Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Riaditeľka ÚKE SAV Zita Izakovičová uviedla, že z hľadiska ochrany klímy sú mokrade veľmi dôležité. Sú hlavnou zásobárňou vody. Pôsobia ako špongie, pretože dokážu pohltiť veľké množstvo vody.
Autor TASR
Bratislava 2. februára (TASR) - Na Slovensku nastal v uplynulom storočí úbytok a degradácia mokradí. Podľa štatistík zostalo z pôvodnej rozlohy rašelinísk na Slovensku už len menej ako desať percent. Upozorňujú na to vedkyne z Ústavu krajinnej ekológie (ÚKE) Slovenskej akadémie vied (SAV) pri príležitosti Svetového dňa mokradí pripadajúceho na 2. februára.
Jedným z najčastejších dôvodov vymiznutia mokradí je ich premena na poľnohospodárske pôdy. Výrazné škody vznikli aj v dôsledku poľnohospodárskeho zlepšovania výnosnosti pôdy, úpravy tokov alebo ťažby nerastných surovín, poukazujú vedkyne.
Napriek medzinárodnej ochrane úbytok mokradí pokračuje dodnes. "Mokrade majú množstvo významných funkcií pre zdravé fungovanie Zeme. Našou úlohou je zabrániť ďalšej degradácii a zániku týchto cenných ekosystémov a zabezpečiť ich účinnú revitalizáciu. Treba si uvedomiť, že mokrade sú veľmi citlivé a vzniknuté zmeny môžu byť už nevratné," upozorňujú odborníčky.
Riaditeľka ÚKE SAV Zita Izakovičová uviedla, že z hľadiska ochrany klímy sú mokrade veľmi dôležité. Sú hlavnou zásobárňou vody. Pôsobia ako špongie, pretože dokážu pohltiť veľké množstvo vody. V čase nadbytku ju zachytávajú a v čase núdze ju uvoľňujú.
Mokrade pokrývajú malú časť planéty, významnou mierou sa podieľajú aj na zachytávaní uhlíka. Viktória Miklósová z ÚKE SAV približuje, že mokrade dokážu zadržať 30 percent skleníkových plynov, viac ako dažďové pralesy. Okrem toho sú prírodnými vodnými filtrami. "Vo svojich pôdach zachytávajú znečisťujúce látky, ako sú fosfor a ťažké kovy, taktiež transformujú rozpustený dusík na plynný dusík," poznamenala. Mokrade tiež podľa vedkyne rozkladajú listy či živočíšny odpad, čím sa neutralizujú škodlivé baktérie.
Mokrade majú mnoho podôb. Na Slovensku sa podľa vedkýň vyskytujú predovšetkým riečne nivy, močiare, rašeliniská a slatiny. Sú zdrojom pitnej a úžitkovej vody, potravy, podporujú biodiverzitu, zabezpečujú ochranu pred povodňami a eróziou.
Svetový deň mokradí sa oslavuje 2. februára. V tento deň v roku 1971 bol v iránskom meste Ramsar podpísaný dohovor o mokradiach – medzinárodná zmluva na ochranu a trvalú udržateľnosť mokradí. Na tzv. ramsarskom zozname je vyše 2000 lokalít mokradí medzinárodného významu, medzi nimi 14 slovenských. Napríklad lokality významné pre vodné vtáky a vzácne mokraďové druhy (Parížske močiare, Oravská kotlina, Senianske rybníky, Šúr) a podzemné mokrade jaskýň Demänovskej doliny a Domice.
Jedným z najčastejších dôvodov vymiznutia mokradí je ich premena na poľnohospodárske pôdy. Výrazné škody vznikli aj v dôsledku poľnohospodárskeho zlepšovania výnosnosti pôdy, úpravy tokov alebo ťažby nerastných surovín, poukazujú vedkyne.
Napriek medzinárodnej ochrane úbytok mokradí pokračuje dodnes. "Mokrade majú množstvo významných funkcií pre zdravé fungovanie Zeme. Našou úlohou je zabrániť ďalšej degradácii a zániku týchto cenných ekosystémov a zabezpečiť ich účinnú revitalizáciu. Treba si uvedomiť, že mokrade sú veľmi citlivé a vzniknuté zmeny môžu byť už nevratné," upozorňujú odborníčky.
Riaditeľka ÚKE SAV Zita Izakovičová uviedla, že z hľadiska ochrany klímy sú mokrade veľmi dôležité. Sú hlavnou zásobárňou vody. Pôsobia ako špongie, pretože dokážu pohltiť veľké množstvo vody. V čase nadbytku ju zachytávajú a v čase núdze ju uvoľňujú.
Mokrade pokrývajú malú časť planéty, významnou mierou sa podieľajú aj na zachytávaní uhlíka. Viktória Miklósová z ÚKE SAV približuje, že mokrade dokážu zadržať 30 percent skleníkových plynov, viac ako dažďové pralesy. Okrem toho sú prírodnými vodnými filtrami. "Vo svojich pôdach zachytávajú znečisťujúce látky, ako sú fosfor a ťažké kovy, taktiež transformujú rozpustený dusík na plynný dusík," poznamenala. Mokrade tiež podľa vedkyne rozkladajú listy či živočíšny odpad, čím sa neutralizujú škodlivé baktérie.
Mokrade majú mnoho podôb. Na Slovensku sa podľa vedkýň vyskytujú predovšetkým riečne nivy, močiare, rašeliniská a slatiny. Sú zdrojom pitnej a úžitkovej vody, potravy, podporujú biodiverzitu, zabezpečujú ochranu pred povodňami a eróziou.
Svetový deň mokradí sa oslavuje 2. februára. V tento deň v roku 1971 bol v iránskom meste Ramsar podpísaný dohovor o mokradiach – medzinárodná zmluva na ochranu a trvalú udržateľnosť mokradí. Na tzv. ramsarskom zozname je vyše 2000 lokalít mokradí medzinárodného významu, medzi nimi 14 slovenských. Napríklad lokality významné pre vodné vtáky a vzácne mokraďové druhy (Parížske močiare, Oravská kotlina, Senianske rybníky, Šúr) a podzemné mokrade jaskýň Demänovskej doliny a Domice.
