Pre budúcnosť Európy bude absolútne dôležité, aby dýchala dvomi pľúcami, nie len tým západným, ale aj východným, povedal v TABLET.TV M. Šefčovič.
Autor Teraz.sk
Bratislava 8. marca (Teraz.sk) – TABLET.TV a Teraz.sk prinášajú seriál rozhovorov Pavla Demeša s kandidátmi na post prezidenta SR.
Podpredseda Európskej komisie a prezidentský kandidát Maroš Šefčovič osobne poznal všetkých slovenských prezidentov, váži si tak Michala Kováča, ako aj Rudolfa Schustera či Ivana Gašparoviča. Výhradu však má k aktuálnej hlave štátu, Andrejovi Kiskovi. „Ak by som dostal šancu reprezentovať túto krajinu ako prezident, určite by som ju nechcel zanechať takú rozdelenú a v takomto napätí. Myslím si, že toto bude jedna z charakteristík, ktorá s nim pôjde do histórie,“ povedal Šefčovič v diskusnej relácii Pavla Demeša POVOLANIE PREZIDENT.
„Verím, že som kandidát na dobrého prezidenta s ľudskou tvárou. Chcem priniesť niečo, čo tejto spoločnosti veľmi chýba a to je celospoločenský zmier a spájanie sa,“ uviedol Šefčovič. „Konflikt, ktorý tu máme, už kazí vzťahy na pracovisko či škole, nehovoriac už o sociálnych sieťach,“ dodal.
Hádky podľa neho celú krajinu vyčerpávajú a ľudia na Slovensku často s prekvapením sledujú slovník politikov, ktorý by sa mal v televíznych správach vysielať asi až po 22. hodine. „Chcel by som svoju diplomatickú trpezlivosť využiť na to, aby sme znovu hľadali k sebe cesty. A vytvorili väčší priestor aj na to, aby sme sa mohli rozprávať o tom, čo táto krajina potrebuje a aké Slovensko chceme mať o päť, o desať, o pätnásť rokov,“ dodal Šefčovič.
To však podľa neho neznamená, že by mali orgány činné v trestnom konaní poľaviť pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, či pri preverovaní skutočností, o ktorých písal vo svojich článkoch.
„Keď mi tá správa blikla do mobilu, bol som úplne šokovaný, lebo obidvaja títo mladí ľudia boli vo veku mojich dvoch dcér. Vražda novinára je v demokracii absolútne neospravedlniteľná. V Bruseli sme začali s kolegami okamžite riešiť, ako do toho zapojiť Europol, Eurojust, solidarita bola obrovská,“ spomína Šefčovič.
„Vidíme, že polícia a prokuratúra konajú energicky, verím, že nie len okolo vrahov, ale aj objednávateľov sa už sťahuje slučka. Budem veľmi rád, keď sa to došetrí a páchatelia budú spravodlivo potrestaní. Verím, že to prinesie viac pokoja do našej spoločnosti,“ povedal.
Preveriť však podľa neho treba aj všetky podozrenia, o ktorých Ján Kuciak písal. „Som za to, aby sa všetky skutky vyšetrili, korupcia je podľa mňa absolútne neprijateľná. Rieši sa všade a odkaz vyšetrovať, preverovať a bojovať proti korupcii s našou spoločnosťou ostane navždy. Dúfam, že to bude čím skôr vyšetrené, aby sme si túto ohavnú vraždu pripomínali pietnym a dôstojným spôsobom, aby z toho nikto nevytĺkal politický kapitál,“ poznamenal Šefčovič .
Na otázku, či sa cíti byť aj národne orientovaný, odpovedal, že každý prezident by mal byť aj národným prezidentom. „V mojom ponímaní je to dané tým, že aj v zahraničnej službe musí človek hájiť národné záujmy. Je to v prvom rade úloha prezidenta, aby ju dobre reprezentoval nie iba dovnútra, ale aj navonok a vedel obhájiť záujmy svojej krajiny. Musí byť hrdý na svoju krajinu, musí si ctiť tradície,“ povedal.
Na poste podpredsedu Európskej komisie podľa vlastných slov často riešil agendu priamo alebo nepriamo súvisiacu so Slovenskom. „Posledný rok sme riešili veľa vecí spojených s hornou Nitrou. S tým, čo urobiť pre región, aby sme tam nevytvorili nezamestnanosť, ale pomohli aj baníkom pozrieť sa do budúcnosti bez strachu o pracovné miesta. Takmer každý mesiac som tu bol kvôli automobilovému priemyslu, batériovej aliancii Slovenska,“ poznamenal Šefčovič.
V Európskej komisii často riešil otázky týkajúce vzťahov s Ruskom a Ukrajinou, ktoré sú dôležité aj pre Slovensko. „Mal som v podstate každé tri mesiace za stolom ako ukrajinského tak ruského ministra energetiky, dvoch veľkých šéfov, Naftogazu aj Gazpromu s veľkými delegáciami, a riešili sme, najmä na začiatku môjho mandátu, aby plyn prúdil. Musím povedať, že sa to podarilo. Chcem povedať, že to ide, treba sa do toho zapojiť a hľadať spoločnú agendu,“ poznamenal Šefčovič.
„Sankcie sú vždy tá posledná možnosť a práve krajiny strednej a východnej Európy na ne doplatili najviac. Ale nikdy nechceli lámať jednotnú pozíciu Európskej únie,“ odpovedal na otázku, aký je jeho názor na protiruské sankcie. „V súčasnosti si myslím, že je potrebné hľadať spôsob ako znovu naštartovať dialóg s Ruskom,“ dodal. Na margo minulosti poznamenal, že tradičný Západ nedostatočne využil šancu na väčšie zblíženie sa s Ruskom v časoch prezidenta Borisa Jeľcina, čo sa dnes do istej miery podpisuje na napätých vzťahoch na východ od hraníc Slovenska.
Podľa Maroša Šefčoviča budú nastávajúce eurovoľby politickou križovatkou. „Súhlasím s tým, že tieto prezidentské voľby sú križovatkou pre Slovensko a európske voľby, ktoré budú nasledovať po nich, sú križovatkou pre Európsku úniu. Musíme hľadať odpovede na otázky, čo ťahá ľudí mimo demokratický mainstream. Asi je to v každej krajine trochu iné. Vo Francúzsku sú to sociálne problémy, v Taliansku migrácia, celkovo ekonomika. A u nás sa ľudia nie vždy vedia nájsť v politikoch, či naozaj hája ich záujmy a či im rozumejú,“ povedal.
Slovensko, ktoré pijalo euro, sa podľa neho dokázalo v Európskej únii integrovať viac, ako susedia zo zoskupenia V4. „Ako bývalému diplomatovi mi lichotí, že tentokrát sú to Poliaci, Maďari a naši bratia Česi, ktorí sa nás chodia pýtať na eurozónu,“ povedal Šefčovič.
Slovensko to podľa neho niekedy stavia do úlohy „objasňovača“ toho, čo sa v tomto regióne deje. „Kolegovia z Európskej komisie, alebo premiéri západoeurópskych krajín, s ktorými mám osobný vzťah, sa ma často pýtajú sa na názor, čo sa deje vo V4 alebo v Poľsku alebo Maďarsku. Ale aj v Poľsku a Maďarsku som sa stretol s ľuďmi na najvyššej úrovni a keďže sme susedia, môžeme si veľmi otvorene a úprimne povedať, kde je problém a ako sa to vyvíja. A som rád, že Slovensko má proeurópsku pozíciu, Slovensko vie hrať úlohu mosta medzi Európskou úniou a V4,“ poznamenal Šefčovič.
Hlboko nesúhlasí s politikmi, ktorí spochybňujú výhodnosť integrácie Slovenska do Európskej únie. „Buďme zodpovední a neťahajme do našej spoločnosti nejaké témy len preto, aby sme mohli robiť silné vyhlásenia. Európska únia je pre nás veľmi dôležitá,“ apeluje. Takéto spochybňovanie podľa neho ohrozuje pracovné miesta na Slovensku, rast životnej úrovne, či úspory našich ľudí v bankách.
Slovensko má podľa Šefčoviča aktuálne vynikajúce vzťahy so všetkými susedmi z V4, Poľsko a Maďarsko však majú otvorené otázky vo vzťahu k inštitúciám Európskej únie. „Na rozdiel od Slovenska,“ poznamenal Šefčovič.
