Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pri štúdiu vyvíjaných materiálov sa na oddelení využíva aj špeciálna klimatizačná komora, v ktorej sú vzorky cementových kompozitov vystavené pôsobeniu plynného CO2.
Autor TASR
Bratislava 6. novembra (TASR) - Vedci z Ústavu stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied (SAV) vyvíjajú a testujú nové mnohozložkové cementové zmesi s využitím domácich prírodných zdrojov a vedľajších produktov iných priemyselných výrob, respektíve odpadov. Výsledkom ich výskumu sú rôzne druhy betónov s mimoriadnymi vlastnosťami, ktoré môžu byť implementované v oblasti civilnej výstavby, ako aj v priemyselných aplikáciách. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Tináková.
Ako jediní na Slovensku sa títo odborníci zaoberajú vývojom materiálov, ktoré odolávajú aj extrémnym podmienkam prostredia vo vrtoch až do hĺbky 10 kilometrov. "Príkladom materiálov, ktoré vyvíjame, sú cementové kompozity použiteľné v geotermálnych alebo ropných vrtoch. Vzorky pri našich skúškach vystavujeme teplotám okolo 220 stupňov Celzia za spolupôsobenia tlaku vodnej pary. Navyše, voda prítomná v geotermálnych vrtoch obsahuje aj rôzne chemické zlúčeniny, preto musia byť tieto materiály odolné aj voči týmto často korozívnym látkam," priblížil Martin Palou, vedúci Oddelenia stavebných hmôt a konštrukcií Ústavu stavebníctva a architektúry SAV.
Pri štúdiu vyvíjaných materiálov sa na oddelení využíva aj špeciálna klimatizačná komora, v ktorej sú vzorky cementových kompozitov vystavené pôsobeniu plynného CO2. "Pri pôsobení CO2 na tieto vzorky sa tvorí uhličitan vápenatý, ktorý je do určitej miery schopný vypĺňať jeho póry. Tým sa zvyšuje objemová hmotnosť kompozitu a zlepšujú sa jeho mechanické vlastnosti," vysvetlil Palou. Jeho dlhodobým zámerom je vyvinúť betóny, ktoré by boli vo zvýšenej miere schopné vo svojej štruktúre zachytávať emisie CO2, čím by sa výrazne prispelo k znižovaniu globálneho otepľovania.
Výskumný tím pod vedením Paloua je partnerom medzinárodného projektu zameraného na vývoj a optimalizáciu zloženia takzvaných ťažkých betónov, ktoré sú schopné odolávať dlhodobému pôsobeniu ionizujúceho žiarenia, napríklad v prostrediach jadrových elektrární, a tým prispievať k ochrane zdravia ľudí aj prostredia.
Okrem toho sa vedeckí pracovníci zaoberajú aj vývojom takzvaných samozhutniteľných vysokohodnotných ťažkých betónov, ktorých pevnosť v tlaku presahuje 60 megapascalov. Ich cieľom je optimalizácia materiálového zloženia tak, aby pri ukladaní tekutej betónovej zmesi počas stavebných prác nemusela byť aplikovaná dodatočná vibrácia.
Ako jediní na Slovensku sa títo odborníci zaoberajú vývojom materiálov, ktoré odolávajú aj extrémnym podmienkam prostredia vo vrtoch až do hĺbky 10 kilometrov. "Príkladom materiálov, ktoré vyvíjame, sú cementové kompozity použiteľné v geotermálnych alebo ropných vrtoch. Vzorky pri našich skúškach vystavujeme teplotám okolo 220 stupňov Celzia za spolupôsobenia tlaku vodnej pary. Navyše, voda prítomná v geotermálnych vrtoch obsahuje aj rôzne chemické zlúčeniny, preto musia byť tieto materiály odolné aj voči týmto často korozívnym látkam," priblížil Martin Palou, vedúci Oddelenia stavebných hmôt a konštrukcií Ústavu stavebníctva a architektúry SAV.
Pri štúdiu vyvíjaných materiálov sa na oddelení využíva aj špeciálna klimatizačná komora, v ktorej sú vzorky cementových kompozitov vystavené pôsobeniu plynného CO2. "Pri pôsobení CO2 na tieto vzorky sa tvorí uhličitan vápenatý, ktorý je do určitej miery schopný vypĺňať jeho póry. Tým sa zvyšuje objemová hmotnosť kompozitu a zlepšujú sa jeho mechanické vlastnosti," vysvetlil Palou. Jeho dlhodobým zámerom je vyvinúť betóny, ktoré by boli vo zvýšenej miere schopné vo svojej štruktúre zachytávať emisie CO2, čím by sa výrazne prispelo k znižovaniu globálneho otepľovania.
Výskumný tím pod vedením Paloua je partnerom medzinárodného projektu zameraného na vývoj a optimalizáciu zloženia takzvaných ťažkých betónov, ktoré sú schopné odolávať dlhodobému pôsobeniu ionizujúceho žiarenia, napríklad v prostrediach jadrových elektrární, a tým prispievať k ochrane zdravia ľudí aj prostredia.
Okrem toho sa vedeckí pracovníci zaoberajú aj vývojom takzvaných samozhutniteľných vysokohodnotných ťažkých betónov, ktorých pevnosť v tlaku presahuje 60 megapascalov. Ich cieľom je optimalizácia materiálového zloženia tak, aby pri ukladaní tekutej betónovej zmesi počas stavebných prác nemusela byť aplikovaná dodatočná vibrácia.
