Vedcom sa potvrdilo, že čím vyššie ihličnany rastú, tým sú odolnejšie.
Autor TASR
Bratislava 29. decembra (TASR) - Symbolikou obdobia Vianoc je aj stálozelený strom – ihličnan. V zimnom období sú to práve ihličnaté stromy, ktoré nespia, ale dokážu v určitej miere využívať fotosyntetické procesy a profitovať aj z tohto obdobia roka. Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) upozorňujú, že ihličnany sú dôležitým prvkom slovenských lesov a ich ubúdanie v súvislosti so zmenou prostredia, nárastom teplôt, sucha a premnoženia hmyzích škodcov je enormné. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Tináková.
"'Environment', v ktorom žijeme spolu s inými organizmami, má obrovský vplyv na rozvoj našich schopností, mieru odolnosti a adaptívne procesy. Schopnosť jednotlivých druhov prežiť pod vplyvom meniacej sa klímy silne závisí od variability konkrétnych odoziev práve vo vnútri druhu," povedala Gabriela Jamnická z Ústavu ekológie lesa SAV. Ako dodala, spolu s kolegami sa v rámci viacerých domácich a medzinárodných projektov (CLIMO - CSF Climate Smart Forestry – klimaticky orientované lesníctvo) zaoberajú aj výskumom európskych populácií smreka.
Vedcom sa potvrdilo, že čím vyššie ihličnany rastú, tým sú odolnejšie. "Zistili sme, že populácie z vyšších nadmorských výšok alebo okrajových oblastí, kde sú 'tvrdšie' podmienky na život, si vytvorili lepšie obranné mechanizmy voči negatívnym vplyvom prostredia. Tieto mechanizmy by mohli efektívne využiť aj v budúcnosti, napríklad pri vyrovnaní sa s dlhším obdobím sucha - modifikáciou bunkových membrán, akumuláciou špecifických látok a proteínov, hustotou prieduchov, efektívnejšou fotochemickou účinnosťou, množstvom a pomerom ochranných monoterpénov či efektívnejším využitím vody," dodala Jamnická.
Vedci veria, že tieto "zelené symboly Vianoc" prežijú v stredoeurópskom priestore aj za pomoci mechanizmov, ktoré budú využívať výber odolnejších alebo adaptabilnejších genetických zdrojov.
"'Environment', v ktorom žijeme spolu s inými organizmami, má obrovský vplyv na rozvoj našich schopností, mieru odolnosti a adaptívne procesy. Schopnosť jednotlivých druhov prežiť pod vplyvom meniacej sa klímy silne závisí od variability konkrétnych odoziev práve vo vnútri druhu," povedala Gabriela Jamnická z Ústavu ekológie lesa SAV. Ako dodala, spolu s kolegami sa v rámci viacerých domácich a medzinárodných projektov (CLIMO - CSF Climate Smart Forestry – klimaticky orientované lesníctvo) zaoberajú aj výskumom európskych populácií smreka.
Vedcom sa potvrdilo, že čím vyššie ihličnany rastú, tým sú odolnejšie. "Zistili sme, že populácie z vyšších nadmorských výšok alebo okrajových oblastí, kde sú 'tvrdšie' podmienky na život, si vytvorili lepšie obranné mechanizmy voči negatívnym vplyvom prostredia. Tieto mechanizmy by mohli efektívne využiť aj v budúcnosti, napríklad pri vyrovnaní sa s dlhším obdobím sucha - modifikáciou bunkových membrán, akumuláciou špecifických látok a proteínov, hustotou prieduchov, efektívnejšou fotochemickou účinnosťou, množstvom a pomerom ochranných monoterpénov či efektívnejším využitím vody," dodala Jamnická.
Vedci veria, že tieto "zelené symboly Vianoc" prežijú v stredoeurópskom priestore aj za pomoci mechanizmov, ktoré budú využívať výber odolnejších alebo adaptabilnejších genetických zdrojov.