Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Zástupca Slovenska získal takúto vysokú pozíciu v Organizácii Spojených národov vôbec po prvý raz. Post bude M. Lajčák zastávať jeden kalendárny rok.
Autor TASR
,aktualizované New York/Bratislava 11. septembra (TASR) - Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD) sa v utorok 12. septembra na 72. zasadnutí Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (VZ OSN) oficiálne ujme postu predsedu VZ OSN.
Šéfa slovenskej diplomacie do funkcie predsedu zvolili zástupcovia členských štátov OSN 31. mája 2017. Post predsedu VZ OSN bude Lajčák zastávať jeden kalendárny rok.
Zástupca SR získal takúto vysokú pozíciu v systéme OSN vôbec po prvý raz. Predseda VZ OSN je protokolárne najvyššou funkciou v systéme svetovej organizácie a reprezentuje všetkých 193 členských krajín.
Valné zhromaždenie je vrcholným orgánom OSN zloženým zo všetkých 193 členských štátov OSN. Každý členský štát má vo VZ OSN bez ohľadu na svoju veľkosť, počet obyvateľov či ekonomickú silu jeden hlas. Pri dôležitých otázkach, týkajúcich sa mieru a bezpečnosti, voľby nestálych členov Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN), rozpočtu alebo prijatia nových členov, sa rozhoduje dvojtretinovou väčšinou hlasov; pri ostatných, najmä procedurálnych otázkach, jednoduchou väčšinou prítomných hlasov.
Zasadnutie VZ OSN sa koná v sídle OSN v americkom New Yorku raz ročne. Začína sa v utorok v treťom septembrovom týždni a trvá približne do konca decembra daného roku.
Okrem riadneho zasadnutia môže byť zvolané aj mimoriadne zasadnutie VZ OSN a to buď na žiadosť BR OSN, väčšiny členských štátov OSN, alebo aj jedného štátu, ak s jeho žiadosťou vysloví súhlas väčšina členských štátov OSN.
Funkcia predsedu VZ OSN sa každý rok obsadzuje na základe rotácie predstaviteľov z piatich geografických skupín štátov: africkej, ázijskej, latinskoamerickej, východoeurópskej, západoeurópskej a ďalších štátov.
Charta OSN ako základný dokument Organizácie Spojených národov stanovuje v 4. kapitole právomoci a funkcie VZ OSN.
Valné zhromaždenie OSN prerokúva všetky otázky a oblasti stanovené Chartou OSN. Pripravuje a predkladá návrhy na spoluprácu pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti vo svete. Určuje hlavné aktivity a oblasti pôsobenia OSN. Rozhoduje o prijímaní nových členov, volí nestálych členov BR OSN, členov Hospodárskej a sociálnej rady a volených členov Poručenskej rady OSN. Na odporúčanie BR OSN volí generálneho tajomníka OSN a spolu s BR OSN volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora, vykonáva dozor nad poručenskými územiami a činnosťou Sekretariátu OSN. Schvaľuje rozpočet a určuje výšku členských príspevkov jednotlivých štátov.
Osobitným bodom programu každého zasadnutia VZ OSN je všeobecná rozprava, ktorá sa koná spravidla na začiatku zasadnutia a zúčastňujú sa na nej hlavy štátov a vlád, ministri zahraničných vecí a iní vysokí predstavitelia členských štátov a stáli pozorovatelia.
Na efektívnejšie prerokúvanie mnohých otázok a oblastí sa postupne vytvorilo šesť základných výborov VZ OSN - Výbor pre odzbrojenie a medzinárodnú bezpečnosť, Hospodársky a finančný výbor, Sociálny, humanitárny a kultúrny výbor, Špeciálny politický a dekolonizačný výbor, Administratívny a rozpočtový výbor a Právny výbor.
Na zaver svojho zasadnutia prijíma VZ OSN uznesenia (rezolúcie), ktoré majú odporúčací charakter. Rezolúcie nie sú pre členské štáty právne záväzné a členský štát nie je povinný ich plniť.
Prvé zasadnutie VZ OSN sa konalo v Londýne v Spojenom kráľovstve v roku 1946. Na zasadnutí sa zišli delegáti z vtedajších 51 členských štátov. Prvým predsedom VZ OSN bol Belgičan Paul-Henri Spaak. Prvé rozhodnutie VZ OSN sa týkalo mierového využitia jadrovej energie a odstránenia zbraní hromadného ničenia.
Profil Miroslava Lajčáka
Miroslav Lajčák sa narodil 20. marca 1963 v Poprade. Absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Ďalej študoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Vzdelanie si doplnil aj v Európskom centre pre bezpečnostné štúdie Georgea C. Marshalla v nemeckom Garmisch-Partenkirchene.
V roku 1988 začal Miroslav Lajčák pracovať na Ministerstve zahraničných vecí (MZV) Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) v Prahe. Diplomatickú kariéru odštartoval na zastupiteľskom úrade v Moskve (1991-1993). Po návrate domov pôsobil ako riaditeľ Kancelárie ministra zahraničných vecí SR (1993) a riaditeľ Kancelárie predsedu vlády SR (1994). V rokoch 1994-1998 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Japonsku. V rokoch 1998-2001 bol opäť riaditeľom Kancelárie ministra zahraničných vecí SR a osobitným asistentom ministra zahraničných vecí SR Eduarda Kukana pri výkone funkcie zvláštneho splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre Balkán. V rokoch 2001-2005 pôsobil ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR pre Juhosláviu (neskôr Srbsko a Čiernu Horu), Macedónsko a Albánsko so sídlom v Belehrade.
V roku 2005 bol Miroslav Lajčák vedúcim Stáleho sekretariátu pre prípravu stretnutia prezidentov Ruskej federácie (RF) a Spojených štátov amerických (USA) Vladimira Putina a Georgea W. Busha. V rokoch 2005-2007 pôsobil ako generálny riaditeľ pre politické záležitosti MZV SR. V roku 2006 sa stal osobným vyslancom vysokého predstaviteľa Európskej únie (EÚ) pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu pre referendum v Čiernej Hore. Od 1. júla 2007 pôsobil ako vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a ako zvláštny predstaviteľ Európskej únie v Bosne a Hercegovine. Dňa 26. marca 2009 odovzdal oficiálne mandát vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva svojmu nástupcovi v tejto funkcii, rakúskemu veľvyslancovi Valentinovi Inzkovi.
Dôvodom bolo, že prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval Miroslava Lajčáka 26. januára 2009 za ministra zahraničných vecí SR. V tejto funkcii zotrval do konca volebného obdobia vlády SR v roku 2010. Slovenského diplomata v decembri 2010 vymenovala vtedajšia šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová za výkonného riaditeľa diplomatických zborov pre Rusko, Východné partnerstvo a západný Balkán. Od roku 2011 bol generálnym riaditeľom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť pre Európu a strednú Áziu. Nie je členom strany Smer-SD, iba jej nominantom.
V období od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016 zastával v druhej vláde Roberta Fica funkciu podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí SR. Okrem toho sa stal predsedom Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 5. marca 2016 a v ktorých zvíťazila opäť strana Smer-SD, sa Miroslav Lajčák po tretí raz stal ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v novovytvorenej koaličnej vláde.
Miroslav Lajčák je nositeľom Radu juhoslovanskej hviezdy prvého stupňa (2005), Čestného radu Moldavskej republiky (2014) a Radu čiernohorskej veľkej hviezdy (2016).
Už v roku 1945 stál pri formovaní OSN aj slovenský diplomat Ján Papánek. Ako člen vtedajšej československej delegácie bol jedným z autorov Charty OSN.
Nemenej úspešný bol napríklad aj diplomat Vladimír Fábry, rodák z Liptovského Mikuláša, ktorý od roku 1946 pôsobil v československej misii pri OSN v americkom New Yorku. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 zostal v Spojených štátoch amerických (USA). Postupne sa vypracoval na osobného tajomníka vtedajšieho generálneho tajomníka OSN Daga Hammarskjölda. Spoločne zahynuli 18. septembra 1961 pri leteckom nešťastí v Zambii.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR) v roku 1993 sa v štruktúrach OSN uplatnilo viacero slovenských diplomatov či právnikov.
Prvým stálym predstaviteľom SR pri OSN bol v rokoch 1993-1994 Eduard Kukan. Od 7. mája 1999 do 30. júna 2001 pôsobil tiež ako osobitný vyslanec generálneho tajomníka OSN pre Balkán.
Na viacerých pozíciách pracoval a dodnes pôsobí aj diplomat Ján Kubiš. V rokoch 1998-1999 bol osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka OSN a vedúcim Misie vojenských pozorovateľov OSN v Tadžikistane (UNMOT). Ako výkonný tajomník Európskej hospodárskej komisie OSN pôsobil v rokoch 2009-2011. V rokoch 2011-2014 zastával pozíciu osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN pre Afganistan a zároveň post vedúceho Pomocnej misie OSN v Afganistane (UNAMA). Vo februári 2015 ho vymenovali do funkcie vedúceho Pomocnej misie OSN v Iraku (UNAMI).
Právnik a diplomat Peter Tomka bol v rokoch 1999-2003 stálym predstaviteľom SR pri OSN. Od roku 2003 pôsobí ako sudca Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v holandskom Haagu. Od 6. februára 2012 do 6. februára 2015 zastával post predsedu MSD.
V štruktúrach OSN zastával rôzne pozície i súčasný šéf slovenskej diplomacie a od 12. septembra aj predseda VZ OSN Miroslav Lajčák. V rokoch 1999-2001 bol napríklad osobitným asistentom zvláštneho splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre Balkán. V roku 2016 sa Lajčák uchádzal aj o funkciu generálneho tajomníka OSN. Pri dvoch hlasovaniach skončil na druhom mieste, ale nakoniec v hlasovaní Bezpečnostnej rady OSN 5. októbra 2016 zvíťazil bývalý portugalský premiér António Guterres, ktorý sa tohto postu ujal 1. januára 2017.
Na poste osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN a vedúceho Regionálneho centra OSN pre preventívnu diplomaciu v Strednej Ázii pôsobil v rokoch 2008-2015 Miroslav Jenča. Na tejto pozícii ho vystriedal v marci 2015 Peter Burian.
V roku 2012 vtedajší stály predstaviteľ SR pri OSN Miloš Koterec vykonával aj funkciu predsedu Hospodárskej a sociálnej rady OSN. Od septembra 2012 vystriedal Koterca František Ružička. Toho v auguste 2017 nahradil Michal Mlynár.
V rokoch 2009-2017 pôsobil ako veľvyslanec stálej misie SR pri OSN vo švajčiarskej Ženeve Fedor Rosocha, ktorého v júli 2017 na tejto pozícii vystriedal Juraj Podhorský.
V štruktúrach OSN sa nestratili ani Slovenky. V rokoch 2002-2005 pracovala bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová ako výkonná tajomníčka Európskej hospodárskej komisie OSN.
Na rôznych pozíciách v Organizácii pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), čo je špecializovaná agentúra OSN, pôsobila v rokoch 1997-2010 Mária Kadlečíková.
Súčasnou výkonnou tajomníčkou Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve je Oľga Algayerová.
Šéfa slovenskej diplomacie do funkcie predsedu zvolili zástupcovia členských štátov OSN 31. mája 2017. Post predsedu VZ OSN bude Lajčák zastávať jeden kalendárny rok.
Zástupca SR získal takúto vysokú pozíciu v systéme OSN vôbec po prvý raz. Predseda VZ OSN je protokolárne najvyššou funkciou v systéme svetovej organizácie a reprezentuje všetkých 193 členských krajín.
Valné zhromaždenie je vrcholným orgánom OSN zloženým zo všetkých 193 členských štátov OSN. Každý členský štát má vo VZ OSN bez ohľadu na svoju veľkosť, počet obyvateľov či ekonomickú silu jeden hlas. Pri dôležitých otázkach, týkajúcich sa mieru a bezpečnosti, voľby nestálych členov Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN), rozpočtu alebo prijatia nových členov, sa rozhoduje dvojtretinovou väčšinou hlasov; pri ostatných, najmä procedurálnych otázkach, jednoduchou väčšinou prítomných hlasov.
Zasadnutie VZ OSN sa koná v sídle OSN v americkom New Yorku raz ročne. Začína sa v utorok v treťom septembrovom týždni a trvá približne do konca decembra daného roku.
Okrem riadneho zasadnutia môže byť zvolané aj mimoriadne zasadnutie VZ OSN a to buď na žiadosť BR OSN, väčšiny členských štátov OSN, alebo aj jedného štátu, ak s jeho žiadosťou vysloví súhlas väčšina členských štátov OSN.
Funkcia predsedu VZ OSN sa každý rok obsadzuje na základe rotácie predstaviteľov z piatich geografických skupín štátov: africkej, ázijskej, latinskoamerickej, východoeurópskej, západoeurópskej a ďalších štátov.
Charta OSN ako základný dokument Organizácie Spojených národov stanovuje v 4. kapitole právomoci a funkcie VZ OSN.
Valné zhromaždenie OSN prerokúva všetky otázky a oblasti stanovené Chartou OSN. Pripravuje a predkladá návrhy na spoluprácu pri udržiavaní medzinárodného mieru a bezpečnosti vo svete. Určuje hlavné aktivity a oblasti pôsobenia OSN. Rozhoduje o prijímaní nových členov, volí nestálych členov BR OSN, členov Hospodárskej a sociálnej rady a volených členov Poručenskej rady OSN. Na odporúčanie BR OSN volí generálneho tajomníka OSN a spolu s BR OSN volí sudcov Medzinárodného súdneho dvora, vykonáva dozor nad poručenskými územiami a činnosťou Sekretariátu OSN. Schvaľuje rozpočet a určuje výšku členských príspevkov jednotlivých štátov.
