Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šefčovič zdôraznil skutočnosť, že za toto štvrťstoročie slovenská diplomacia dostala punc mimoriadne kvalitnej služby.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 1. januára (TASR) - S odstupom rokov možno povedať, že prvé štvrťstoročie samostatného Slovenska bolo mimoriadne úspešné. Pre TASR to uviedol podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič, podľa ktorého SR zvládla lekcie z demokracie, naplnila svoje euroatlantické integračné ambície a slovenskí diplomati robia Slovensku dobré meno všade vo svete.
Slovenský eurokomisár je služobne najskúsenejším členom exekutívy EÚ (pôsobil už počas prvého mandátu komisie Josého Manuela Barrosa) a už druhý mandát po sebe zastáva funkciu podpredsedu EK. Pripomenul, že vznik samostatného Slovensko bol preňho silný emocionálny zážitok. Tému nezávislosti ako mladý československý diplomat v Zimbabwe riešil skôr ako väčšina Slovákov, keď musel odpovedať na telegram z Prahy, pre ktorú z dvoch republík chce pracovať.
Šefčovič sa rozhodol pre Slovensko, v predvianočnom období sa presťahoval z Harare do kanadskej Ottawy, kde ako zástupca veľvyslanca na Nový rok 1993 o polnoci, spolu s českými diplomatmi, stiahol československú zástavu a vyvesil tú slovenskú. Za prítomnosti početnej slovenskej komunity z Kanady, pre ktorú to bol podľa jeho slov dlho očakávaný zážitok.
"Nasledovali dlhé mesiace a roky tvrdej práce, kde sme sa museli predstaviť ako nová krajina. Neboli dopredu pripravené podmienky, nemali sme ani propagačné materiály o Slovensku. Bolo to hlavne na diplomatoch aby vo svete vysvetľovali kto sme, odkiaľ sme prišli, prečo sme sa rozdelili a čo chceme v budúcnosti dosiahnuť," pripomenul zložité chvíle začiatku SR.
Podľa jeho slov možno s odstupom 25 rokov povedať, že to bolo úspešné štvrťstoročie. "Naučili sme sa žiť v demokracii aj napriek ťažkým začiatkom, vstúpili sme do EÚ, do NATO, ako jediní z regiónu sme v eurozóne a som rád, že naši podnikatelia a mladí ľudia majú slobodu pohybu v rámci Schengenu," povedal Šefčovič. Pripomenul, že SR bola tiež jednou z krajín, ktorá v tomto období zaznamenala najvyšší ekonomický rast.
"Naši ľudia by si určite zaslúžili viac, ale je to diametrálne odlišná situácia, než to bolo pred 25 rokmi kedy sme sa porovnávali skôr s krajinami na východ od našich hraníc. Dnes sa snažíme dotiahnuť sa na úroveň tých najvyspelejších krajín sveta," uviedol.
Šefčovič zdôraznil skutočnosť, že za toto štvrťstoročie slovenská diplomacia dostala punc mimoriadne kvalitnej služby a priznal, že mu lichotí, keď v tejto súvislosti počuje, že sme "Nóri strednej Európy". Pripomenul, že slovenská diplomacia zohrávala kľúčové role pri riešení situácie na západnom Balkáne, boli sme pri stabilizácii povojnových pomerov, aktívni v Srbsku a Čiernej Hore, pomohli sme Chorvátsku so vstupom do EÚ.
"Dnes sa naša diplomacia realizuje najmä v európskom priestore," upozornil. Spresnil, že v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť sú naši diplomati vysielaní Bruselom do komplikovaných teritórií ako je Egypt (Ivan Surkoš) či Moldavsko (Peter Michalko). Ďalší slovenský diplomat Peter Burian je osobitným vyslancom EÚ pre strednú Áziu. A Eduard Kukan v Európskom parlamente šéfuje delegáciám vo vzťahu ku krajinám západného Balkánu a jeho hlas zaváži v tom, aká európska politika sa voči týmto krajinám zvolí.
Podľa Šefčoviča si naša diplomacia vyslúžila pozitívne ohlasy aj za slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, ktorého úspech však nebol iba výsadou ministerstva zahraničných vecí. Každý vládny rezort podľa neho dokázal, že má mladých ľudí, ktorí sú schopní zvládať európske témy, prezentovať ich a dokonca dočasne viesť taký kolos, akým je EÚ.
