Vedci tiež v štúdiách zistili, že ľudia, ktorí majú tendenciu cítiť prepojenosť s ľudstvom, vnímajú migrantov rovnako ako iných ľudí.
Autor TASR
Bratislava 22. októbra (TASR) - Negatívny či pozitívny postoj v otázke migrantov súvisí s tým, ako ľudia myslia a čo cítia. Vyplýva to z dvoch štúdií Slovenskej akadémie vied (SAV), ktorá o tom informuje na svojom webe. Ukázalo sa, že najdôležitejšie je, či ľudia myslia otvorene a cítia prepojenosť s ľudstvom.
"Výsledok našej štúdie naznačuje, že ak ľudia myslia aktívne otvorene, nespoliehajú sa na svoje automaticky vytvorené, často predpojaté negatívne predstavy o imigrantoch, ale zvažujú rôzne pohľady a vyhľadávajú ďalšie informácie o imigrantoch," uviedol Martin Sedlár z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Takéto myslenie podľa jeho slov prispieva k pozitívnemu postoju k migrantom.
Vedci tiež v štúdiách zistili, že ľudia, ktorí majú tendenciu cítiť prepojenosť s ľudstvom, vnímajú migrantov rovnako ako iných ľudí. To takisto súvisí s ich pozitívnym postojom k nim. Ako priblížil Sedlár, vďaka pocitu spolupatričnosti berú migrantov ako súčasť ľudstva.
Psychológ priblížil, že ak ľudia nepremýšľajú o veciach s otvorenosťou a nepociťujú prepojenie s ostatnými ľuďmi, majú skôr negatívnejšie postoje k migrantom. Ak však premýšľajú otvorene a cítia prepojenie s ľudstvom, majú skôr pozitívnejšie postoje k imigrantom.
Prvá štúdia bola realizovaná na 650 Slovákoch vo veku 18 až 62 rokov. Druhá štúdia na 600 Slovákoch vo veku 18 až 88 rokov. Respondenti odpovedali na otázky zisťujúce pozitívne a negatívne postoje v súvislosti s migrantami.
"Výsledok našej štúdie naznačuje, že ak ľudia myslia aktívne otvorene, nespoliehajú sa na svoje automaticky vytvorené, často predpojaté negatívne predstavy o imigrantoch, ale zvažujú rôzne pohľady a vyhľadávajú ďalšie informácie o imigrantoch," uviedol Martin Sedlár z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV. Takéto myslenie podľa jeho slov prispieva k pozitívnemu postoju k migrantom.
Vedci tiež v štúdiách zistili, že ľudia, ktorí majú tendenciu cítiť prepojenosť s ľudstvom, vnímajú migrantov rovnako ako iných ľudí. To takisto súvisí s ich pozitívnym postojom k nim. Ako priblížil Sedlár, vďaka pocitu spolupatričnosti berú migrantov ako súčasť ľudstva.
Psychológ priblížil, že ak ľudia nepremýšľajú o veciach s otvorenosťou a nepociťujú prepojenie s ostatnými ľuďmi, majú skôr negatívnejšie postoje k migrantom. Ak však premýšľajú otvorene a cítia prepojenie s ľudstvom, majú skôr pozitívnejšie postoje k imigrantom.
Prvá štúdia bola realizovaná na 650 Slovákoch vo veku 18 až 62 rokov. Druhá štúdia na 600 Slovákoch vo veku 18 až 88 rokov. Respondenti odpovedali na otázky zisťujúce pozitívne a negatívne postoje v súvislosti s migrantami.