Bratislava 5. decembra (TASR) - Budovanie logistických parkov, priemyselných závodov, novej dopravnej infraštruktúry či obydlí má za následok kontinuálny pokles výmery poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. Z celkového počtu 74 priemyselných parkov v SR je až 63 % typu "greenfield", teda postavených na zelených lúkach. Krajinní ekológovia zo SAV pri príležitosti Svetového dňa pôdy (5. 12.) uvádzajú aj ďalšie príklady negatívnych vplyvov, ktoré ohrozujú úrodnú pôdu na Slovensku.

Ako ďalej informovala Katarína Gáliková, hovorkyňa Úradu Slovenskej akadémie vied (SAV), výstavba priemyselných a logistických objektov a nákupných centier sa na Slovensku realizuje v regiónoch s najkvalitnejšími pôdami.

"Napríklad na výstavbu priemyselného závodu Peugeot Citroën bolo zabraných 183 hektárov (ha) kvalitných pôd Slovenska, na Jaguar Land Rover 30 ha, areál Volkswagen Slovakia zabral 200 ha a na výstavbu priemyselnej zóny vo Voderadoch bolo obsadených 130 ha najkvalitnejších pôd," konštatovala riaditeľka Ústavu krajinnej ekológie SAV Zita Izakovičová.

Kým nové nehnuteľnosti rastú na zelených lúkach, staré nevyužívané objekty zostávajú opustené a vytvárajú tzv. brownfield, nedostatočne využívanú, zanedbanú nehnuteľnosť, ktorá zhoršuje estetickú hodnotu krajiny. V mestách sa tvoria tepelné ostrovy, zhoršuje sa odtok vody a zvyšuje sa výskyt povodní. Človek však negatívne ovplyvňuje aj kvalitatívne vlastnosti pôdy.

Foto: TASR Jaroslav Novák

"Vplyvom neuváženej ľudskej činnosti v poľnohospodárskej krajine dochádza k významnej akcelerácii erózno-akumulačných procesov. V roku 2019 na Slovensku aktuálna vodná erózia ohrozila 275.454 ha poľnohospodárskej pôdy, čo predstavuje 14,28 % z výmery poľnohospodárskej pôdy SR. Veternou eróziou je ohrozených 6,2 % poľnohospodárskej pôdy Slovenska," objasnila Izakovičová.

V poslednom období pre nevhodné obhospodarovanie pôdy narastá aj podiel pôd ohrozených zhutnením. Dôvodom je využívanie ťažkých mechanizmov na vlhkých pôdach, nedostatočné organické hnojenie, využitie nevhodného sortimentu hnojív, prípadne nedodržiavanie biologicky vyvážených osevných postupov. Údaje za roky 2018 až 2019 poukazujú, že dochádza aj k nárastu zastúpenia poľnohospodárskych pôd s kyslou a slabo kyslou pôdnou reakciou.

"Predísť týmto problémom alebo aspoň čiastočne ich znížiť môžeme aplikáciou ekologických foriem hospodárenia na pôde," dodala Izakovičková a dodala, že v roku 2019 výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby na Slovensku dosiahla podiel 10,19 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy.

Envirostratégia 2030 za oblasť udržateľného hospodárenia s pôdou má za cieľ zvýšiť tento podiel do roku 2030 minimálne na 13,5 %, Európska únia na 15 %. "Splnenie tohto cieľa je dôležité nielen z hľadiska ochrany životného prostredia, ale aj z hľadiska zabezpečenia potravinovej bezpečnosti," dodala Izakovičová.