Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V priemyselnom a zaľudnenom severnom Taliansku potvrdil trend znižovania oxidu dusičitého približne o desať percent za týždeň od konca februára do konca marca.
Autor TASR
Bratislava 22. apríla (TASR) - Pandémia nového koronavírusu síce výraznou mierou obmedzila spoločenský život, no spomalenie až zastavenie stále rastúceho spoločenského tempa sa v dobrom smere odráža na životnom prostredí. Zo sledovania Európskej environmentálnej agentúry v Kodani vyplýva, že obmedzenia v doprave a priemysle znížili hladiny oxidu dusičitého a oxidu uhličitého, ktoré spôsobujú kyslé dažde, smog a skleníkové plyny. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Monika Hucáková.
"Všetky doterajšie opatrenia sa už v priebehu niekoľkých týždňov premietli do nižšieho znečistenia ovzdušia, čo potvrdzujú aj satelitné snímky Európskej vesmírnej agentúry. Podľa služby monitorovania atmosféry Copernicus sa v priemyselnom a zaľudnenom severnom Taliansku potvrdil trend znižovania oxidu dusičitého približne o desať percent za týždeň od konca februára do konca marca," povedala riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV Zita Izakovičová. K znižovaniu zaťažovania životného prostredia v tomto období asi najvýraznejšie prispelo obmedzenie intenzity dopravy, najmä leteckej.
Letectvo je jedným z najrýchlejšie rastúcich zdrojov emisií skleníkových plynov. "Priame emisie z leteckej dopravy predstavujú asi tri percentá celkových emisií skleníkových plynov v EÚ a viac ako dve percentá svetových emisií. V roku 2020 sú globálne ročné emisie z medzinárodnej leteckej dopravy už približne o 70 percent vyššie, ako to bolo v roku 2005. Kým v roku 1993 počet leteckých pasažierov bol 350 miliónov, podľa Eurostatu ich počet vzrástol v roku 2018 na 1,106 miliardy," povedala Viktória Miklósová z Ústavu krajinnej ekológie SAV. Počty letov sa počas pandémie po celom svete výrazne znížili. Obmedzenie leteckej dopravy prispelo značnou mierou k zníženiu množstva emisií oxidu uhličitého.
"Zníženie produkcie znečisťujúcich látok sa prejaví nielen na zlepšení kvality ovzdušia, ale následne aj na ostatných zložkách životného prostredia – vode, pôde a tiež na ekosystémoch. Podobne to môže byť, aj pokiaľ ide o chorobnosť a úmrtnosť obyvateľstva, keďže znečistené ovzdušie podporuje výskyt mnohých civilizačných ochorení," povedala Magdaléna Bezáková z Ústavu krajinnej ekológie SAV.
SAV pripomína, že 22. apríla sa od roku 1970 pripomína Deň Zeme. Ústav krajinnej ekológie SAV sa rozhodol pri tejto príležitosti zorganizovať súťaž pre školské kolektívy na tému Koronakríza ako šanca pre planétu Zem. Pre jednotlivcov je určená súťaž o najkrajší list ľudstvu od matky zeme. Príspevky do oboch súťaží je potrebné zaslať do 10. mája.
"Všetky doterajšie opatrenia sa už v priebehu niekoľkých týždňov premietli do nižšieho znečistenia ovzdušia, čo potvrdzujú aj satelitné snímky Európskej vesmírnej agentúry. Podľa služby monitorovania atmosféry Copernicus sa v priemyselnom a zaľudnenom severnom Taliansku potvrdil trend znižovania oxidu dusičitého približne o desať percent za týždeň od konca februára do konca marca," povedala riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV Zita Izakovičová. K znižovaniu zaťažovania životného prostredia v tomto období asi najvýraznejšie prispelo obmedzenie intenzity dopravy, najmä leteckej.
Letectvo je jedným z najrýchlejšie rastúcich zdrojov emisií skleníkových plynov. "Priame emisie z leteckej dopravy predstavujú asi tri percentá celkových emisií skleníkových plynov v EÚ a viac ako dve percentá svetových emisií. V roku 2020 sú globálne ročné emisie z medzinárodnej leteckej dopravy už približne o 70 percent vyššie, ako to bolo v roku 2005. Kým v roku 1993 počet leteckých pasažierov bol 350 miliónov, podľa Eurostatu ich počet vzrástol v roku 2018 na 1,106 miliardy," povedala Viktória Miklósová z Ústavu krajinnej ekológie SAV. Počty letov sa počas pandémie po celom svete výrazne znížili. Obmedzenie leteckej dopravy prispelo značnou mierou k zníženiu množstva emisií oxidu uhličitého.
"Zníženie produkcie znečisťujúcich látok sa prejaví nielen na zlepšení kvality ovzdušia, ale následne aj na ostatných zložkách životného prostredia – vode, pôde a tiež na ekosystémoch. Podobne to môže byť, aj pokiaľ ide o chorobnosť a úmrtnosť obyvateľstva, keďže znečistené ovzdušie podporuje výskyt mnohých civilizačných ochorení," povedala Magdaléna Bezáková z Ústavu krajinnej ekológie SAV.
SAV pripomína, že 22. apríla sa od roku 1970 pripomína Deň Zeme. Ústav krajinnej ekológie SAV sa rozhodol pri tejto príležitosti zorganizovať súťaž pre školské kolektívy na tému Koronakríza ako šanca pre planétu Zem. Pre jednotlivcov je určená súťaž o najkrajší list ľudstvu od matky zeme. Príspevky do oboch súťaží je potrebné zaslať do 10. mája.
