Bratislava 8. júla (TASR) - Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) a Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave prichádzajú s výskumom, ktorý spočíva vo využití kuchynského odpadu v (bio)senzorických aplikáciách na včasnú detekciu civilizačných chorôb. Na systém je podaná národná (slovenská) patentová prihláška. TASR o tom informovala hovorkyňa SAV Monika Tináková.

Agropotravinársky priemysel produkuje množstvá bioodpadu, ktorý vzniká pri produkcii a spracovaní vo výrobnom reťazci a následne aj v gastropriemysle a domácnostiach. Aplikáciou rôznych fyzikálnych a chemických úprav a aktivačných metód sa agropotravinárske odpady premieňajú na karbonizovanú biomasu, tzv. biochar. Patrí medzi materiály, ktoré sa používajú na modifikáciu sieťotlačených uhlíkových elektrochemických senzorov (SPCE). Jeho výhoda spočíva v možnosti jednoduchej prípravy z obnoviteľnej biomasy.

Uvedené senzory modifikované biocharom boli úspešne použité pri elektrochemickej detekcii ťažkých kovov, pesticídov, zvyškov veterinárnych liečiv či rôznych biomolekúl, ako napríklad glukóza, vitamín C či dopamín. Aplikačný potenciál navrhovaného riešenia je podľa vedcov v porovnateľnej citlivosti ako pri doteraz komerčne používaných senzoroch na detekciu civilizačných chorôb. Aktuálne neexistuje komerčne dostupný tlačený senzor, ktorý využíva biocharový typ uhlíkového materiálu.

"Senzory vyrobené využitím uvedeného typu uhlíkatého materiálu sú vhodné na detekciu rôznych cieľových analytov/biomolekúl na veľmi nízkej koncentračnej úrovni s vysokou citlivosťou a selektivitou. Ide o komplexné riešenie, ktoré sa začína využitím kuchynského odpadu ako vstupného materiálu, cez vývoj tlačových kompozitných disperzií až po masovú produkčnú tlač senzorov," konštatuje Alenka Opálková Šišková z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV.

Na projekte spolupracujú vedci z Ústavu materiálov a mechaniky strojov SAV, Chemického ústavu SAV a Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU.