Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podpredseda EK Maroš Šefčovič konštatoval, že Slovensko využilo potenciál členstva najlepšie zo všetkých desiatich krajín, ktoré do EÚ v roku 2004 vstúpili.
Autor TASR
Bratislava 30. apríla (TASR) - Dôležitosť a zmyslupnosť rozšírenia Európskej únie (EÚ) o desať krajín v roku 2004, aj neskorších pristúpení ďalších štátov, ukazuje aj dnešná kríza na Ukrajine.
"Čo by sa mohlo stať, ak by sme vtedy povedali nie? Viete si predstaviť, ako by dnes vyzerala ukrajinská kríza?," opýtal sa predseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Schulz na dnešnom brífingu po vystúpení na oslavách 10. výročia vstupu Slovenska do EÚ v Bratislave.
Schulz je kandidátom frakcie Pokroková aliancia socialistov a demokratov (S&D), ktorej členom je aj Smer-SD, na post predsedu Európskej komisie (EK).
Líder socialistov považuje vo vzťahu k Rusku za dôležité uvažovať nielen o sankciách, ale aj o ceste diplomacie. Ak Rusko nie je ochotné využiť svoj vplyv na zníženie napätia na východnej Ukrajine, je podľa neho namieste uvažovať aj o sankciách. "Ale musíme povedať našim občanom, že sankcie budú mať dopad na naše ekonomiky, na naše ceny plynu, naše investorské kapacity," upozornil.
Európska únia a Rusko majú spoločné záujmy, čo podľa jeho skúseností môže byť základom pre diplomatické rokovania. Na otázku, o aké spoločné záujmy ide, odpovedal, že Rusko je jedným z najväčších svetových vývozcov energií. Európska únia ich potrebuje kupovať, Rusko predávať. Rusi podľa neho potrebujú aj európske investície a technológie.
Slovensko, Česko, aj Schulzova materská krajina, Nemecko, sú podľa neho v aktuálnej kríze na tej istej lodi. Na otázku, či má Slovensko vo vzťahu k Ukrajine nejakú špeciálnu rolu, Schulz poznamenal, že v špeciálnej situácii je asi len Poľsko, ktoré má s Ukrajinou najdlhšiu hranicu a tým pádom aj najviac riskuje vo vzťahoch s ňou. "Žiadna jednotlivá krajina nemá samostatnú rolu, možno okrem Poľska," povedal.
Na otázku, prečo sa za týchto okolností tempo integrácie ďalších štátov do únie spomalilo Schulz odpovedal, že to má dva dôvody. "Niektoré krajiny nie sú v prístupovom procese tak ďaleko, ako by mali byť, aby mohli vstúpiť do únie," pripomenul. Na druhej strane, aj samotná únia by sa v prípade, že by ju čakal nejaký ďalší veľký prístupový proces, mala naň inštitucionálne pripraviť. Pripomenul problémy, ktoré nastali práve po rozšírení EÚ o desať krajín v roku 2004, keď nadväzujúci projekt európskej ústavnej zmluvy stroskotal na referendách vo Francúzsku a Holandsku.
"Po náročnom období sa Slovensko nakoniec stalo plnoprávnym členom rodiny európskych krajín. Ale žijeme vo veľmi turbulentných časoch. Desať rokov v EÚ je úžasný výdobytok. Byť členom EÚ znamená byť členom spoločenstva rešpektu, vzájomnej úcty a solidarity," povedal krátko pred tým v prejave v Bratislave Schulz. Neskôr dodal, že v časoch krízy a ohrozenia európskej meny Slovensko preukázalo solidaritu k EÚ. "Teraz musí byť EÚ plne solidárna so Slovenskom," povedal v súvislosti so slovenskými možnosťami čerpať v nasledujúcich siedmych rokoch eurofondy.
"Je lepšie byť v spoločenstve, kde sa malé a veľké štáty navzájom rešpektujú. Je to určite oveľa lepšie než to, čo sa v súčasnosti deje na Ukrajine, kde vidíme situáciu, že tí, ktorí sú silní, prikazujú tým slabým, čo majú robiť. Myslím si, že môžeme byť hrdí na to, že sme v EÚ, kde sme silní, kde spolu držíme," vyhlásil v prejave Schulz. "Sú ľudia, ktorí hovoria, že kríza je už za nami. Ja sa domnievam, že krízu budeme mať za sebou, keď vyhráme boj proti nezamestnanosti a osobitne boj proti nezamestnanosti mladých. Toto je moment, kedy môžeme sláviť desať rokov úspešného členstva v EÚ. Ale nasledujúci deň sa musíme pustiť do boja proti ostatným problémom, pred ktorými stojíme," vyhlásil Schulz. Neskôr dodal, že v Európe sú regióny, kde nemá prácu až polovica mladých ľudí. "To je výzva pre nás všetkých," zdôraznil.
Podpredseda EK Maroš Šefčovič, ktorý je aktuálne aj lídrom kandidátnej listiny Smeru-SD, dnes v prejave konštatoval, že Slovensko využilo potenciál členstva najlepšie zo všetkých desiatich krajín, ktoré do EÚ v roku 2004 vstúpili. "Aj keď sme začínali s prístupovými rozhovormi neskôr ako naši kolegovia, skončili sme ich medzi prvými. Rýchlo sme sa dostali do Schengenu, cestujeme po Európe bez pasov a bez hraničných kontrol. Ako prvá krajina zo strednej Európy sme vstúpili do eurozóny, máme rovnakú menu, ako Nemci či Francúzi. Myslím si, že to bola pre nás veľmi úspešná dekáda a som presvedčený, že ďalšia bude ešte úspešnejšia," vyhlásil Šefčovič. Zároveň poďakoval Schulzovi "za jeho permanentnú priazeň pre Slovensko, za to, že je silným Európanom, ktorý podporuje Európsku úniu".
