Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jeden návrh je zameraný na zvýšenie energetickej efektívnosti v našich budovách. Druhý sa týka ekodizajnu a umožňuje znižovanie energetickej náročnosti pri elektrických spotrebičoch.
Autor TASR/Tablet.TV
,aktualizované Bratislava 15. novembra (TASR/Tablet.TV) – Do konca roka chceme predložiť veľký balík "Jumbo Package", ktorý sa skladá z troch skupín legislatívnych návrhov. Vyhlásil to dnes v Bratislave na tlačovej konferencii počas zasadnutia COSAC, ktoré združuje výbory národných parlamentov pre európske záležitosti, podpredseda Európskej komisie (EK) pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič.
"Jeden je zameraný na zvýšenie energetickej efektívnosti v našich budovách, kde by sme chceli predložiť aj nový finančný inštrument, ktorý pracovne nazývame inteligentné financovanie pre inteligentné budovy," vysvetlil Šefčovič.
Druhý sa týka ekodizajnu a umožňuje znižovanie energetickej náročnosti pri elektrických spotrebičoch. Posledný veľký podbalíček sa týka opatrení, ktoré sú spojené s novým dizajnom trhu s elektrinou v Európe a novej smernice ohľadom obnoviteľných zdrojov. V rámci neho sa chcú zamerať aj na nový systém a spôsob, ako ho celý budú spolu s európskymi krajinami do budúcnosti riadiť.
"Chceli by sme navrhnúť jednotlivým krajinám, aby od budúceho roka poznajúc charakteristiky globálnej Parížskej dohody, vediac, aký legislatívny rámec navrhuje EK, aby začali pracovať na národných energetických a klimatických plánoch, ktoré by odzrkadlili, ako každá z členských krajín chce zapadnúť do tohto nového systému, ktorý sa momentálne buduje," konštatoval.
Tento rok označil za rozhodujúci z pohľadu predkladania legislatívnych návrhov. "Pevne verím, že do konca roku sa nám podarí odprezentovať a položiť na stôl 90 percent z toho, čo sme sľúbili, že v rámci Energetickej únie predstavíme," vyjadril svoju nádej podpredseda Šefčovič s tým, že doteraz predložili návrhy ohľadom reformy obchodovania s emisnými povolenkami, návrhy, ako znižovať skleníkové emisie zo sektorov, ako je doprava, poľnohospodárstvo, či prostredníctvom zvyšovania energetickej efektívnosti v budovách po Európe.
Na budúci rok by podľa jeho slov už mali zostať iba návrhy týkajúce sa mobility, to znamená, akým spôsobom podporiť nové tendencie v rámci automobilového priemyslu, nákladnej a leteckej dopravy. "To, čo sa týka klasickej energetiky a klimatických opatrení, to všetko by sme mali zvládnuť do konca tohto roka," dodal.
Myslí si, že práve dnes po amerických voľbách môžeme oceniť fakt, že Parížska dohoda o klimatických zmenách už vstúpila do platnosti, keďže nový americký prezident nie je jej prívržencom. "V Paríži sme sa všetci dohodli, že po roku 2050 by sme mali žiť, respektíve naše deti a vnuci v tzv. uhlíkovo-neutrálnej ekonomike. To znamená, že toľko, koľko emisií vyprodukujeme, budeme schopní aj novými technológiami zneutralizovať," povedal.
Šefčovič verí, že po tom, ako sa v USA ustanoví nová administratíva, v krajine prevládne racionálny prístup. Domnieva sa, že dôjde k váhaniam, ale nakoniec pôjde svet podľa toho, ako sa dohodol v Paríži.
Upozornil, že v súčasnosti vidíme silný prvok antiestablišmentového hlasovania, čo podľa neho potvrdil aj výsledok amerických prezidentských volieb. Záležať však bude práve od európskych lídrov, ako sa k tejto situácii postavia. Podľa Šefčoviča by sa malo oveľa viac hovoriť o konkrétnych prínosoch spolupráce.
"Jeden je zameraný na zvýšenie energetickej efektívnosti v našich budovách, kde by sme chceli predložiť aj nový finančný inštrument, ktorý pracovne nazývame inteligentné financovanie pre inteligentné budovy," vysvetlil Šefčovič.
Druhý sa týka ekodizajnu a umožňuje znižovanie energetickej náročnosti pri elektrických spotrebičoch. Posledný veľký podbalíček sa týka opatrení, ktoré sú spojené s novým dizajnom trhu s elektrinou v Európe a novej smernice ohľadom obnoviteľných zdrojov. V rámci neho sa chcú zamerať aj na nový systém a spôsob, ako ho celý budú spolu s európskymi krajinami do budúcnosti riadiť.
"Chceli by sme navrhnúť jednotlivým krajinám, aby od budúceho roka poznajúc charakteristiky globálnej Parížskej dohody, vediac, aký legislatívny rámec navrhuje EK, aby začali pracovať na národných energetických a klimatických plánoch, ktoré by odzrkadlili, ako každá z členských krajín chce zapadnúť do tohto nového systému, ktorý sa momentálne buduje," konštatoval.
Tento rok označil za rozhodujúci z pohľadu predkladania legislatívnych návrhov. "Pevne verím, že do konca roku sa nám podarí odprezentovať a položiť na stôl 90 percent z toho, čo sme sľúbili, že v rámci Energetickej únie predstavíme," vyjadril svoju nádej podpredseda Šefčovič s tým, že doteraz predložili návrhy ohľadom reformy obchodovania s emisnými povolenkami, návrhy, ako znižovať skleníkové emisie zo sektorov, ako je doprava, poľnohospodárstvo, či prostredníctvom zvyšovania energetickej efektívnosti v budovách po Európe.
Na budúci rok by podľa jeho slov už mali zostať iba návrhy týkajúce sa mobility, to znamená, akým spôsobom podporiť nové tendencie v rámci automobilového priemyslu, nákladnej a leteckej dopravy. "To, čo sa týka klasickej energetiky a klimatických opatrení, to všetko by sme mali zvládnuť do konca tohto roka," dodal.
Myslí si, že práve dnes po amerických voľbách môžeme oceniť fakt, že Parížska dohoda o klimatických zmenách už vstúpila do platnosti, keďže nový americký prezident nie je jej prívržencom. "V Paríži sme sa všetci dohodli, že po roku 2050 by sme mali žiť, respektíve naše deti a vnuci v tzv. uhlíkovo-neutrálnej ekonomike. To znamená, že toľko, koľko emisií vyprodukujeme, budeme schopní aj novými technológiami zneutralizovať," povedal.
Šefčovič verí, že po tom, ako sa v USA ustanoví nová administratíva, v krajine prevládne racionálny prístup. Domnieva sa, že dôjde k váhaniam, ale nakoniec pôjde svet podľa toho, ako sa dohodol v Paríži.
Upozornil, že v súčasnosti vidíme silný prvok antiestablišmentového hlasovania, čo podľa neho potvrdil aj výsledok amerických prezidentských volieb. Záležať však bude práve od európskych lídrov, ako sa k tejto situácii postavia. Podľa Šefčoviča by sa malo oveľa viac hovoriť o konkrétnych prínosoch spolupráce.
