Bratislava 21. mája (TASR) – Maroš Šefčovič, 48-ročný kariérny diplomat, ktorý od roku 2010 pôsobí ako podpredseda Európskej komisie (EK) zodpovedný za medziinštitucionálne vzťahy a administratívu. Je lídrom eurokandidátky strany Smer-SD.

Svojou kandidatúrou chce okrem iného získať podporu u voličov tak, aby mohol v budúcej Európskej komisii pôsobiť s väčšou politickou autoritou. Rozhovor s Marošom Šefčovičom je súčasťou projektu, v ktorom TASR predstavuje lídrov kandidátok pre voľby do Európskeho parlamentu (EP).

Celý svoj profesionálny život ste boli kariérnym diplomatom, pôsobenie v Európskej komisii a Európskom parlamente je skôr politická funkcia. Znamená to, že ste s diplomaciou skončili?
To je teraz ťažko povedať. O všetkom rozhodnú ľudia vo voľbách. Od toho sa bude odvíjať môj ďalší profesionálny aj osobný príbeh. Mandát Európskej komisie končí 1. novembra, takže tam určite bude priestor rozanalyzovať situáciu a rozhodnúť sa, ako ďalej. S mojím profilom a skúsenosťami, ktoré som nadobudol v európskych záležitostiach či v zahraničnej politike, budem určite hľadať priestor pôsobiť aj v budúcnosti v tejto oblasti.

Ako diplomat ste boli politicky nezávislý, nebojíte sa straníckeho onálepkovania, keďže ste volebným lídrom najsilnejšej politickej strany?
Nie som členom Smeru-SD, som lídrom kandidátky ako nezávislý kandidát. Cítim sa ako sociálny demokrat, pracoval som v sociálnodemokratickom klube, takže považujem za veľmi prirodzené, že v týchto voľbách kandidujem na sociálnodemokratickej platforme.

Ponuka prišla z ich strany?
Táto ponuka sa zrodila niekedy na prelome roku v diskusiách o tom, akým spôsobom pristúpiť k eurovoľbám. Na jednej strane bola obava z nízkej účasti, na druhej veľký záujem ponúknuť skúsenosť, kompetentnosť a predstaviť lídra kandidátky, ktorý bol súčasťou všetkých veľkých rozhodnutí, ktoré sa medzi Slovenskom a Európskou úniou za posledných 10 rokov udiali. Argumentácia ohľadom toho, že budúca komisia bude musieť byť oveľa viac demokraticky oprávnenejšia na kroky, ktoré bude prijímať, ma nakoniec presvedčila, že je to správne rozhodnutie a že treba ísť do stretnutí a debát s občanmi a pokúsiť sa im vysvetliť aj na základe osobných skúseností, o čom Európska únia je a čo Slovensku priniesla.

Svojou kandidatúrou chcete získať legitimitu pre pôsobenie v novej Európskej komisii alebo nastúpite reálne na post europoslanca?
Vo viacerých krajinách bude snaha o vytvorenie paralely, ktorá sa podobá na národný systém. To znamená, ak sa chcete stať členom vlády, najpriamejšia a najzodpovednejšia cesta tam vedie cez voľby do národného parlamentu. Čiže v tomto prípade, ak sa chcete stať ministrom kvázi európskej vlády, takisto by tam mala viesť cesta cez voľby do Európskeho parlamentu. V prípade priaznivého výsledku by som sa určite uchádzal o post v ďalšej Európskej komisii. Závisí to ale aj od rozhodnutia vlády SR, ktorá musí nomináciu navrhnúť a schváliť.

Čo v prípade, ak niektorí z kandidátov Smeru-SD získajú väčší počet voličských hlasov?
To všetko sa môže stať aj vzhľadom na to, že je na kandidátke viacero poslancov, ktorí v Európskom parlamente pôsobia už druhé volebné obdobie. Pokiaľ pôjde o nomináciu do Európskej komisie, tam bude rozhodujúce uznesenie vlády, ale aj akceptácia zo strany nového predsedu Európskej komisie, ktorý s tým musí súhlasiť.

