Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poslanec slovenského parlamentu František Šebej si myslí, že verejnosť nemá o Lisabonskej zmluve dostatočné znalosti. Oponoval mu Martin Chren, ktorý odmieta, že by verejnosť nebola dobre informovaná.
Autor TASR
Bratislava 29. júna (TASR) - Zámerom zrušiť kvórum v referende nesledujú poslanci OĽaNO zlý úmysel, vychádzajú však pritom z nesprávnych záverov. Poslanec Mostu-Híd František Šebej preto s návrhom zásadne nesúhlasí a pri hlasovaní ho nepodporí.
"Väčšina nie je múdra. Nikde v štatistickej väčšine sa neskrýva ani štipka múdrosti. Hľadať múdre rozhodnutia v štatistickej väčšine je hrubé nedorozumenie. Preto Spojené štáty na úrovni všetkých štátov USA žiadne referendum nepoznajú. Tento nápad zrušiť kvórum referenda nie je dobrý a mal by fatálne následky," zdôraznil dnes počas rokovania v pléne.
Laická verejnosť podľa neho nemá dostatočné znalosti na to, aby rozhodovala o niektorých parciálnych a zložitých otázkach. "Celkom som sa smial na referendách o Lisabonskej zmluve. Čítali ste ju? Ak v tejto snemovni z nás 150 je 15 takých, čo ten hrozný, zložitý, príšerný, nečitateľný text čítalo, tak si dám odrezať ruku," vyhlásil Šebej.
Proti zrušeniu kvóra v referende hovorí podľa neho aj historická skúsenosť Slovenska. Ideu prvého referenda v roku 1994 označil za "hrubý nezmysel a útok na zdravý rozum". Výsledky referenda v roku 1997 by v prípade, že by neexistovalo kvórum, podľa neho znamenali ohrozenie slovenského členstva v NATO a v roku 2000 by stačil jeden hlas, aby sa skrátilo volebné obdobie Národnej rady SR. "To by bolo také požehnanie? Mne sa zdá, že nie," poznamenal. Pripomenul aj riziko "tyranie väčšiny", ktoré parlament eliminuje.
Šebejovi oponoval Martin Chren (SaS), ktorý odmietol úvahy o tom, že by široká verejnosť nebola dobre informovaná. Naopak, podľa neho každé rozhodnutie sa pružne odráža na verejnej mienke a ľudia majú široké spektrum informačných zdrojov. "Voliči sa chcú čím ďalej zapájať viac. A mám pocit, že by sme mali aspoň uvažovať o tom, ako vyjsť v ústrety tejto požiadavke," povedal.
"Väčšina nie je múdra. Nikde v štatistickej väčšine sa neskrýva ani štipka múdrosti. Hľadať múdre rozhodnutia v štatistickej väčšine je hrubé nedorozumenie. Preto Spojené štáty na úrovni všetkých štátov USA žiadne referendum nepoznajú. Tento nápad zrušiť kvórum referenda nie je dobrý a mal by fatálne následky," zdôraznil dnes počas rokovania v pléne.
Laická verejnosť podľa neho nemá dostatočné znalosti na to, aby rozhodovala o niektorých parciálnych a zložitých otázkach. "Celkom som sa smial na referendách o Lisabonskej zmluve. Čítali ste ju? Ak v tejto snemovni z nás 150 je 15 takých, čo ten hrozný, zložitý, príšerný, nečitateľný text čítalo, tak si dám odrezať ruku," vyhlásil Šebej.
Proti zrušeniu kvóra v referende hovorí podľa neho aj historická skúsenosť Slovenska. Ideu prvého referenda v roku 1994 označil za "hrubý nezmysel a útok na zdravý rozum". Výsledky referenda v roku 1997 by v prípade, že by neexistovalo kvórum, podľa neho znamenali ohrozenie slovenského členstva v NATO a v roku 2000 by stačil jeden hlas, aby sa skrátilo volebné obdobie Národnej rady SR. "To by bolo také požehnanie? Mne sa zdá, že nie," poznamenal. Pripomenul aj riziko "tyranie väčšiny", ktoré parlament eliminuje.
Šebejovi oponoval Martin Chren (SaS), ktorý odmietol úvahy o tom, že by široká verejnosť nebola dobre informovaná. Naopak, podľa neho každé rozhodnutie sa pružne odráža na verejnej mienke a ľudia majú široké spektrum informačných zdrojov. "Voliči sa chcú čím ďalej zapájať viac. A mám pocit, že by sme mali aspoň uvažovať o tom, ako vyjsť v ústrety tejto požiadavke," povedal.