Osobitným bodom programu každého zasadnutia VZ OSN je všeobecná rozprava, ktorá sa koná spravidla na začiatku zasadnutia a zúčastňujú sa na nej hlavy štátov a vlád, ministri zahraničných vecí a iní vysokí predstavitelia členských štátov a stáli pozorovatelia.
Na efektívnejšie prerokúvanie mnohých otázok a oblastí sa postupne vytvorilo šesť základných výborov VZ OSN - Výbor pre odzbrojenie a medzinárodnú bezpečnosť, Hospodársky a finančný výbor, Sociálny, humanitárny a kultúrny výbor, Špeciálny politický a dekolonizačný výbor, Administratívny a rozpočtový výbor a Právny výbor.
Na zaver svojho zasadnutia prijíma VZ OSN uznesenia (rezolúcie), ktoré majú odporúčací charakter. Rezolúcie nie sú pre členské štáty právne záväzné a členský štát nie je povinný ich plniť.
Prvé zasadnutie VZ OSN sa konalo v Londýne v Spojenom kráľovstve v roku 1946. Na zasadnutí sa zišli delegáti z vtedajších 51 členských štátov. Prvým predsedom VZ OSN bol Belgičan Paul-Henri Spaak. Prvé rozhodnutie VZ OSN sa týkalo mierového využitia jadrovej energie a odstránenia zbraní hromadného ničenia.
Profil Miroslava Lajčáka
Miroslav Lajčák sa narodil 20. marca 1963 v Poprade. Absolvoval štúdium práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave. Ďalej študoval na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov. Vzdelanie si doplnil aj v Európskom centre pre bezpečnostné štúdie Georgea C. Marshalla v nemeckom Garmisch-Partenkirchene.
V roku 1988 začal Miroslav Lajčák pracovať na Ministerstve zahraničných vecí (MZV) Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) v Prahe. Diplomatickú kariéru odštartoval na zastupiteľskom úrade v Moskve (1991-1993). Po návrate domov pôsobil ako riaditeľ Kancelárie ministra zahraničných vecí SR (1993) a riaditeľ Kancelárie predsedu vlády SR (1994). V rokoch 1994-1998 bol mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom SR v Japonsku. V rokoch 1998-2001 bol opäť riaditeľom Kancelárie ministra zahraničných vecí SR a osobitným asistentom ministra zahraničných vecí SR Eduarda Kukana pri výkone funkcie zvláštneho splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre Balkán. V rokoch 2001-2005 pôsobil ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec SR pre Juhosláviu (neskôr Srbsko a Čiernu Horu), Macedónsko a Albánsko so sídlom v Belehrade.
V roku 2005 bol Miroslav Lajčák vedúcim Stáleho sekretariátu pre prípravu stretnutia prezidentov Ruskej federácie (RF) a Spojených štátov amerických (USA) Vladimira Putina a Georgea W. Busha. V rokoch 2005-2007 pôsobil ako generálny riaditeľ pre politické záležitosti MZV SR. V roku 2006 sa stal osobným vyslancom vysokého predstaviteľa Európskej únie (EÚ) pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javiera Solanu pre referendum v Čiernej Hore. Od 1. júla 2007 pôsobil ako vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a ako zvláštny predstaviteľ Európskej únie v Bosne a Hercegovine. Dňa 26. marca 2009 odovzdal oficiálne mandát vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva svojmu nástupcovi v tejto funkcii, rakúskemu veľvyslancovi Valentinovi Inzkovi.
Dôvodom bolo, že prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval Miroslava Lajčáka 26. januára 2009 za ministra zahraničných vecí SR. V tejto funkcii zotrval do konca volebného obdobia vlády SR v roku 2010. Slovenského diplomata v decembri 2010 vymenovala vtedajšia šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová za výkonného riaditeľa diplomatických zborov pre Rusko, Východné partnerstvo a západný Balkán. Od roku 2011 bol generálnym riaditeľom Európskej služby pre vonkajšiu činnosť pre Európu a strednú Áziu. Nie je členom strany Smer-SD, iba jej nominantom.
