Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Kozie mlieko je podľa SAV považované za funkčnú a nutrične hodnotnú tekutinu bohatú aj na komponenty, akými sú postbioticky aktívne kmene baktérií.
Autor TASR
Bratislava 25. novembra (TASR) - Kozie mlieko obsahuje viac minerálnych látok, najmä vápnika, než kravské mlieko. Vo vyššom percentuálnom zastúpení obsahuje aj ďalšie minerálne prvky, ako sú horčík, draslík, fosfor, meď, zinok, ale aj stopové prvky, najmä mangán a chróm. Obsahuje takisto prospešnú mikrobiotu, ktorej niektorí zástupcovia pozitívne ovplyvňujú zdravotný stav konzumentov. Vedci Slovenskej akadémie vied (SAV) z Centra biovied vyselektovali a charakterizovali postbioticky aktívne baktérie na ich použitie pri výrobe produktov z fermentovaného kozieho mlieka. Získali za to patent. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Tináková.
"V spolupráci s Výskumným ústavom mliekarenským v Žiline sme vyselektovali bakteriálne kmene, ktoré sú citlivé k antibiotikám, neobsahujú gény faktorov virulencie a sú bez produkcie nežiaducich enzýmov. Naopak, produkujú užitočný enzým beta-galaktozidáza, ktorý je dôležitý pri príprave produktov pre jednotlivcov trpiacich laktózovou intoleranciou. Kmene produkujú antimikrobiálne pôsobiace substancie - bakteriocíny, patriace do skupiny postbiotík. Substancie zostávajú stabilné aj počas dlhodobého skladovania pri teplote mínus 20 stupňov Celzia," priblížila vedúca vedecká pracovníčka z Centra biovied SAV Andrea Lauková.
Kozie mlieko je podľa SAV považované za funkčnú a nutrične hodnotnú tekutinu bohatú aj na komponenty, akými sú postbioticky aktívne kmene baktérií. Charakterizované a aplikované baktérie prežívajú na pracovisku v dostatočnom množstve v jogurtoch vyrobených z kozieho mlieka.
"Ďalšou zložkou kozieho mlieka s významom pre naše zdravie sú vitamíny A, B1, B2, B12, C, D, E, K a kyselina listová. Zastúpené sú aj mastné kyseliny, a z nich hlavne kyselina maslová, kaprónová, kaprylová, kaprínová, palmová, arachidonová a linolénová. Kozie mlieko obsahuje takisto vyššie percento aminokyselín treonín, izoleucín, lyzín, tyrozín, cysteín a valín," uviedla Lauková.
Patent udelil tento mesiac Úrad priemyselného vlastníctva SR po úspešnom zavŕšení úplného prieskumu patentovej prihlášky.
"V spolupráci s Výskumným ústavom mliekarenským v Žiline sme vyselektovali bakteriálne kmene, ktoré sú citlivé k antibiotikám, neobsahujú gény faktorov virulencie a sú bez produkcie nežiaducich enzýmov. Naopak, produkujú užitočný enzým beta-galaktozidáza, ktorý je dôležitý pri príprave produktov pre jednotlivcov trpiacich laktózovou intoleranciou. Kmene produkujú antimikrobiálne pôsobiace substancie - bakteriocíny, patriace do skupiny postbiotík. Substancie zostávajú stabilné aj počas dlhodobého skladovania pri teplote mínus 20 stupňov Celzia," priblížila vedúca vedecká pracovníčka z Centra biovied SAV Andrea Lauková.
Kozie mlieko je podľa SAV považované za funkčnú a nutrične hodnotnú tekutinu bohatú aj na komponenty, akými sú postbioticky aktívne kmene baktérií. Charakterizované a aplikované baktérie prežívajú na pracovisku v dostatočnom množstve v jogurtoch vyrobených z kozieho mlieka.
"Ďalšou zložkou kozieho mlieka s významom pre naše zdravie sú vitamíny A, B1, B2, B12, C, D, E, K a kyselina listová. Zastúpené sú aj mastné kyseliny, a z nich hlavne kyselina maslová, kaprónová, kaprylová, kaprínová, palmová, arachidonová a linolénová. Kozie mlieko obsahuje takisto vyššie percento aminokyselín treonín, izoleucín, lyzín, tyrozín, cysteín a valín," uviedla Lauková.
Patent udelil tento mesiac Úrad priemyselného vlastníctva SR po úspešnom zavŕšení úplného prieskumu patentovej prihlášky.
