Slovensko podľa Goncalvesovej patrí k najhorším krajinám OECD pokiaľ ide o diétne riziká.
Autor TASR
Bratislava 24. novembra (TASR) - Navrhovaná viazanosť zvýšených príspevkov na deti nezahŕňa zdravé stravovanie a dietetické návyky v rodinách. Poukázala na to prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti a predsedníčka správnej rady Slovenskej nadácie srdca Eva Goncalvesová v otvorenom liste ministrovi financií Igorovi Matovičovi (OĽANO). Pýta sa preto, či sa neuvažuje o vytvorení systému viazanosti na podporu zdravého stravovania aj potravín.
Ocenila, že zvýšenie časti príspevkov na deti sa viaže na krúžky, doučovanie a kultúrne aktivity. "Navrhovaná viazanosť sa týka len krúžkov a potenciálne pohybovej aktivity, nezahŕňa však kritický komponent zdravého životného štýlu - zdravé stravovanie a dietetické návyky v rodinách," uviedla Goncalvesová v liste. Minister financií navrhuje zvýšiť príspevok na 70 eur mesačne, a to pre deti od troch do 18 rokov. Boli by to účelovo viazané peniaze, aby sa naozaj čerpali len na služby deťom.
V tejto súvislosti upozornila na výsledky aktuálnej štúdie od organizácie Globsec. Vyplýva z nej, že približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku v roku 2019 možno pripísať rizikovým faktorom správania vrátane dietetických rizík, fajčeniu, alkoholu a nízkej fyzickej aktivite.
Slovensko podľa nej patrí k najhorším krajinám OECD pokiaľ ide o diétne riziká. "Spotreba cukru sa u nás viac ako zdvojnásobila, dokonca sme predbehli aj USA. Problémom sú najmä sladené nápoje, ktorých spotreba je na úrovni 106 litrov na obyvateľa ročne. Zdvojnásobila sa aj miera obezity u mladistvých – každý šiesty dospievajúci je obézny,“ spresnila Goncalvesová.
Jedným z možných postupov na odklon od nezdravých potravín je podľa nej zvýšenie DPH na sladené nápoje a potraviny s vysokým obsahom cukru a soli, ako aj systém zreteľného označenia potravín s veľkým obsahom soli a cukru. "Inak hrozí, že finančné prostriedky rodičia utratia za fast foody a iné zdraviu nevyhovujúce potraviny a sladené nápoje," skonštatovala.
Upozornila, že životný štýl a diétne návyky ovplyvňujú zdravotný stav obyvateľov až na 75 percent. Tiež, že životný štýl nie je podmienený len individuálnym rozhodnutím človeka, ale je vo väčšej časti determinovaný podmienkami na zdravý život a sociálnymi faktormi. "Ak deťom a ich rodičom ukážeme, že zdravie môžeme podporovať pohybovými aktivitami a zdravými potravinami a urobíme to jasne a jednoducho, máme šancu ovplyvniť zdravie ďalších generácií," doplnila.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR list nekomentovalo, keďže ho adresovali Ministerstvu financií (MF) SR. Rezort financií zatiaľ svoje stanovisko neposkytol.
Návrh na zvýšenie DPH na 30 percent pri výrobkoch s vysokým obsahom cukru podal na koaličnej rade začiatkom novembra poslanec Národnej rady SR za hnutie Sme rodina Patrick Linhart. S cieľom znížiť rast obezity tiež navrhol znížiť DPH o desať percent na bio potraviny a potraviny so zníženým obsahom cukru a sladidiel. Marián Viskupič zo SaS na to reagoval s tým, že na takéto zmeny teraz nie je čas ani priestor, uprednostňoval zavedenie desaťpercentnej DPH v gastrosektore ako pomoci v čase koronakrízy.
Ocenila, že zvýšenie časti príspevkov na deti sa viaže na krúžky, doučovanie a kultúrne aktivity. "Navrhovaná viazanosť sa týka len krúžkov a potenciálne pohybovej aktivity, nezahŕňa však kritický komponent zdravého životného štýlu - zdravé stravovanie a dietetické návyky v rodinách," uviedla Goncalvesová v liste. Minister financií navrhuje zvýšiť príspevok na 70 eur mesačne, a to pre deti od troch do 18 rokov. Boli by to účelovo viazané peniaze, aby sa naozaj čerpali len na služby deťom.
V tejto súvislosti upozornila na výsledky aktuálnej štúdie od organizácie Globsec. Vyplýva z nej, že približne polovicu všetkých úmrtí na Slovensku v roku 2019 možno pripísať rizikovým faktorom správania vrátane dietetických rizík, fajčeniu, alkoholu a nízkej fyzickej aktivite.
Slovensko podľa nej patrí k najhorším krajinám OECD pokiaľ ide o diétne riziká. "Spotreba cukru sa u nás viac ako zdvojnásobila, dokonca sme predbehli aj USA. Problémom sú najmä sladené nápoje, ktorých spotreba je na úrovni 106 litrov na obyvateľa ročne. Zdvojnásobila sa aj miera obezity u mladistvých – každý šiesty dospievajúci je obézny,“ spresnila Goncalvesová.
Jedným z možných postupov na odklon od nezdravých potravín je podľa nej zvýšenie DPH na sladené nápoje a potraviny s vysokým obsahom cukru a soli, ako aj systém zreteľného označenia potravín s veľkým obsahom soli a cukru. "Inak hrozí, že finančné prostriedky rodičia utratia za fast foody a iné zdraviu nevyhovujúce potraviny a sladené nápoje," skonštatovala.
Upozornila, že životný štýl a diétne návyky ovplyvňujú zdravotný stav obyvateľov až na 75 percent. Tiež, že životný štýl nie je podmienený len individuálnym rozhodnutím človeka, ale je vo väčšej časti determinovaný podmienkami na zdravý život a sociálnymi faktormi. "Ak deťom a ich rodičom ukážeme, že zdravie môžeme podporovať pohybovými aktivitami a zdravými potravinami a urobíme to jasne a jednoducho, máme šancu ovplyvniť zdravie ďalších generácií," doplnila.
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) SR list nekomentovalo, keďže ho adresovali Ministerstvu financií (MF) SR. Rezort financií zatiaľ svoje stanovisko neposkytol.
Návrh na zvýšenie DPH na 30 percent pri výrobkoch s vysokým obsahom cukru podal na koaličnej rade začiatkom novembra poslanec Národnej rady SR za hnutie Sme rodina Patrick Linhart. S cieľom znížiť rast obezity tiež navrhol znížiť DPH o desať percent na bio potraviny a potraviny so zníženým obsahom cukru a sladidiel. Marián Viskupič zo SaS na to reagoval s tým, že na takéto zmeny teraz nie je čas ani priestor, uprednostňoval zavedenie desaťpercentnej DPH v gastrosektore ako pomoci v čase koronakrízy.