Zhoršené vzťahy podľa neho priznal v osobnom rozhovore s ním aj Jean-Claude Juncker. „Sám uznáva, že jedna z vecí, ktorá ho mrzí, je to, že za uplynulé obdobie akoby sa prehĺbila rozdielnosť medzi východnými a západnými krajinami,“ povedal Šefčovič, podľa ktorého šéf Európskej komisie možno automaticky očakával, že sa rozdiely budú postupne strácať. „Ale tak to vo svete nefunguje,“ poznamenal Šefčovič
„Nové členské krajiny očakávali možno lepšie pochopenie, nasadenie a intenzitu kontaktov. Sám som sa s ním o tom rozprával. Pre budúcnosť Európy bude absolútne dôležité, aby dýchala dvomi pľúcami, nie len tým západným, ale aj východným. A aby to fungovalo, musíme sa aj my vedieť v tejto časti Európy lepšie organizovať a navzájom podržať,“ uzavrel Šefčovič.
Na otázku, koho považuje na najväčšieho Slováka, Šefčovič odpovedal, že Milana Rastislava Štefánika, ktorému poslala esemesky do ankety celá jeho rodina. „Bol diplomat, pôsobil v zahraničí a dokázal veľa urobiť pre svoju krajinu,“ povedal.
Na margo blížiaceho sa tridsiateho výročia Nežnej revolúcie Šefčovič uviedol, že pre jeho generáciu bola kľúčovým míľnikom. „Dodnes si pamätám na eufóriu na námestiach. Vďaka tejto revolúcii cestujeme, žijeme v demokracii, máme slobodné noviny, opäť môžeme chodiť do kostola. To je veľmi pozitívne,“ povedal.
„Ale zabudli sme na jednu vec vo vzťahu k Nežnej revolúcii a to je tá generácia ľudí, ktorá si vtedy prešla veľmi prudkou ekonomickou transformáciou. Môj otec aj mama niekedy v apríli – máji prišli o zamestnanie, ja som bol ešte bez zamestnania a v podstate nás živila manželka – učiteľka. Takých ľudí je na Slovensku veľmi veľa,“ pripomenul Šefčovič. „Tí ľudia aj celý život robili a dodnes sme im nedokázali vykompenzovať na dôchodkoch túto transformáciu. Bolo by veľmi dobré, aby sme dali symbolickú bodku aj za ľuďmi, na ktorých sme v transformačnom procese pozabudli,“ uzavrel.
Podpredseda Európskej komisie a prezidentský kandidát Maroš Šefčovič osobne poznal všetkých slovenských prezidentov, váži si tak Michala Kováča, ako aj Rudolfa Schustera či Ivana Gašparoviča. Výhradu však má k aktuálnej hlave štátu, Andrejovi Kiskovi. „Ak by som dostal šancu reprezentovať túto krajinu ako prezident, určite by som ju nechcel zanechať takú rozdelenú a v takomto napätí. Myslím si, že toto bude jedna z charakteristík, ktorá s nim pôjde do histórie,“ povedal Šefčovič v diskusnej relácii Pavla Demeša POVOLANIE PREZIDENT.
„Verím, že som kandidát na dobrého prezidenta s ľudskou tvárou. Chcem priniesť niečo, čo tejto spoločnosti veľmi chýba a to je celospoločenský zmier a spájanie sa,“ uviedol Šefčovič. „Konflikt, ktorý tu máme, už kazí vzťahy na pracovisko či škole, nehovoriac už o sociálnych sieťach,“ dodal.
Hádky podľa neho celú krajinu vyčerpávajú a ľudia na Slovensku často s prekvapením sledujú slovník politikov, ktorý by sa mal v televíznych správach vysielať asi až po 22. hodine. „Chcel by som svoju diplomatickú trpezlivosť využiť na to, aby sme znovu hľadali k sebe cesty. A vytvorili väčší priestor aj na to, aby sme sa mohli rozprávať o tom, čo táto krajina potrebuje a aké Slovensko chceme mať o päť, o desať, o pätnásť rokov,“ dodal Šefčovič.
To však podľa neho neznamená, že by mali orgány činné v trestnom konaní poľaviť pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, či pri preverovaní skutočností, o ktorých písal vo svojich článkoch.
„Keď mi tá správa blikla do mobilu, bol som úplne šokovaný, lebo obidvaja títo mladí ľudia boli vo veku mojich dvoch dcér. Vražda novinára je v demokracii absolútne neospravedlniteľná. V Bruseli sme začali s kolegami okamžite riešiť, ako do toho zapojiť Europol, Eurojust, solidarita bola obrovská,“ spomína Šefčovič.
