Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovenský eurokomisár upozornil, že hlavným cieľom EK je zrýchliť a stransparentniť proces očkovania, čo bude aj hlavnou témou diskusií šéfov štátov a vlád na štvrtkovom videosummite.
Autor TASR
Brusel 19. januára (TASR) - Podpredseda Európskej komisie (EK) pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič v utorok v Bruseli potvrdil ambiciózne ciele očkovania, ktoré by mali členské krajiny EÚ splniť do konca leta a zaistiť tak svojim občanom "návrat do normálu".
Šefčovič zopakoval, že eurokomisia vyzvala krajiny EÚ, aby urýchlili proces očkovania, keď do konca marca by malo byť zaočkovaných najmenej 80 percent zdravotníckych pracovníkov, zraniteľných osôb a všetkých ľudí nad 80 rokov a v ďalšej fáze, do konca leta, 70 percent dospelej populácie. "To je kritická hranica, ktorá by mala zaistiť kolektívnu imunitu a dostať sa do postcovidového sveta," vysvetlil.
Slovenský eurokomisár upozornil, že hlavným cieľom EK je zrýchliť a stransparentniť proces očkovania, čo bude aj hlavnou témou diskusií šéfov štátov a vlád na štvrtkovom videosummite.
Podľa jeho slov exekutíva EÚ predložila viacero opatrení. Jedno z nich vyzýva členské krajiny, aby dvakrát do týždňa informovali Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) o tom, koľko vakcín naozaj dostali a koľko ľudí už bolo zaočkovaných. To má podporiť "homogénne" tempo pri očkovaní, lebo miera zaočkovania sa líši od krajine ku krajine. Ďalej chce EK lepšie motivovať očkovacie úsilie členov EÚ, aby sa podarilo naplniť ambiciózne percentuálne očakávania.
"Uvedomujeme si, že oblasť zdravotníctva je pod veľkým tlakom. Sú tu aj nové a agresívnejšie mutácie vírusu. Ide o niekoľko zlomových týždňov, v ktorých zdravotníkom musíme držať palce a my všetci musíme ukázať disciplinovanosť a dodržiavať všetky opatrenia, aby sme sa mohli primerane testovať a zvýšiť tempo očkovania," spresnil Šefčovič.
Zároveň upozornil na nový, ale dôležitý moment, ktorý eurokomisia požaduje od členov EÚ, a to je vyššia miera sekvenovania genómu nových variantov koronavírusu. V praxi to znamená pozitívne testy podrobiť ďalšej analýze, ktorá určí, o aký variant vírusu ide, čomu sa následne prispôsobia lekárske postupy a vakcinačná stratégia.
Komisia podľa jeho slov garantuje plynulý prísun vakcín a koordináciu ich distribúcie do krajín EÚ. "Od konca decembra bolo dodaných do krajín EÚ 13 miliónov vakcín a viac ako päť miliónov ľudí už bolo zaočkovaných. Avšak rôznym tempom v rôznych krajinách," opísal situáciu.
Šefčovič súčasne skonštatoval, že ambiciózny cieľ vysokej miery zaočkovanosti sa podarí naplniť, len ak si budú členské krajiny vymieňať najlepšie logistické postupy, pričom eurokomisia je pripravená pomôcť nielen dodávkami ďalších vakcín a novými vakcinačnými postupmi, ale aj spoločným obstarávaním ďalšieho zdravotníckeho materiálu, ako sú špeciálne ihly a striekačky. Zároveň EK vyvíja tlak na výrobcov schválených vakcín, aby zaistili sľúbené dodávky pre Európu, či už vyšší výrobným tempom alebo delegovaním ich výroby do iných závodov.
Šefčovič v tejto súvislosti skonštatoval, že mnoho krajín EÚ vsadilo najmä na vakcínu od firmy AstraZeneca, ktorej schválenie sa očakáva v najbližších dňoch (podobne ako vakcíny od Janssens Pharmaceutical), lebo je skladnejšia, podáva sa jednoduchšie a je aj lacnejšia. Jej schválenie bude znamenať ďalších okolo 400 miliónov vakcín na trhu EÚ. Spolu s vakcínami od konzorcia Pfizer/BioNTech a spoločnosti Moderna bude mať EÚ viac vakcín, ako potrebuje pre svojich občanov, a preto sa podľa Šefčoviča Únia chce zamerať aj na ich distribúciu do iných krajín sveta.
