Bratislava 24. februára (TASR) - Prvé mesiace vojnového konfliktu boli spojené so silnou solidaritou slovenského obyvateľstva voči ľuďom utekajúcim z Ukrajiny, čo potvrdili viaceré prieskumy verejnej mienky z jari 2022. Do mapovania týchto postojov sa počas uplynulého roka zapojil aj Spoločenskovedný ústav Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV). Výsledky jeho porovnávacieho prieskumu z marca a decembra 2022 poukazujú na mierny pokles podpory prijatia odídencov z Ukrajiny v spoločnosti. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.

Na skutočnosť, že sa vnímanie ľudí prichádzajúcich z Ukrajiny na Slovensko zhoršuje, poukazoval už septembrový prieskum Inštitútu Globsec prostredníctvom agentúry Focus. Podľa výsledkov až 52 percent Slovákov vnímalo prítomnosť ukrajinských utečencov negatívne. Spomedzi krajín V4 sa podľa SAV naše vnímanie utečencov prejavilo vôbec najhoršie. Jedným z kľúčových faktorov týchto postojov boli podľa prieskumu obavy o zhoršenie ekonomickej situácie na Slovensku.

Tento trend potvrdil aj decembrový prieskum Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV, ktorý zopakoval svoje zisťovanie z marca 2022. "Respondentov sme v oboch mesiacoch oslovili s viacerými otázkami. Zaujímalo nás napríklad, či by podľa nich Ukrajinci, ktorí prišli na Slovensko žiť, mali mať rovnaké práva ako všetci ostatní. Zatiaľ čo v marci s týmto vyjadrilo nesúhlas približne 15 percent opýtaných, v decembri už takto reagoval každý štvrtý opýtaný respondent. Pričom počet tých, ktorí zvolili odpoveď silne nesúhlasím, sa takmer zdvojnásobil," spresnila psychologička Jana Papcunová zo Spoločenskovedného ústavu Centra spoločenských a psychologických vied SAV.

Počet silne nesúhlasiacich respondentov sa oproti marcu 2022 takmer zdvojnásobil aj pri otázke, či by mal každý utečenec mať právo požiadať o azyl na Slovensku bez akýchkoľvek ročných limitov.

Výsledky prieskumu poukazujú na klesajúcu mieru podpory Slovákov voči odídencom a utečencom z Ukrajiny. "Jedným z faktorov môže byť zhoršujúca sa ekonomická situácia, nárast cien či neutíchajúce dezinformačné snahy, ktoré môžu viesť k polarizácii spoločnosti, narušeniu sociálnej kohézie medzi komunitami až k nárastu nenávistných prejavov voči zraniteľným skupinám," vysvetlila vedkyňa.