V období od 4. apríla 2012 do 23. marca 2016 zastával v druhej vláde Roberta Fica funkciu podpredsedu vlády a ministra zahraničných vecí SR. Okrem toho sa stal predsedom Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Po parlamentných voľbách, ktoré sa konali 5. marca 2016 a v ktorých zvíťazila opäť strana Smer-SD, sa Miroslav Lajčák po tretí raz stal ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR v novovytvorenej koaličnej vláde.
Miroslav Lajčák je nositeľom Radu juhoslovanskej hviezdy prvého stupňa (2005), Čestného radu Moldavskej republiky (2014) a Radu čiernohorskej veľkej hviezdy (2016).
Slovenskí diplomati v orgánoch a inštitúciách OSN
Už v roku 1945 stál pri formovaní OSN aj slovenský diplomat Ján Papánek. Ako člen vtedajšej československej delegácie bol jedným z autorov Charty OSN.
Nemenej úspešný bol napríklad aj diplomat Vladimír Fábry, rodák z Liptovského Mikuláša, ktorý od roku 1946 pôsobil v československej misii pri OSN v americkom New Yorku. Po komunistickom prevrate vo februári 1948 zostal v Spojených štátoch amerických (USA). Postupne sa vypracoval na osobného tajomníka vtedajšieho generálneho tajomníka OSN Daga Hammarskjölda. Spoločne zahynuli 18. septembra 1961 pri leteckom nešťastí v Zambii.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky (SR) v roku 1993 sa v štruktúrach OSN uplatnilo viacero slovenských diplomatov či právnikov.
Prvým stálym predstaviteľom SR pri OSN bol v rokoch 1993-1994 Eduard Kukan. Od 7. mája 1999 do 30. júna 2001 pôsobil tiež ako osobitný vyslanec generálneho tajomníka OSN pre Balkán.
Na viacerých pozíciách pracoval a dodnes pôsobí aj diplomat Ján Kubiš. V rokoch 1998-1999 bol osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka OSN a vedúcim Misie vojenských pozorovateľov OSN v Tadžikistane (UNMOT). Ako výkonný tajomník Európskej hospodárskej komisie OSN pôsobil v rokoch 2009-2011. V rokoch 2011-2014 zastával pozíciu osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN pre Afganistan a zároveň post vedúceho Pomocnej misie OSN v Afganistane (UNAMA). Vo februári 2015 ho vymenovali do funkcie vedúceho Pomocnej misie OSN v Iraku (UNAMI).
Právnik a diplomat Peter Tomka bol v rokoch 1999-2003 stálym predstaviteľom SR pri OSN. Od roku 2003 pôsobí ako sudca Medzinárodného súdneho dvora (MSD) v holandskom Haagu. Od 6. februára 2012 do 6. februára 2015 zastával post predsedu MSD.
V štruktúrach OSN zastával rôzne pozície i súčasný šéf slovenskej diplomacie a od 12. septembra aj predseda VZ OSN Miroslav Lajčák. V rokoch 1999-2001 bol napríklad osobitným asistentom zvláštneho splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre Balkán. V roku 2016 sa Lajčák uchádzal aj o funkciu generálneho tajomníka OSN. Pri dvoch hlasovaniach skončil na druhom mieste, ale nakoniec v hlasovaní Bezpečnostnej rady OSN 5. októbra 2016 zvíťazil bývalý portugalský premiér António Guterres, ktorý sa tohto postu ujal 1. januára 2017.
Na poste osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN a vedúceho Regionálneho centra OSN pre preventívnu diplomaciu v Strednej Ázii pôsobil v rokoch 2008-2015 Miroslav Jenča. Na tejto pozícii ho vystriedal v marci 2015 Peter Burian.
V roku 2012 vtedajší stály predstaviteľ SR pri OSN Miloš Koterec vykonával aj funkciu predsedu Hospodárskej a sociálnej rady OSN. Od septembra 2012 vystriedal Koterca František Ružička. Toho v auguste 2017 nahradil Michal Mlynár.
V rokoch 2009-2017 pôsobil ako veľvyslanec stálej misie SR pri OSN vo švajčiarskej Ženeve Fedor Rosocha, ktorého v júli 2017 na tejto pozícii vystriedal Juraj Podhorský.
V štruktúrach OSN sa nestratili ani Slovenky. V rokoch 2002-2005 pracovala bývalá ministerka financií Brigita Schmögnerová ako výkonná tajomníčka Európskej hospodárskej komisie OSN.
Na rôznych pozíciách v Organizácii pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), čo je špecializovaná agentúra OSN, pôsobila v rokoch 1997-2010 Mária Kadlečíková.
Súčasnou výkonnou tajomníčkou Európskej hospodárskej komisie OSN v Ženeve je Oľga Algayerová.
