Schuster je presvedčený, že prelomenie veta prezidenta kvalifikovanou väčšinou v parlamente prináša politické, ale aj hospodárske škody.
Autor TASR
,aktualizované Košice 10. marca (TASR) – Najdôležitejším motívom pre kandidatúru na prezidenta SR v roku 1999 bola podľa Rudolfa Schustera skutočnosť, že v tom období bolo Slovensko niekoľko mesiacov bez prezidenta a jeho právomoci prebral vtedajší premiér Vladimír Mečiar. „Potom sa rozdávali amnestie a milosti, za ktoré sa dodnes hanbíme a udelené boli ľuďom, ktorí možno mali byť postavení pred súd,“ vyhlásil dnes Schuster pred novinármi. Dodal, že dôležité bolo aj to, že vtedy išlo prvýkrát o všeľudové hlasovanie. „Koalícia a opozícia sa nedokázala zjednotiť na ústavnej väčšine pre voľbu hlavy štátu a toto bola správna cesta,“ zdôraznil.
Schuster je presvedčený, že prelomenie veta prezidenta kvalifikovanou väčšinou v parlamente prináša politické, ale aj hospodárske škody. „Každá koalícia, ktorá má len niečo nad 75 poslancov, si schvaľuje účelové zákony pre seba,“ vyhlásil. Podľa bývalého prezidenta by na prelomenie veta mala byť potrebná ústavná väčšina. „Prezident by bol vtedy dosť silný, pretože by navrhovatelia zákona museli ísť k nemu už dopredu, aby zistili, aký má názor,“ doplnil Schuster. Zdôraznil však, že to predpokladá nezávislého a nadstraníckeho prezidenta. Toto by podľa neho zabezpečilo, že by si opozícia a koalícia nemohli meniť schválené zákony po tom, ako by sa dostali k moci.
Schuster je presvedčený, že prelomenie veta prezidenta kvalifikovanou väčšinou v parlamente prináša politické, ale aj hospodárske škody. „Každá koalícia, ktorá má len niečo nad 75 poslancov, si schvaľuje účelové zákony pre seba,“ vyhlásil. Podľa bývalého prezidenta by na prelomenie veta mala byť potrebná ústavná väčšina. „Prezident by bol vtedy dosť silný, pretože by navrhovatelia zákona museli ísť k nemu už dopredu, aby zistili, aký má názor,“ doplnil Schuster. Zdôraznil však, že to predpokladá nezávislého a nadstraníckeho prezidenta. Toto by podľa neho zabezpečilo, že by si opozícia a koalícia nemohli meniť schválené zákony po tom, ako by sa dostali k moci.