Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vláda tvrdí, že napriek priebežným konzultáciám nedostala pri finalizácii správy dostatočný priestor na vyjadrenie sa k informáciám z iných zdrojov, ktoré Komisia v správe použila.
Autor TASR
Bratislava 21. augusta (TASR) - Vláda SR schválila v stredu reakciu k Správe o právnom štáte 2024. Sumarizuje základné výhrady vlády, ktoré sa týkajú nevhodnej metodológie vypracovania správy zo strany Európskej komisie (EK), obsahových nepresností či čiastočne zavádzajúcich konštatovaní.
"Odporúčania adresované SR v roku 2024 zostali čo do obsahu i rozsahu približne v podobe, v akej boli po prvý raz adresované SR v roku 2022. Tieto odporúčania teda boli adresované už predchádzajúcej vláde, vo viacerých prípadoch pre legislatívu, ktorú predchádzajúca vláda presadila," uviedlo ministerstvo spravodlivosti v materiáli.
EK podľa rezortu nereflektovala na pozitívne zmeny realizované vládou a nekriticky preberala najmä informácie znevažujúce kroky vykonané po októbrových voľbách. "Vláda z tohto dôvodu považuje za nutné vzniesť výhrady k metodológii prípravy Správy o právnom štáte 2024, ktorej výsledkom sú viaceré neobjektívne a nesprávne konštatovania vo vzťahu k Slovensku," skonštatoval.
Vláda tvrdí, že napriek priebežným konzultáciám nedostala pri finalizácii správy dostatočný priestor na vyjadrenie sa k informáciám z iných zdrojov, ktoré Komisia v správe použila. "Početné hodnotenia Európskej komisie v správe sa opierajú o zdrojové články z troch denníkov, ktoré sú výlučne protivládne. To je metodologicky nevhodný prístup. Neoverené informácie z médií nemôžu nahradiť dôkladnú analýzu objektívneho stavu vecí," priblížila. Vládny kabinet by podľa vlastných slov uvítal, keby EK všetky informácie v správe systematicky overovala aj z iných zdrojov.
"Zreteľný je okrem iného selektívny prístup Európskej komisie k hodnoteniam členských štátov. Prejavuje sa to najmä nízkou mierou zohľadnenia národných príspevkov a podkladov poskytnutých orgánmi členských štátov, a, naopak, častým nekritickým využívaním informácií z rôznych iných zdrojov," uviedlo ministerstvo spravodlivosti.
V správach prevažujú podľa rezortu negatívne aspekty hodnotení nad pozitívami. Skonštatoval, že nie sú dostatočne zohľadňované expertné právne názory, ako sú stanoviská renomovaných právnikov, akademických inštitúcií či judikatúra ústavných súdov.
Vláda však zároveň tvrdí, že mechanizmus hodnotenia stavu právneho štátu v Európskej únii považuje za dôležitý nástroj, ktorý má potenciál upevňovať spoločné hodnoty, na ktorých Únia stojí.
EK v závere júla publikovala správu, ktorá hodnotí stav v oblasti právneho štátu v jednotlivých členských štátoch EÚ. Vo vzťahu k Slovensku vydala sedem odporúčaní. Okrem iného sa týkajú opatrení na zabezpečenie nezávislosti členov Súdnej rady, predloženia návrhov na reguláciu lobingu či zabezpečenia účinného a nezávislého vyšetrovania prípadov veľkej korupcie. Komisia odporúča aj posilniť pravidlá a mechanizmy s cieľom obnoviť nezávislé riadenie a redakčnú nezávislosť verejnoprávnych médií.
"Odporúčania adresované SR v roku 2024 zostali čo do obsahu i rozsahu približne v podobe, v akej boli po prvý raz adresované SR v roku 2022. Tieto odporúčania teda boli adresované už predchádzajúcej vláde, vo viacerých prípadoch pre legislatívu, ktorú predchádzajúca vláda presadila," uviedlo ministerstvo spravodlivosti v materiáli.
EK podľa rezortu nereflektovala na pozitívne zmeny realizované vládou a nekriticky preberala najmä informácie znevažujúce kroky vykonané po októbrových voľbách. "Vláda z tohto dôvodu považuje za nutné vzniesť výhrady k metodológii prípravy Správy o právnom štáte 2024, ktorej výsledkom sú viaceré neobjektívne a nesprávne konštatovania vo vzťahu k Slovensku," skonštatoval.
Vláda tvrdí, že napriek priebežným konzultáciám nedostala pri finalizácii správy dostatočný priestor na vyjadrenie sa k informáciám z iných zdrojov, ktoré Komisia v správe použila. "Početné hodnotenia Európskej komisie v správe sa opierajú o zdrojové články z troch denníkov, ktoré sú výlučne protivládne. To je metodologicky nevhodný prístup. Neoverené informácie z médií nemôžu nahradiť dôkladnú analýzu objektívneho stavu vecí," priblížila. Vládny kabinet by podľa vlastných slov uvítal, keby EK všetky informácie v správe systematicky overovala aj z iných zdrojov.
"Zreteľný je okrem iného selektívny prístup Európskej komisie k hodnoteniam členských štátov. Prejavuje sa to najmä nízkou mierou zohľadnenia národných príspevkov a podkladov poskytnutých orgánmi členských štátov, a, naopak, častým nekritickým využívaním informácií z rôznych iných zdrojov," uviedlo ministerstvo spravodlivosti.
V správach prevažujú podľa rezortu negatívne aspekty hodnotení nad pozitívami. Skonštatoval, že nie sú dostatočne zohľadňované expertné právne názory, ako sú stanoviská renomovaných právnikov, akademických inštitúcií či judikatúra ústavných súdov.
Vláda však zároveň tvrdí, že mechanizmus hodnotenia stavu právneho štátu v Európskej únii považuje za dôležitý nástroj, ktorý má potenciál upevňovať spoločné hodnoty, na ktorých Únia stojí.
EK v závere júla publikovala správu, ktorá hodnotí stav v oblasti právneho štátu v jednotlivých členských štátoch EÚ. Vo vzťahu k Slovensku vydala sedem odporúčaní. Okrem iného sa týkajú opatrení na zabezpečenie nezávislosti členov Súdnej rady, predloženia návrhov na reguláciu lobingu či zabezpečenia účinného a nezávislého vyšetrovania prípadov veľkej korupcie. Komisia odporúča aj posilniť pravidlá a mechanizmy s cieľom obnoviť nezávislé riadenie a redakčnú nezávislosť verejnoprávnych médií.
