Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Za výhodu vertikálne integrovaných sietí považuje uzavretý cyklus, kde sa oplatí investovať do pacienta.
Autor TASR
Bratislava 7. júna (TASR) - Poslankyňa Národnej rady SR Zuzana Šebová (Sme rodina) nevidí problém v krížovom vlastníctve v zdravotníctve a nepovažuje za potrebné ho zakazovať. "Štát vie cez reguláciu prípadné riziká odstrániť a, práve naopak, pacient má z vertikálne integrovaných sietí benefity - kvalitu, efektivitu a podobne," uviedla pre TASR v reakcii na správu o činnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS), v ktorej hovorí o potrebe analýzy zákazu krížového vlastníctva.
Za výhodu vertikálne integrovaných sietí považuje uzavretý cyklus, kde sa oplatí investovať do pacienta. "V sieti, ktorá má jeden spoločný ekonomický výsledok, sa optimalizuje liečba tak, aby pacient bol čo najefektívnejšie riešený, ideálne v primárnej alebo predprimárnej sfére," doplnila Šebová s tým, že ide o hlavnú výhodu krížového vlastníctva. Podotkla, že dnes si chcú všeobecní lekári, špecialisti aj nemocnice zarobiť čo najviac a pacienti sa preto zbytočne presúvajú.
Problém vidí v tom, že ak takéto siete príliš vyrastú, stanú sa dominantnými. "Toto bol problém v USA, tam si môžu poisťovne sami nastaviť výšku poistného. Čo sa tam dialo, bolo to, že takto vertikálne integrovaná sieť vyrástla na dominantnú, pacienti nemali kam ísť a oni potom zvýšili poistné, čo spôsobilo, že sa mnohí nemohli ani poistiť a ohrozilo to dostupnosť. Toto však u nás nehrozí, lebo štát určuje výšku poistného, čiže aj riziko vertikálnych sietí - a to je to, že to zneužijú – máme ošetrené," ozrejmila poslankyňa. Keďže štát určuje výšku rozpočtu, DRG aj platby za lieky, nie je podľa nej možné, aby sa krížové vlastníctvo použilo na "profitovanie" cez umelo nastavené platby.
Upozornila, že v správe ÚDZS sa nikde neuvádza, prečo je krížové vlastníctve zlé. Skonštatovala, že spomína 2-5 násobný nárast majetku Penty, ale nehovorí napríklad o lepších platbách pre jej nemocnice od zdravotnej poisťovne Dôvera či výhodách pre jej lekárne Dr. Max v oblasti cien liekov. "ÚDZS v správe neprekladá žiadne dáta ani fakty. Čiže jeho tvrdenie je naozaj len subjektívny názor," skonštatovala. Doplnila, že zneužívanie krížového vlastníctva v minulosti nepotvrdil ani Protimonopolný úrad SR.
Poznamenala, že príkladom krížového vlastníctva je štát, ktorý je regulátorom a zároveň vlastní zdravotnú poisťovňu aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Nevie si preto predstaviť, že by sa v v tejto oblasti niečo podniklo, keďže by sa takýmto krokom musel niečoho vzdať aj štát.
ÚDZS nedávno zverejnil správu o činnosti úradu za rok 2021. V nej okrem iného hovorí, že jedným z kľúčových faktorov na obnovu systému zdravotníctva je analýza zákazu krížového vlastníctva. Poukazuje pritom na to, že v roku 2003 sa pri reforme zdravotníctva zákaz opomenul, čoho výsledkom je dominancia investičnej skupiny Penta v systéme. Penta to odmieta, naopak, dominantným hráčom je podľa nej štát. Boj proti krížovému vlastníctvu v zdravotníctve považuje za nezmyselnú politickú agendu úradu.
Za výhodu vertikálne integrovaných sietí považuje uzavretý cyklus, kde sa oplatí investovať do pacienta. "V sieti, ktorá má jeden spoločný ekonomický výsledok, sa optimalizuje liečba tak, aby pacient bol čo najefektívnejšie riešený, ideálne v primárnej alebo predprimárnej sfére," doplnila Šebová s tým, že ide o hlavnú výhodu krížového vlastníctva. Podotkla, že dnes si chcú všeobecní lekári, špecialisti aj nemocnice zarobiť čo najviac a pacienti sa preto zbytočne presúvajú.
Problém vidí v tom, že ak takéto siete príliš vyrastú, stanú sa dominantnými. "Toto bol problém v USA, tam si môžu poisťovne sami nastaviť výšku poistného. Čo sa tam dialo, bolo to, že takto vertikálne integrovaná sieť vyrástla na dominantnú, pacienti nemali kam ísť a oni potom zvýšili poistné, čo spôsobilo, že sa mnohí nemohli ani poistiť a ohrozilo to dostupnosť. Toto však u nás nehrozí, lebo štát určuje výšku poistného, čiže aj riziko vertikálnych sietí - a to je to, že to zneužijú – máme ošetrené," ozrejmila poslankyňa. Keďže štát určuje výšku rozpočtu, DRG aj platby za lieky, nie je podľa nej možné, aby sa krížové vlastníctvo použilo na "profitovanie" cez umelo nastavené platby.
Upozornila, že v správe ÚDZS sa nikde neuvádza, prečo je krížové vlastníctve zlé. Skonštatovala, že spomína 2-5 násobný nárast majetku Penty, ale nehovorí napríklad o lepších platbách pre jej nemocnice od zdravotnej poisťovne Dôvera či výhodách pre jej lekárne Dr. Max v oblasti cien liekov. "ÚDZS v správe neprekladá žiadne dáta ani fakty. Čiže jeho tvrdenie je naozaj len subjektívny názor," skonštatovala. Doplnila, že zneužívanie krížového vlastníctva v minulosti nepotvrdil ani Protimonopolný úrad SR.
Poznamenala, že príkladom krížového vlastníctva je štát, ktorý je regulátorom a zároveň vlastní zdravotnú poisťovňu aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Nevie si preto predstaviť, že by sa v v tejto oblasti niečo podniklo, keďže by sa takýmto krokom musel niečoho vzdať aj štát.
ÚDZS nedávno zverejnil správu o činnosti úradu za rok 2021. V nej okrem iného hovorí, že jedným z kľúčových faktorov na obnovu systému zdravotníctva je analýza zákazu krížového vlastníctva. Poukazuje pritom na to, že v roku 2003 sa pri reforme zdravotníctva zákaz opomenul, čoho výsledkom je dominancia investičnej skupiny Penta v systéme. Penta to odmieta, naopak, dominantným hráčom je podľa nej štát. Boj proti krížovému vlastníctvu v zdravotníctve považuje za nezmyselnú politickú agendu úradu.