Po úspešných eurovoľbách budete musieť oznámiť predsedovi EK, že si uplatníte poslanecký mandát a už nebudete pôsobiť v EK. Slovensko bude musieť navrhnúť namiesto vás náhradníka. Hovorí sa o konkrétnom mene?
Už 27. mája po voľbách prebehne diskusia v rámci summitu EÚ o tom, ako by sa malo postupovať pri voľbe nového predsedu Európskej komisie. Európsky parlament sa bude konštituovať 1. júla, čiže v tomto časovom úseku sa budú musieť prijať všetky rozhodnutia o tom, kto z kandidátov nastúpi do Európskeho parlamentu a kto sa vráti do Európskej komisie. Myslím si, že najpresnejšia informácia bude môcť byť podaná až po realizácii volieb. Budeme mať zhruba mesiac na to, aby sa všetky tieto otázky vyjasnili.

Viacerí zo súčasných eurokomisárov si zobrali volebnú dovolenku a kandidujú v eurovoľbách vo svojich krajinách. Zavedie sa to v budúcnosti ako pravidlo alebo sa to ponechá na dobrovoľnosti jednotlivých eurokomisárov?
Na to, aby sa to zaviedlo ako pravidlo, by sa museli meniť zmluvy. Myslím si, že v tomto prípade ide o prejav novej politickej kultúry. Je, samozrejme, možné, že sa pôjde aj do otvárania zmlúv, keďže je veľmi veľa vecí, ktoré sa budú musieť posúdiť. Skôr si ale viem predstaviť menšie veľmi presne mierené zásahy do zmlúv, a nie ich celkové otváranie, ako sme to videli v minulosti, kde ten proces trval takmer 10 rokov.

Na ktoré priority sa musia nový europarlament a komisia zamerať?
Hlavne na naštartovanie ekonomiky, zvýšenie počtu pracovných miest a riešenie nezamestnanosti mladých ľudí. Tí strácajú vieru nielen v Európsku úniu ako takú, ale v podstate v demokraciu. Keď si niekoľko rokov po sebe nevedia nájsť adekvátne miesto a žijú na hranici chudoby, tak sú často ľahkou korisťou extrémistických síl. Preto by sa inštitucionálne otázky mali riešiť buď neskôr, alebo popri týchto prioritách, aby sme európskym obyvateľom neprezentovali ako hlavnú prioritu riešenie zmlúv, lebo to je veľmi zložitý a ťažký proces.

Toto sú základné veľké výzvy, ktoré má EÚ pred sebou, ale ďalšie sa týkajú aj zlepšenia využívania štyroch základných slobôd, na ktorých únia stojí – teda voľný pohyb ľudí, kapitálu, tovaru a slobodné poskytovanie služieb.
Myslím si, že do veľkej miery aj o tomto budú nadchádzajúce voľby, a to práve preto, že vidíme, ako sa v niektorých krajinách dostávajú k slovu politické strany, ktoré majú záujem tieto slobody obmedziť. Toto bude mimoriadne zložitý boj aj pre budúcu komisiu, aby tieto slobody ubránila a využila na to všetky dostupné prostriedky. Dá sa povedať, že tie slobody, na ktoré sme si tak veľmi rýchlo zvykli, sú pre nás všetkých mimoriadne dôležité. To sú hlavné motívy, ktoré si ľudia na Slovensku vybavia, keď sa povie slovo Európska únia. Jedna oblasť, kde naďalej EÚ zaostáva a v ktorej bude treba významne pokročiť, to je práve jednotný trh pre služby a digitálnu ekonomiku. Služby sú dlhodobo veľký problém, kde stále prebieha diskusia.

Niekoľkokrát ste avizovali, že Slovensko by mohlo získať silný hospodársky post v EK. Nakoľko je to reálne?
Kreovanie komisie vždy závisí od osobnosti nového predsedu komisie, ale aj od toho, aký tím mu vyskladajú jednotlivé členské krajiny. Pri jej formovaní, ak má eurokomisár už nejakú históriu, tak dochádza k rotácii portfólií. Predpokladám, že ak sa dostanem do komisie, tak tento princíp zostane zachovaný. Vždy som inklinoval k ekonomicko-politickým témam, takže by to bola moja preferencia aj do budúceho obdobia.

V kuloároch sa hovorilo o tom, že by sme mohli získať post vysokého predstaviteľa pre zahraničnú politiku.
V tomto čase všetko, čo sa týka takýchto vysokých postov, by som označil skôr za mediálne špekulácie, a to z toho dôvodu, že sa pri všetkých nomináciách bude hľadať politická rovnováha, keďže ani jedna z kľúčových politických skupín v Európskom parlamente nebude mať sama väčšinu. Podľa prieskumov je veľmi tesný súboj medzi socialistami a kresťanskými demokratmi. Netrúfam si dnes prejudikovať, ale viem si predstaviť, že o top funkcie sa budú uchádzať lídri jednotlivých európskych politických strán, a myslím si, že sa to bude týkať aj tohto postu.