„Vidíme, že polícia a prokuratúra konajú energicky, verím, že nie len okolo vrahov, ale aj objednávateľov sa už sťahuje slučka. Budem veľmi rád, keď sa to došetrí a páchatelia budú spravodlivo potrestaní. Verím, že to prinesie viac pokoja do našej spoločnosti,“ povedal.
Preveriť však podľa neho treba aj všetky podozrenia, o ktorých Ján Kuciak písal. „Som za to, aby sa všetky skutky vyšetrili, korupcia je podľa mňa absolútne neprijateľná. Rieši sa všade a odkaz vyšetrovať, preverovať a bojovať proti korupcii s našou spoločnosťou ostane navždy. Dúfam, že to bude čím skôr vyšetrené, aby sme si túto ohavnú vraždu pripomínali pietnym a dôstojným spôsobom, aby z toho nikto nevytĺkal politický kapitál,“ poznamenal Šefčovič .
Vzťah k Slovensku
Na otázku, či sa cíti byť aj národne orientovaný, odpovedal, že každý prezident by mal byť aj národným prezidentom. „V mojom ponímaní je to dané tým, že aj v zahraničnej službe musí človek hájiť národné záujmy. Je to v prvom rade úloha prezidenta, aby ju dobre reprezentoval nie iba dovnútra, ale aj navonok a vedel obhájiť záujmy svojej krajiny. Musí byť hrdý na svoju krajinu, musí si ctiť tradície,“ povedal.
Na poste podpredsedu Európskej komisie podľa vlastných slov často riešil agendu priamo alebo nepriamo súvisiacu so Slovenskom. „Posledný rok sme riešili veľa vecí spojených s hornou Nitrou. S tým, čo urobiť pre región, aby sme tam nevytvorili nezamestnanosť, ale pomohli aj baníkom pozrieť sa do budúcnosti bez strachu o pracovné miesta. Takmer každý mesiac som tu bol kvôli automobilovému priemyslu, batériovej aliancii Slovenska,“ poznamenal Šefčovič.
V Európskej komisii často riešil otázky týkajúce vzťahov s Ruskom a Ukrajinou, ktoré sú dôležité aj pre Slovensko. „Mal som v podstate každé tri mesiace za stolom ako ukrajinského tak ruského ministra energetiky, dvoch veľkých šéfov, Naftogazu aj Gazpromu s veľkými delegáciami, a riešili sme, najmä na začiatku môjho mandátu, aby plyn prúdil. Musím povedať, že sa to podarilo. Chcem povedať, že to ide, treba sa do toho zapojiť a hľadať spoločnú agendu,“ poznamenal Šefčovič.
„Sankcie sú vždy tá posledná možnosť a práve krajiny strednej a východnej Európy na ne doplatili najviac. Ale nikdy nechceli lámať jednotnú pozíciu Európskej únie,“ odpovedal na otázku, aký je jeho názor na protiruské sankcie. „V súčasnosti si myslím, že je potrebné hľadať spôsob ako znovu naštartovať dialóg s Ruskom,“ dodal. Na margo minulosti poznamenal, že tradičný Západ nedostatočne využil šancu na väčšie zblíženie sa s Ruskom v časoch prezidenta Borisa Jeľcina, čo sa dnes do istej miery podpisuje na napätých vzťahoch na východ od hraníc Slovenska.
Európska únia
Podľa Maroša Šefčoviča budú nastávajúce eurovoľby politickou križovatkou. „Súhlasím s tým, že tieto prezidentské voľby sú križovatkou pre Slovensko a európske voľby, ktoré budú nasledovať po nich, sú križovatkou pre Európsku úniu. Musíme hľadať odpovede na otázky, čo ťahá ľudí mimo demokratický mainstream. Asi je to v každej krajine trochu iné. Vo Francúzsku sú to sociálne problémy, v Taliansku migrácia, celkovo ekonomika. A u nás sa ľudia nie vždy vedia nájsť v politikoch, či naozaj hája ich záujmy a či im rozumejú,“ povedal.