"Čo by sa mohlo stať, ak by sme vtedy povedali nie? Viete si predstaviť, ako by dnes vyzerala ukrajinská kríza?," opýtal sa predseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Schulz na dnešnom brífingu po vystúpení na oslavách 10. výročia vstupu Slovenska do EÚ v Bratislave.
Schulz je kandidátom frakcie Pokroková aliancia socialistov a demokratov (S&D), ktorej členom je aj Smer-SD, na post predsedu Európskej komisie (EK).
Líder socialistov považuje vo vzťahu k Rusku za dôležité uvažovať nielen o sankciách, ale aj o ceste diplomacie. Ak Rusko nie je ochotné využiť svoj vplyv na zníženie napätia na východnej Ukrajine, je podľa neho namieste uvažovať aj o sankciách. "Ale musíme povedať našim občanom, že sankcie budú mať dopad na naše ekonomiky, na naše ceny plynu, naše investorské kapacity," upozornil.
Európska únia a Rusko majú spoločné záujmy, čo podľa jeho skúseností môže byť základom pre diplomatické rokovania. Na otázku, o aké spoločné záujmy ide, odpovedal, že Rusko je jedným z najväčších svetových vývozcov energií. Európska únia ich potrebuje kupovať, Rusko predávať. Rusi podľa neho potrebujú aj európske investície a technológie.
Slovensko, Česko, aj Schulzova materská krajina, Nemecko, sú podľa neho v aktuálnej kríze na tej istej lodi. Na otázku, či má Slovensko vo vzťahu k Ukrajine nejakú špeciálnu rolu, Schulz poznamenal, že v špeciálnej situácii je asi len Poľsko, ktoré má s Ukrajinou najdlhšiu hranicu a tým pádom aj najviac riskuje vo vzťahoch s ňou. "Žiadna jednotlivá krajina nemá samostatnú rolu, možno okrem Poľska," povedal.
Na otázku, prečo sa za týchto okolností tempo integrácie ďalších štátov do únie spomalilo Schulz odpovedal, že to má dva dôvody. "Niektoré krajiny nie sú v prístupovom procese tak ďaleko, ako by mali byť, aby mohli vstúpiť do únie," pripomenul. Na druhej strane, aj samotná únia by sa v prípade, že by ju čakal nejaký ďalší veľký prístupový proces, mala naň inštitucionálne pripraviť. Pripomenul problémy, ktoré nastali práve po rozšírení EÚ o desať krajín v roku 2004, keď nadväzujúci projekt európskej ústavnej zmluvy stroskotal na referendách vo Francúzsku a Holandsku.
"Po náročnom období sa Slovensko nakoniec stalo plnoprávnym členom rodiny európskych krajín. Ale žijeme vo veľmi turbulentných časoch. Desať rokov v EÚ je úžasný výdobytok. Byť členom EÚ znamená byť členom spoločenstva rešpektu, vzájomnej úcty a solidarity," povedal krátko pred tým v prejave v Bratislave Schulz. Neskôr dodal, že v časoch krízy a ohrozenia európskej meny Slovensko preukázalo solidaritu k EÚ. "Teraz musí byť EÚ plne solidárna so Slovenskom," povedal v súvislosti so slovenskými možnosťami čerpať v nasledujúcich siedmych rokoch eurofondy.
"Je lepšie byť v spoločenstve, kde sa malé a veľké štáty navzájom rešpektujú. Je to určite oveľa lepšie než to, čo sa v súčasnosti deje na Ukrajine, kde vidíme situáciu, že tí, ktorí sú silní, prikazujú tým slabým, čo majú robiť. Myslím si, že môžeme byť hrdí na to, že sme v EÚ, kde sme silní, kde spolu držíme," vyhlásil v prejave Schulz. "Sú ľudia, ktorí hovoria, že kríza je už za nami. Ja sa domnievam, že krízu budeme mať za sebou, keď vyhráme boj proti nezamestnanosti a osobitne boj proti nezamestnanosti mladých. Toto je moment, kedy môžeme sláviť desať rokov úspešného členstva v EÚ. Ale nasledujúci deň sa musíme pustiť do boja proti ostatným problémom, pred ktorými stojíme," vyhlásil Schulz. Neskôr dodal, že v Európe sú regióny, kde nemá prácu až polovica mladých ľudí. "To je výzva pre nás všetkých," zdôraznil.
Podpredseda EK Maroš Šefčovič, ktorý je aktuálne aj lídrom kandidátnej listiny Smeru-SD, dnes v prejave konštatoval, že Slovensko využilo potenciál členstva najlepšie zo všetkých desiatich krajín, ktoré do EÚ v roku 2004 vstúpili. "Aj keď sme začínali s prístupovými rozhovormi neskôr ako naši kolegovia, skončili sme ich medzi prvými. Rýchlo sme sa dostali do Schengenu, cestujeme po Európe bez pasov a bez hraničných kontrol. Ako prvá krajina zo strednej Európy sme vstúpili do eurozóny, máme rovnakú menu, ako Nemci či Francúzi. Myslím si, že to bola pre nás veľmi úspešná dekáda a som presvedčený, že ďalšia bude ešte úspešnejšia," vyhlásil Šefčovič. Zároveň poďakoval Schulzovi "za jeho permanentnú priazeň pre Slovensko, za to, že je silným Európanom, ktorý podporuje Európsku úniu".
