Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Takmer tretina opýtaných by sa kvôli životnému prostrediu bola tiež ochotná vzdať časti svojich príjmov.
Autor TASR
Bratislava 5. júna (TASR) - Podľa väčšiny slovenských občanov by mala mať ochrana životného prostredia prioritu pred ekonomickým rastom. Vyplýva to z výsledkov reprezentatívneho prieskumu, ktoré pri príležitosti utorkového Svetového dňa životného prostredia zverejnil Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV). Takmer tretina opýtaných by sa kvôli životnému prostrediu bola tiež ochotná vzdať časti svojich príjmov.
K názoru, že ochrana životného prostredia je dôležitejšia aj za cenu pomalšieho ekonomického rastu a určitého úbytku pracovných miest, sa v roku 2017 priklonilo 60 percent respondentov. Naopak, 30 percent respondentov považuje za prvoradé najmä vytvorenie podmienok pre ekonomický rast a rast pracovných miest aj za cenu negatívnych vplyvov na životné prostredie. Ekonomický rast by uprednostnili najmä respondenti so základným vzdelaním a z miest nad 100.000 obyvateľov.
S tvrdením "Zriekol by som sa časti svojho príjmu, ak by som mal istotu, že sa tieto peniaze použijú na ochranu pred znečisťovaním životného prostredia," súhlasilo 28 percent respondentov, 38 percent s ním nesúhlasilo. Ochota prispievať pritom podľa Sociologického ústavu SAV od roku 1991 klesá. Sčasti si to však vysvetľuje zmenenou škálou odpovedí, v ktorých pribudla stredová pozícia.
Prieskum sa zaoberal aj postojom Slovákov k tvrdeniam, ktoré podceňujú dôležitosť životného prostredia alebo prínos jednotlivca k jeho ochrane. "Postoje zľahčujúce význam ochrany životného prostredia nemajú u občanov na Slovensku vysokú podporu," interpretuje výsledky Sociologický ústav SAV. Prieskum tiež zachytil zvýšenie dôvery k environmentálnym organizáciám. Dôveruje im 58 percent respondentov, o šesť percent viac než vlani.
Prieskum sa uskutočnil v rámci medzinárodného projektu výskumu európskych hodnôt (European Values Study - EVS), ktorý na Slovensku koordinuje Sociologický ústav SAV. Zúčastnilo sa ho 1432 respondentov. Výsledky reprezentatívneho výskumu zohľadňujú rozloženie obyvateľov Slovenska podľa pohlavia, veku, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a kraja.
K názoru, že ochrana životného prostredia je dôležitejšia aj za cenu pomalšieho ekonomického rastu a určitého úbytku pracovných miest, sa v roku 2017 priklonilo 60 percent respondentov. Naopak, 30 percent respondentov považuje za prvoradé najmä vytvorenie podmienok pre ekonomický rast a rast pracovných miest aj za cenu negatívnych vplyvov na životné prostredie. Ekonomický rast by uprednostnili najmä respondenti so základným vzdelaním a z miest nad 100.000 obyvateľov.
S tvrdením "Zriekol by som sa časti svojho príjmu, ak by som mal istotu, že sa tieto peniaze použijú na ochranu pred znečisťovaním životného prostredia," súhlasilo 28 percent respondentov, 38 percent s ním nesúhlasilo. Ochota prispievať pritom podľa Sociologického ústavu SAV od roku 1991 klesá. Sčasti si to však vysvetľuje zmenenou škálou odpovedí, v ktorých pribudla stredová pozícia.
Prieskum sa zaoberal aj postojom Slovákov k tvrdeniam, ktoré podceňujú dôležitosť životného prostredia alebo prínos jednotlivca k jeho ochrane. "Postoje zľahčujúce význam ochrany životného prostredia nemajú u občanov na Slovensku vysokú podporu," interpretuje výsledky Sociologický ústav SAV. Prieskum tiež zachytil zvýšenie dôvery k environmentálnym organizáciám. Dôveruje im 58 percent respondentov, o šesť percent viac než vlani.
Prieskum sa uskutočnil v rámci medzinárodného projektu výskumu európskych hodnôt (European Values Study - EVS), ktorý na Slovensku koordinuje Sociologický ústav SAV. Zúčastnilo sa ho 1432 respondentov. Výsledky reprezentatívneho výskumu zohľadňujú rozloženie obyvateľov Slovenska podľa pohlavia, veku, vzdelania, veľkosti miesta bydliska a kraja.