"Ak sa nepodarí zvíťaziť nad vírusom v EÚ a v krajinách jej susedstva, stále tu bude latentná hrozba, že sa ten vírus môže vrátiť. Verím že ľudia v EÚ a aj obyvatelia Slovenska by privítali, keby sme mohli ukončiť leto tým, že sa vrátime späť do normálu," uzavrel Šefčovič.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Šefčovič zopakoval, že eurokomisia vyzvala krajiny EÚ, aby urýchlili proces očkovania, keď do konca marca by malo byť zaočkovaných najmenej 80 percent zdravotníckych pracovníkov, zraniteľných osôb a všetkých ľudí nad 80 rokov a v ďalšej fáze, do konca leta, 70 percent dospelej populácie. "To je kritická hranica, ktorá by mala zaistiť kolektívnu imunitu a dostať sa do postcovidového sveta," vysvetlil.
Slovenský eurokomisár upozornil, že hlavným cieľom EK je zrýchliť a stransparentniť proces očkovania, čo bude aj hlavnou témou diskusií šéfov štátov a vlád na štvrtkovom videosummite.
Podľa jeho slov exekutíva EÚ predložila viacero opatrení. Jedno z nich vyzýva členské krajiny, aby dvakrát do týždňa informovali Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) o tom, koľko vakcín naozaj dostali a koľko ľudí už bolo zaočkovaných. To má podporiť "homogénne" tempo pri očkovaní, lebo miera zaočkovania sa líši od krajine ku krajine. Ďalej chce EK lepšie motivovať očkovacie úsilie členov EÚ, aby sa podarilo naplniť ambiciózne percentuálne očakávania.
"Uvedomujeme si, že oblasť zdravotníctva je pod veľkým tlakom. Sú tu aj nové a agresívnejšie mutácie vírusu. Ide o niekoľko zlomových týždňov, v ktorých zdravotníkom musíme držať palce a my všetci musíme ukázať disciplinovanosť a dodržiavať všetky opatrenia, aby sme sa mohli primerane testovať a zvýšiť tempo očkovania," spresnil Šefčovič.
Zároveň upozornil na nový, ale dôležitý moment, ktorý eurokomisia požaduje od členov EÚ, a to je vyššia miera sekvenovania genómu nových variantov koronavírusu. V praxi to znamená pozitívne testy podrobiť ďalšej analýze, ktorá určí, o aký variant vírusu ide, čomu sa následne prispôsobia lekárske postupy a vakcinačná stratégia.
Komisia podľa jeho slov garantuje plynulý prísun vakcín a koordináciu ich distribúcie do krajín EÚ. "Od konca decembra bolo dodaných do krajín EÚ 13 miliónov vakcín a viac ako päť miliónov ľudí už bolo zaočkovaných. Avšak rôznym tempom v rôznych krajinách," opísal situáciu.
Šefčovič súčasne skonštatoval, že ambiciózny cieľ vysokej miery zaočkovanosti sa podarí naplniť, len ak si budú členské krajiny vymieňať najlepšie logistické postupy, pričom eurokomisia je pripravená pomôcť nielen dodávkami ďalších vakcín a novými vakcinačnými postupmi, ale aj spoločným obstarávaním ďalšieho zdravotníckeho materiálu, ako sú špeciálne ihly a striekačky. Zároveň EK vyvíja tlak na výrobcov schválených vakcín, aby zaistili sľúbené dodávky pre Európu, či už vyšší výrobným tempom alebo delegovaním ich výroby do iných závodov.
Šefčovič v tejto súvislosti skonštatoval, že mnoho krajín EÚ vsadilo najmä na vakcínu od firmy AstraZeneca, ktorej schválenie sa očakáva v najbližších dňoch (podobne ako vakcíny od Janssens Pharmaceutical), lebo je skladnejšia, podáva sa jednoduchšie a je aj lacnejšia. Jej schválenie bude znamenať ďalších okolo 400 miliónov vakcín na trhu EÚ. Spolu s vakcínami od konzorcia Pfizer/BioNTech a spoločnosti Moderna bude mať EÚ viac vakcín, ako potrebuje pre svojich občanov, a preto sa podľa Šefčoviča Únia chce zamerať aj na ich distribúciu do iných krajín sveta.
"Ak sa nepodarí zvíťaziť nad vírusom v EÚ a v krajinách jej susedstva, stále tu bude latentná hrozba, že sa ten vírus môže vrátiť. Verím že ľudia v EÚ a aj obyvatelia Slovenska by privítali, keby sme mohli ukončiť leto tým, že sa vrátime späť do normálu," uzavrel Šefčovič.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