Slovensko, ktoré pijalo euro, sa podľa neho dokázalo v Európskej únii integrovať viac, ako susedia zo zoskupenia V4. „Ako bývalému diplomatovi mi lichotí, že tentokrát sú to Poliaci, Maďari a naši bratia Česi, ktorí sa nás chodia pýtať na eurozónu,“ povedal Šefčovič.
Slovensko to podľa neho niekedy stavia do úlohy „objasňovača“ toho, čo sa v tomto regióne deje. „Kolegovia z Európskej komisie, alebo premiéri západoeurópskych krajín, s ktorými mám osobný vzťah, sa ma často pýtajú sa na názor, čo sa deje vo V4 alebo v Poľsku alebo Maďarsku. Ale aj v Poľsku a Maďarsku som sa stretol s ľuďmi na najvyššej úrovni a keďže sme susedia, môžeme si veľmi otvorene a úprimne povedať, kde je problém a ako sa to vyvíja. A som rád, že Slovensko má proeurópsku pozíciu, Slovensko vie hrať úlohu mosta medzi Európskou úniou a V4,“ poznamenal Šefčovič.
Hlboko nesúhlasí s politikmi, ktorí spochybňujú výhodnosť integrácie Slovenska do Európskej únie. „Buďme zodpovední a neťahajme do našej spoločnosti nejaké témy len preto, aby sme mohli robiť silné vyhlásenia. Európska únia je pre nás veľmi dôležitá,“ apeluje. Takéto spochybňovanie podľa neho ohrozuje pracovné miesta na Slovensku, rast životnej úrovne, či úspory našich ľudí v bankách.
Maďarsko, Poľsko a Európska komisia
Slovensko má podľa Šefčoviča aktuálne vynikajúce vzťahy so všetkými susedmi z V4, Poľsko a Maďarsko však majú otvorené otázky vo vzťahu k inštitúciám Európskej únie. „Na rozdiel od Slovenska,“ poznamenal Šefčovič.
Zhoršené vzťahy podľa neho priznal v osobnom rozhovore s ním aj Jean-Claude Juncker. „Sám uznáva, že jedna z vecí, ktorá ho mrzí, je to, že za uplynulé obdobie akoby sa prehĺbila rozdielnosť medzi východnými a západnými krajinami,“ povedal Šefčovič, podľa ktorého šéf Európskej komisie možno automaticky očakával, že sa rozdiely budú postupne strácať. „Ale tak to vo svete nefunguje,“ poznamenal Šefčovič
„Nové členské krajiny očakávali možno lepšie pochopenie, nasadenie a intenzitu kontaktov. Sám som sa s ním o tom rozprával. Pre budúcnosť Európy bude absolútne dôležité, aby dýchala dvomi pľúcami, nie len tým západným, ale aj východným. A aby to fungovalo, musíme sa aj my vedieť v tejto časti Európy lepšie organizovať a navzájom podržať,“ uzavrel Šefčovič.
Štefánik a Nežná revolúcia
Na otázku, koho považuje na najväčšieho Slováka, Šefčovič odpovedal, že Milana Rastislava Štefánika, ktorému poslala esemesky do ankety celá jeho rodina. „Bol diplomat, pôsobil v zahraničí a dokázal veľa urobiť pre svoju krajinu,“ povedal.
Na margo blížiaceho sa tridsiateho výročia Nežnej revolúcie Šefčovič uviedol, že pre jeho generáciu bola kľúčovým míľnikom. „Dodnes si pamätám na eufóriu na námestiach. Vďaka tejto revolúcii cestujeme, žijeme v demokracii, máme slobodné noviny, opäť môžeme chodiť do kostola. To je veľmi pozitívne,“ povedal.
„Ale zabudli sme na jednu vec vo vzťahu k Nežnej revolúcii a to je tá generácia ľudí, ktorá si vtedy prešla veľmi prudkou ekonomickou transformáciou. Môj otec aj mama niekedy v apríli – máji prišli o zamestnanie, ja som bol ešte bez zamestnania a v podstate nás živila manželka – učiteľka. Takých ľudí je na Slovensku veľmi veľa,“ pripomenul Šefčovič. „Tí ľudia aj celý život robili a dodnes sme im nedokázali vykompenzovať na dôchodkoch túto transformáciu. Bolo by veľmi dobré, aby sme dali symbolickú bodku aj za ľuďmi, na ktorých sme v transformačnom procese pozabudli,“ uzavrel.