Bratislava 2. augusta (TASR) - Kým v roku 1950 sa podiel Slovákov bez náboženského vyznania pohyboval pod jedným percentom, v ostatnom sčítaní sa do tejto skupiny radí takmer štvrtina obyvateľov. Poukazuje na to Národná analytická správa, zostavená na základe výsledkov Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) 2021 a komparácií s predchádzajúcimi sčítaniami.

Nárast počtu obyvateľov, ktorí sa neprihlásili ani k jednej konfesii, preukázalo už prvé sčítanie v postsocialistickom období. "Počet obyvateľov bez vyznania v roku vzrástol z takmer 9700 v roku 1950 na takmer 516.000 obyvateľov v roku 1991," uviedla hovorkyňa Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) Jasmína Stauder.

Pokračujúci rast počtu obyvateľov, ktorí sa nehlásia k viere, potvrdilo aj sčítanie 2001. "V medzicenzálnom období ich počet stúpol o 35,3 percenta (nárast o takmer 182.000), podiel sa zvýšil na 13 percent populácie," spresnila hovorkyňa.

Stúpanie, i keď mierne, potvrdil aj cenzus 2011, zastúpenie obyvateľov bez náboženského vyznania vzrástlo v priebehu desiatich rokov o 0,4 percenta. Výrazný skok nastal v prípade ostatného sčítania v roku 2021. "Do skupiny bez náboženského vyznania sa zaradilo 1,296 milióna sčítaných, podiel obyvateľov bez vyznania dosiahol 23,8 percenta obyvateľov SR," pripomenula Stauder.

Ľudia bez vyznania tak tvorili druhú najväčšiu skupinu v prípade otázky týkajúcej sa vzťahu ku konfesii. Najpočetnejšiu, viac ako trojmiliónovú skupinu tvoria v tomto prípade obyvatelia SR hlásiaci sa k rímskokatolíckemu vyznaniu, v populácii predstavujú takmer 56 percent.