Brusel 1. marca (TASR) – Dokument o budúcnosti Európskej únie z dielne Európskej komisie (EK) sa stane základom pre diskusie lídrov členských krajín o spoločnej vízii rozvoja EÚ do roku 2025. Hlavnou snahou bude zachovanie jednoty a spolupráce 27-člennej Únie, uviedol dnes podpredseda EK Maroš Šefčovič.

Takzvaná "biela kniha", ktorú dnes predseda EK Jean-Claude Juncker predstavil v Európskom parlamente, podľa Šefčoviča ponúka návody do diskusie, ktorej sa budú lídri budú venovať koncom marca počas osláv 60. výročia podpisu Rímskych zmlúv. Premiéri a prezidenti členských krajín EÚ budú rozhodovať o tom, ako sa má Únia vyvíjať po odchode Británie.

"Považujeme toto stretnutie za taký nový zrod Európy," povedal Šefčovič na margo nadchádzajúcich rímskych rokovaní. Takzvané Rímske zmluvy, ktoré sa stali jedným zo základov európskej integrácie, boli podpísané v Ríme 25. marca 1957.

Junckerova biela kniha podľa Šefčoviča vychádza z pozorného sledovania verejných diskusií a politických nálad v členských krajinách. Na ich základe Juncker predložil päť možných scenárov vývoja, ktoré majú posúdiť národní lídri.

Prvý scenár znamená naďalej a ešte rýchlejšie pokračovať v doterajších politikách EÚ, čo označil ako scenár Bratislava plus. Označenie súvisí s tým, že sa tento proces začal vlani v septembri na neformálnom summite EÚ v Bratislave.

Druhým scenárom, ktorý preferujú niektoré členské štáty, je snaha venovať sa iba jednotnému trhu. Ďalšie politické iniciatívy ako Erazmus, zamestnanosť mládeže či spolupráca v bezpečnostnej alebo migračnej otázke, by sa v tomto prípade postupne vrátili na úroveň členských krajín.



Tretí scenár naznačuje podľa Šefčoviča možnosť užšej a hlbšej spolupráce pre tie krajiny, ktoré si takúto spoluprácu želajú bez toho, aby museli čakať na zvyšok EÚ. Dobrým príkladom v tomto smere je inštitút posilnenej spolupráce, ktorý v rámci EÚ už funguje.

Štvrtý scenár počíta s tým, že sa EÚ prioritne a s vynaložením všetkých prostriedkov zameria len na riešenie určitého problému, napríklad na riešenie migračnej politiky. To by si vyžadovalo absolútne finančné krytie, plne funkčné orgány a dostatočné personálne zabezpečenie. Za súčasných rozpočtových podmienok by to podľa Šefčoviča znamenalo ubrať z iných politík EÚ.

Posledný scenár navrhuje, aby lídri pristúpili k európskej myšlienke mimoriadne ambiciózne, čo podľa podpredsedu EK znamená zavedenie spoločnej európskej spravodajskej služby, zavedenie úradu európskeho prokurátora, ale aj spoločnú obrannú politiku či kreslo pre EÚ v Bezpečnostnej rade OSN.

"Snažili sme sa úprimne a čestne dať na stôl všetky scenáre o ktorých sa diskutuje a vytvoriť priestor pre šéfov vlád a štátov, aby sa začala akási permanentná diskusia. Jej výsledkom má byť to, aby sme do európskych volieb v roku 2019 išli s dohodou, ako by Únia v roku 2025 mala vyzerať. Aby sme to ponúkli voličom a aby sme pre túto víziu Európy získali potrebnú politickú podporu," uviedol v závere Šefčovič.

Nikto v EÚ si po brexite neželá kategorizáciu krajín

Európska komisia (EK) si neželá akúsi "kategorizáciu krajín", ktorá by mohla vzniknúť po odchode Británie z EÚ v rámci zavádzania takzvanej viacrýchlostnej Európy. Pre TASR to uviedol podpredseda EK Maroš Šefčovič pri príležitosti zverejnenia tzv. bielej knihy, čiže dokumentu o možnostiach budúceho vývoja Európskej únie.

Biela kniha, ktorú v Európskom parlamente predstavil predseda EK Jean-Claude Juncker je príspevkom exekutívy EÚ pre summit, ktorý sa bude konať 25. marca 2017 v Ríme. Ponúka päť scenárov možného vývoja, pričom každý z nich poskytuje pohľad na možný stav Únie do roku 2025. Načrtnuté scenáre, ktoré zahŕňajú spektrum možností, nie sú vzájomne sa vylučujúce.

Dokument sa zameriava na zmeny, ktorým Európa bude čeliť v ďalšom desaťročí pod vplyvom nových technológií na spoločnosť a zamestnanosť cez pochybnosti o globalizácii, obavy o bezpečnosť až po vzostup populizmu.

"V Európe sme zrelí na túto politiku. Chceme sa vyhnúť tomu, aby sme sa navzájom obviňovali, kto môže urobiť viac a efektívnejšie. Tým by sme iba znepokojili občanov a znehodnotili myšlienku európskej spolupráce. Lepšia je čestná diskusia o tom, ako chceme ísť ďalej," povedal Šefčovič.

Eurokomisia chce podľa jeho slov k dnes zverejnenej bielej knihe vypracovať aj podrobnejšie analýzy a rôzne scenáre prehlbovania spolupráce, napríklad v oblasti spoločnej obrany ale aj hospodárskej a menovej únie, kde má Slovensko inú pozíciu ako jeho partnerské krajiny z Vyšehradskej štvorky (V4).

"V Ríme očakávame naštartovanie tohto procesu. Môj osobný názor je ten, že nakoniec lídri dospejú ku kompromisu, ktorý môže byť aj kombináciou niektorých scenárov," uviedol slovenský eurokomisár.

Pripomenul, že niektoré spoločné európske projekty, ako je jednotná mena alebo koncept energetickej únie, majú vyše 70-percentnú podporu Európanov, a preto v nich treba pokračovať. Podľa jeho slov cítiť aj silnú vôľu členských štátov EÚ využívať inštitút posilnenej spolupráce.

"Máme viacero členských krajín, ktoré chcú zdaňovať finančné transakcie, ktoré chcú európskeho prokurátora dohliadajúceho na využívanie eurofondov," pripomenul.

Komisári sa podľa Šefčoviča zaoberali aj obavami východoeurópskych krajín, že by ich možnosť vytvorenia viacrýchlostnej Európy mohla pripraviť o výhody kohéznej politiky, teda dotácií na vyrovnávanie regionálnych rozdielov.

"Upozornil som na to, že vzhľadom na očakávania, ktoré sú s touto bielou knihou spojené, tak máme v strednej a východnej Európe obavy, že to povedie k akejsi kategorizácii členských krajín. Som rád, že v rámci kolégia komisárov všetci, vrátane Junckera, toto jednoznačne odmietli," odpovedal Šefčovič. "Budúcnosť kohéznej politiky sa bude odvíjať od toho, aké scenáre si premiéri vyberú a aké prostriedky budú ochotní do tohto projektu vložiť," vysvetlil.

Zároveň upozornil, že hoci eurokomisia dnes ponúkla päť scenárov možného vývoja, nemá svoj "preferovaný scenár". Exekutíva EÚ si chce najskôr vypočuť názory členských krajín a spoločne nájsť spôsob, ako budúcu Úniu urobiť "akceptovateľnou a široko podporovateľnou".