V celosvetovom meradle Šefčovič pripomenul úspech ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktorý "siahal" na post šéfa OSN a v súčasnosti zastáva "najvyššiu protokolárnu funkciu vo svete" predsedu Valného zhromaždenia OSN. Dodal, že SR mala v osobe Petra Tomku predsedu Medzinárodného súdneho dvora, bývalý šéf diplomacie Ján Kubiš bol osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka OSN pre Afganistan, šéfom Asistenčnej misie Spojených národov v Afganistane a predtým osobitným predstaviteľom EÚ pre Strednú Áziu a generálnym tajomníkom OBSE. Miroslav Jenča bol zase z poverenia bývalého šéfa OSN Pan Ki-muna riaditeľom Regionálneho strediska OSN pre preventívnu diplomaciu v strednej Ázii.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Slovenský eurokomisár je služobne najskúsenejším členom exekutívy EÚ (pôsobil už počas prvého mandátu komisie Josého Manuela Barrosa) a už druhý mandát po sebe zastáva funkciu podpredsedu EK. Pripomenul, že vznik samostatného Slovensko bol preňho silný emocionálny zážitok. Tému nezávislosti ako mladý československý diplomat v Zimbabwe riešil skôr ako väčšina Slovákov, keď musel odpovedať na telegram z Prahy, pre ktorú z dvoch republík chce pracovať.
Šefčovič sa rozhodol pre Slovensko, v predvianočnom období sa presťahoval z Harare do kanadskej Ottawy, kde ako zástupca veľvyslanca na Nový rok 1993 o polnoci, spolu s českými diplomatmi, stiahol československú zástavu a vyvesil tú slovenskú. Za prítomnosti početnej slovenskej komunity z Kanady, pre ktorú to bol podľa jeho slov dlho očakávaný zážitok.
"Nasledovali dlhé mesiace a roky tvrdej práce, kde sme sa museli predstaviť ako nová krajina. Neboli dopredu pripravené podmienky, nemali sme ani propagačné materiály o Slovensku. Bolo to hlavne na diplomatoch aby vo svete vysvetľovali kto sme, odkiaľ sme prišli, prečo sme sa rozdelili a čo chceme v budúcnosti dosiahnuť," pripomenul zložité chvíle začiatku SR.
Podľa jeho slov možno s odstupom 25 rokov povedať, že to bolo úspešné štvrťstoročie. "Naučili sme sa žiť v demokracii aj napriek ťažkým začiatkom, vstúpili sme do EÚ, do NATO, ako jediní z regiónu sme v eurozóne a som rád, že naši podnikatelia a mladí ľudia majú slobodu pohybu v rámci Schengenu," povedal Šefčovič. Pripomenul, že SR bola tiež jednou z krajín, ktorá v tomto období zaznamenala najvyšší ekonomický rast.
"Naši ľudia by si určite zaslúžili viac, ale je to diametrálne odlišná situácia, než to bolo pred 25 rokmi kedy sme sa porovnávali skôr s krajinami na východ od našich hraníc. Dnes sa snažíme dotiahnuť sa na úroveň tých najvyspelejších krajín sveta," uviedol.
Šefčovič zdôraznil skutočnosť, že za toto štvrťstoročie slovenská diplomacia dostala punc mimoriadne kvalitnej služby a priznal, že mu lichotí, keď v tejto súvislosti počuje, že sme "Nóri strednej Európy". Pripomenul, že slovenská diplomacia zohrávala kľúčové role pri riešení situácie na západnom Balkáne, boli sme pri stabilizácii povojnových pomerov, aktívni v Srbsku a Čiernej Hore, pomohli sme Chorvátsku so vstupom do EÚ.
"Dnes sa naša diplomacia realizuje najmä v európskom priestore," upozornil. Spresnil, že v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť sú naši diplomati vysielaní Bruselom do komplikovaných teritórií ako je Egypt (Ivan Surkoš) či Moldavsko (Peter Michalko). Ďalší slovenský diplomat Peter Burian je osobitným vyslancom EÚ pre strednú Áziu. A Eduard Kukan v Európskom parlamente šéfuje delegáciám vo vzťahu ku krajinám západného Balkánu a jeho hlas zaváži v tom, aká európska politika sa voči týmto krajinám zvolí.
Podľa Šefčoviča si naša diplomacia vyslúžila pozitívne ohlasy aj za slovenské predsedníctvo v Rade EÚ, ktorého úspech však nebol iba výsadou ministerstva zahraničných vecí. Každý vládny rezort podľa neho dokázal, že má mladých ľudí, ktorí sú schopní zvládať európske témy, prezentovať ich a dokonca dočasne viesť taký kolos, akým je EÚ.
V celosvetovom meradle Šefčovič pripomenul úspech ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka, ktorý "siahal" na post šéfa OSN a v súčasnosti zastáva "najvyššiu protokolárnu funkciu vo svete" predsedu Valného zhromaždenia OSN. Dodal, že SR mala v osobe Petra Tomku predsedu Medzinárodného súdneho dvora, bývalý šéf diplomacie Ján Kubiš bol osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka OSN pre Afganistan, šéfom Asistenčnej misie Spojených národov v Afganistane a predtým osobitným predstaviteľom EÚ pre Strednú Áziu a generálnym tajomníkom OBSE. Miroslav Jenča bol zase z poverenia bývalého šéfa OSN Pan Ki-muna riaditeľom Regionálneho strediska OSN pre preventívnu diplomaciu v strednej Ázii.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
