Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sporných bodov v dokumente o audiovizuálnom vysielaní je viacero. Týkajú sa právnych regulácií, limitov na reklamu či právneho statusu šírenia videí a obsahov cez nové technologické platformy.
Autor TASR
Brusel/Bratislava 21. novembra (TASR) - Rada EÚ pre vzdelávanie, mládež, kultúru a šport na svojom utorňajšom zasadnutí v Bruseli zhodnotila stav doterajších rokovaní o revízii smernice o audiovizuálnom vysielaní a mediálnych službách. Smernicu do legislatívnej podoby dotiahne zrejme až nadchádzajúce bulharské predsedníctvo v Rade EÚ, uviedol štátny tajomník Ministerstva kultúry SR Ivan Sečík.
V rozhovore pre TASR pripomenul, že uvedenú smernicu začalo vlani vyrokúvať slovenské predsedníctvo a dodal, že Slovensko zostáva veľmi aktívnym hráčom v celom procese rokovaní a snaží sa hľadať potrebné technické kompromisy.
Podľa jeho slov Estónci chceli počas svojho šéfovania na čele EÚ dotiahnuť revidovanú smernicu do legislatívnej podoby, veľmi realisticky však pomenovali stav vecí a aj diskusia ministrov upozornila na mnohé otvorené problémy.
"Zazneli hlasy, že netreba kompromis na úkor kvality. Radšej počkajme a prediskutujme veci tak, aby vyšiel čo najčistejší právny predpis, ktorý bude všeobecne akceptovateľný a jednotne interpretovaný," zhodnotil situáciu Sečík.
Viaceré body dokumentu podľa neho vyvolávajú diskusie a niektoré komplikované otázky ešte ani neboli predmetom takzvaného trialógu, čiže rokovaní Rady s Európskym parlamentom a Európskou komisiou. To znamená, že už teraz je jasné, že po Estóncoch rokovania o finálnej podobe smernice preberú Bulhari. Všeobecne sa však očakáva schválenie audiovizuálnej smernice v roku 2018. Členské štáty budú mať potom dva roky na jej transpozíciu do vnútroštátneho práva.
Sečík priznal, že sporných bodov v dokumente je viacero. Týkajú sa právnych regulácií, limitov na reklamu či právneho statusu šírenia videí a obsahov cez nové technologické platformy.
V oblasti regulácií je to napríklad otázka kombinácie samoregulačných a koregulačných mechanizmov s klasickou reguláciou, kde v hre je vznik Asociácie národných regulačných orgánov. Pri limitoch na reklamu (20 percent v hlavnom vysielacom čase) narážajú ekonomické záujmy vysielateľov na záujmy ochrany spotrebiteľov a pri šírení videí a obsahov cez sociálne siete treba brať do úvahy politiku EÚ zameranú na ochranu detí, ako aj boj proti extrémizmu, nenávisti, xenofóbie a šíreniu falošných správ a propagandy.
"Niektoré pozitívne veci sa presadili, napríklad posilnenie európskych obsahov vo vysielaní a špeciálne aj v nových audiovizuálnych mediálnych službách - oproti pôvodne navrhovanej hranici 20 percent sa podiel týchto programov zvýšil na 30 percent," ocenil Sečík snahy podporovať pôvodnú domácu tvorbu.
V rozhovore pre TASR pripomenul, že uvedenú smernicu začalo vlani vyrokúvať slovenské predsedníctvo a dodal, že Slovensko zostáva veľmi aktívnym hráčom v celom procese rokovaní a snaží sa hľadať potrebné technické kompromisy.
Podľa jeho slov Estónci chceli počas svojho šéfovania na čele EÚ dotiahnuť revidovanú smernicu do legislatívnej podoby, veľmi realisticky však pomenovali stav vecí a aj diskusia ministrov upozornila na mnohé otvorené problémy.
"Zazneli hlasy, že netreba kompromis na úkor kvality. Radšej počkajme a prediskutujme veci tak, aby vyšiel čo najčistejší právny predpis, ktorý bude všeobecne akceptovateľný a jednotne interpretovaný," zhodnotil situáciu Sečík.
Viaceré body dokumentu podľa neho vyvolávajú diskusie a niektoré komplikované otázky ešte ani neboli predmetom takzvaného trialógu, čiže rokovaní Rady s Európskym parlamentom a Európskou komisiou. To znamená, že už teraz je jasné, že po Estóncoch rokovania o finálnej podobe smernice preberú Bulhari. Všeobecne sa však očakáva schválenie audiovizuálnej smernice v roku 2018. Členské štáty budú mať potom dva roky na jej transpozíciu do vnútroštátneho práva.
Sečík priznal, že sporných bodov v dokumente je viacero. Týkajú sa právnych regulácií, limitov na reklamu či právneho statusu šírenia videí a obsahov cez nové technologické platformy.
V oblasti regulácií je to napríklad otázka kombinácie samoregulačných a koregulačných mechanizmov s klasickou reguláciou, kde v hre je vznik Asociácie národných regulačných orgánov. Pri limitoch na reklamu (20 percent v hlavnom vysielacom čase) narážajú ekonomické záujmy vysielateľov na záujmy ochrany spotrebiteľov a pri šírení videí a obsahov cez sociálne siete treba brať do úvahy politiku EÚ zameranú na ochranu detí, ako aj boj proti extrémizmu, nenávisti, xenofóbie a šíreniu falošných správ a propagandy.
"Niektoré pozitívne veci sa presadili, napríklad posilnenie európskych obsahov vo vysielaní a špeciálne aj v nových audiovizuálnych mediálnych službách - oproti pôvodne navrhovanej hranici 20 percent sa podiel týchto programov zvýšil na 30 percent," ocenil Sečík snahy podporovať pôvodnú domácu tvorbu.
