensko sa umiestnilo vysoko nad priemerom EÚ. Fenoméne, ktorý je prítomný na pracovisku, v zdravotnej starostlivosti a médiách vykazuje množstvo negatívnych účinkoch vo všetkých sférach života. "Nachádzame ho na rôznych úrovniach - spoločenskej, rodinnej i individuálnej. Posilňuje sociálnu nerovnosť, pretože sa výraznejšie prejavuje v spojitosti s inými diskrimináciami - starších žien, chudobných ľudí alebo ľudí s demenciou či iným hendikepom. Navyše ageizmus zapríčiňuje zvýšenú chorobnosť ľudí vo vyššom veku, ba dokonca môže spôsobiť predčasné úmrtie," povedala Ľubica Voľanská z Ústavu etnológie SAV.
Medzi potenciálne účinné intervencie, ktoré môžu takejto diskriminácii zabrániť patrí zvyšovanie povedomia verejnosti, presadzovanie patričných zákonov či korigovanie falošných predstáv spoločnosti o živote a potrebách starých ľudí. Hlavným cieľom konferencie je zvyšovanie spoločenského záujmu o ageizmus, jeho pochopenie, ako aj uvedomenie si jeho negatívnych dôsledkov pre jednotlivca a spoločnosť. "Medzinárodná perspektíva môže porovnávať dobré praktiky s cieľom určiť odporúčania pre zníženie ageizmu v spoločnosti," dodala Voľanská.
Konferencia je vyvrcholením projektu COST Action IS1402 Ageism from a Multi-National, Interdisciplinary Perspective.