Na Slovensku kandiduje v eurovoľbách 29 politických strán, ktoré podobne ako v Česku nominovali veľa ľudí, ktorí nemajú ani jazykovú výbavu, ani vzdelanie na to, aby vykonávali takýto post. Neznižuje to úroveň celých eurovolieb a Európskeho parlamentu, keďže to vyzerá tak, že ako europoslanec môže pôsobiť človek aj bez akýchkoľvek základných znalostí o fungovaní EÚ?
Keby tých 29 kandidátok bolo úprimným odrazom záujmu o európsku politiku, tak by som sa tomu tešil. Ale skôr si myslím, že ide o šancu do veľkej miery zneužiť očakávanú nízku volebnú účasť na prekvapivý výsledok. Určite je tam aj snaha využiť frustráciu ľudí, ktorú priniesla európska kríza. Samozrejme, takéto rozhodnutie bude demokratické, treba ho rešpektovať, ale potom s tým budeme musieť päť rokov žiť. Viem si predstaviť, že by mnohí kandidáti upútali pozornosť v Bruseli alebo v Štrasburgu, politický vplyv by síce nemali žiadny, ale tá hanba by Slovensku a slovenským občanom zostala.

Prieskumy ukazujú, že v budúcom Európskom parlamente podstatne narastie skupina nezaradených poslancov. Ovplyvní to negatívne jeho fungovanie a prijímanie rozhodnutí?
Keď to jemne zjednoduším, myslím si, že odovzdanie hlasov poslancom, ktorí nebudú pracovať v kľúčových proeurópskych frakciách, je pre krajinu, ktorá ich tam vysiela, stratou. Proces prijímania prakticky všetkých rozhodnutí do veľkej miery závisí od návrhu Európskej komisie, a potom od toho, či sa pre tento návrh získa väčšina poslancov. A tá väčšina sa formuje na rokovaniach výborov, frakcií a, samozrejme, počas plenárneho zasadnutia. Každý deň na obed je hlasovanie, kde sa do veľkej miery hlasuje podľa toho, aká dohoda bola dohodnutá na frakcii. Dá sa povedať, že kľúčové politické skupiny, ktoré majú väčšinu v Európskom parlamente, rozhodujú o budúcnosti legislatívy. Takže tí poslanci, ktorí fungujú ako nezaradení, majú často problém dostať sa k slovu. Do politickej diskusie alebo rozhodnutí nejakým iným spôsobom iba tým, že vystúpia na výbore alebo v plenárnej schôdzi, alebo upútaním pozornosti nejakým radikálnym vyhlásením, nezasahujú a na praktický chod bežných vecí majú minimálny vplyv. Šanca, že by nezaradený poslanec, ktorý sa nedostane do jednej z kľúčových frakcií, respektíve v nej nevie nič presadiť, nejakým spôsobom mohol ovplyvňovať chod Európskej únie alebo postavenie Slovenska, je absolútne iluzórna.

Slovensko v dvoch predchádzajúcich voľbách skončilo v účasti na poslednom mieste zo všetkých členských krajín. Hrozí do tretice podobný scenár?
Aby som bol úprimný, neočakávam dramaticky vysokú účasť. Toto obdobie je skutočne mimoriadne volebne náročné, iba nedávno sme mali jeden vypätý súboj v podobe prezidentských volieb. Dúfam, že nebudeme poslední, že budeme mať účasť vyššiu ako naposledy, ale neočakávam nejakú revolučnú zmenu. Ale spomeniem Maltu. Je to malá krajinka s intenzívnym politickým životom. Napriek tomu, že majú len šesť europoslancov, tak účasť v eurovoľbách sa pohybuje štandardne nad 80 percent a do národného parlamentu nad 90 percent. Berú to tam ako vec osobnej cti. Iné krajiny to riešia tak, že sa im darí skumulovať viaceré voľby do jedného dňa. Som presvedčený, že by to pomohlo aj u nás. Napríklad v Belgicku, aj keď viem, že by to u nás bolo ťažko akceptovateľné, je volebná účasť povinná a keď ľudia neprídu, zaplatia pokutu. Určite budú mať s nízkou volebnou účasťou problém viaceré krajiny. Európsky parlament sa stal oveľa dôležitejší, ale nedokázali sme to adekvátne vysvetliť občanom, aby aj oni týmto voľbám prikladali väčšiu dôležitosť, ako to bolo v minulom období.