Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slosiarik pripomenul, že napríklad v Slovinsku a Maďarsku súdy iniciatívu predĺžiť zákaz zverejňovania prieskumov pozastavili, pretože primárne porušuje právo ľudí na informácie.
Autor TASR
Bratislava 20. októbra (TASR) - Návrh predĺžiť moratórium na prieskumy zo súčasných 14 dní na 50 dní pred voľbami postihuje skôr štandardné agentúry a nerieši virtuálny priestor a sociálne siete. Myslí si to sociológ a riaditeľ agentúry Focus Martin Slosiarik. Predĺženie zákazu zverejňovať prieskumy by tiež podľa neho prinieslo do predvolebného súboja informačnú nerovnosť.
Slosiarik podľa svojich slov nerozumie argumentom politikov o manipulácii či nedôveryhodnosti prieskumov. "Agentúry Focus a AKO, ktoré dnes asi najčastejšie publikujú prieskumy verejnej mienky, sú už 20 rokov v stavovskom združení Asociácia výskumných agentúr. Tu sú nastavené štandardy, spôsoby publikovania výsledkov, navzájom sa kontrolujú metodológie, čiže z tohto hľadiska si myslím, že je to úplne štandardná situácia," skonštatoval s tým, že nemajú problém prezentovať svoje dáta politikom.
Sociológ by od politikov očakával, že povedia, ktoré agentúry sú nedôveryhodné a pomenujú konkrétne výhrady voči nim. "Objavujú sa subjekty, ktoré dlhodobo nepôsobia v tejto brandži a tesne pred voľbami zverejnia nejaký šokujúci prieskum. Nie sú členmi asociácie, čiže nevidíme metodológiu a spôsob, akým sa prieskum realizuje," odpovedal na otázku, či sa dnes objavujú nedôveryhodné prieskumy.
Na tento návrh sa Slosiarik pozerá primárne z pohľadu voliča a informačnej nerovnováhy, ktorú by takáto zmena priniesla do predvolebného súboja. "Zatiaľ čo volič nebude mať prístup k týmto informáciám, politické strany si aj naďalej budú realizovať prieskumy a môžu tomu prispôsobovať aj svoje volebné kampane," upozornil.
Slosiarik tiež pripomenul, že napríklad v Slovinsku a Maďarsku súdy iniciatívu predĺžiť zákaz zverejňovania prieskumov pozastavili, pretože primárne porušuje právo ľudí na informácie.
O návrhu predĺžiť moratórium na prieskumy sa bude v parlamente rokovať na aktuálnej schôdzi. Poslanci iniciatívu predložili cez pozmeňujúci návrh k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva, svojím návrhom chcú meniť zákon o volebnej kampani. V prípade schválenia by sa zmeny týkali už parlamentných volieb v roku 2020.
Prieskumy verejnej mienky podliehajú podľa predkladateľov vplyvom politických strán. Argumentujú tiež, že nechcú obmedziť právo voliča na informácie, ale chcú ho ochrániť pred dezinformáciami a účelovými informáciami.
Slosiarik podľa svojich slov nerozumie argumentom politikov o manipulácii či nedôveryhodnosti prieskumov. "Agentúry Focus a AKO, ktoré dnes asi najčastejšie publikujú prieskumy verejnej mienky, sú už 20 rokov v stavovskom združení Asociácia výskumných agentúr. Tu sú nastavené štandardy, spôsoby publikovania výsledkov, navzájom sa kontrolujú metodológie, čiže z tohto hľadiska si myslím, že je to úplne štandardná situácia," skonštatoval s tým, že nemajú problém prezentovať svoje dáta politikom.
Sociológ by od politikov očakával, že povedia, ktoré agentúry sú nedôveryhodné a pomenujú konkrétne výhrady voči nim. "Objavujú sa subjekty, ktoré dlhodobo nepôsobia v tejto brandži a tesne pred voľbami zverejnia nejaký šokujúci prieskum. Nie sú členmi asociácie, čiže nevidíme metodológiu a spôsob, akým sa prieskum realizuje," odpovedal na otázku, či sa dnes objavujú nedôveryhodné prieskumy.
Na tento návrh sa Slosiarik pozerá primárne z pohľadu voliča a informačnej nerovnováhy, ktorú by takáto zmena priniesla do predvolebného súboja. "Zatiaľ čo volič nebude mať prístup k týmto informáciám, politické strany si aj naďalej budú realizovať prieskumy a môžu tomu prispôsobovať aj svoje volebné kampane," upozornil.
Slosiarik tiež pripomenul, že napríklad v Slovinsku a Maďarsku súdy iniciatívu predĺžiť zákaz zverejňovania prieskumov pozastavili, pretože primárne porušuje právo ľudí na informácie.
O návrhu predĺžiť moratórium na prieskumy sa bude v parlamente rokovať na aktuálnej schôdzi. Poslanci iniciatívu predložili cez pozmeňujúci návrh k novele zákona o podmienkach výkonu volebného práva, svojím návrhom chcú meniť zákon o volebnej kampani. V prípade schválenia by sa zmeny týkali už parlamentných volieb v roku 2020.
Prieskumy verejnej mienky podliehajú podľa predkladateľov vplyvom politických strán. Argumentujú tiež, že nechcú obmedziť právo voliča na informácie, ale chcú ho ochrániť pred dezinformáciami a účelovými informáciami.
