Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Seizmológovia apelujú na začatie dostatočného finančného zabezpečenia monitorovania zemetrasení. Finančne aktualizovať národnú a lokálnu sieť seizmometrov na úroveň európskeho štandardu.
Autor TASR
Bratislava 16. októbra (TASR) - Monitorovanie zemetrasení a ich výskum nie je na Slovensku dostatočne financované. Seizmické stanice potrebujú jednorazovú investíciu, aby mohli riadne fungovať. Na Slovensku je tiež nedostatok seizmológov, aktuálne ich je dokopy sedem. Na pondelkovej tlačovej konferencii to uviedol seizmológ Univerzity Komenského a Slovenskej akadémie vied (SAV) Peter Moczo.
"Každý rok žiadame od ministerstva nejakú sumu a posledné roky dostaneme vždy iba polovicu," poukázal Moczo. Priblížil, že staníc je spolu 15, z toho 13 patrí SAV a dve poskytlo Česko. Sú umiestnené v prírode, od mrazov až po najväčšie horúčavy, a už nefungujú tak, ako by mali. "Zemetrasenie zaznamenali, ale dáta nie sú tak k dispozícii, ako by boli k dispozícii v Bulharsku alebo Rumunsku," poukázal.
Národná sieť seizmických staníc je finančne krytá z vnútorných zdrojov SAV, a to v sume 40.000 eur ročne. Z toho polovica ide na náklady na prenos technických dát a modernizáciu. "Dá sa z toho robiť málo. Moderný seizmometer, ktorý by sme potrebovali raz za čas vymeniť, stojí 6000 až 8000 eur. K tomu treba prirátať akcelerometer, prevodník a ďalšie technické zariadenia," povedal generálny riaditeľ Ústavu vied o zemi SAV Ján Madarás. Dotácia zo strany SAV tak podľa neho umožňuje modernizovať jednu stanicu ročne.
Naposledy seizmológovia podľa Mocza spracovali návrh na dofinancovanie v roku 2018. Nedostal sa vtedy na rokovanie vlády.
Poukázal zároveň na nedostatok seizmológov na Slovensku. "Za ostatných 14 rokov odišlo z finančných dôvodov šesť ukončených doktorandov a viacero magistrov štúdia geofyziky/fyziky Zeme do rôznych firiem a spoločností, kde im ponúkli vyššie platy. Ďalší traja pracujú v zahraničí," podotkol Moczo.
Zároveň podľa neho slovenskej seizmológii chýba odborník s elektrotechnickým vzdelaním, ktorý by sa na plný úväzok venoval prevádzke a opravám seizmických staníc. Tvrdí, že je problém ho zohnať a aj zaplatiť. "Vedci sa vedia vyrovnať s nižšími platmi, ale niektoré profesie nie," skonštatoval Moczo.
Seizmológovia apelujú na začatie dostatočného finančného zabezpečenia monitorovania zemetrasení. Finančne aktualizovať národnú a lokálnu sieť seizmometrov na úroveň európskeho štandardu. Moczo odporúča aj nákup seizometrov na výskum ohniskových zón. Treba podľa neho začať i proces revízie analýzy seizmického ohrozenia Slovenska v súlade s normou Európskej únie v spolupráci s ministerstvami. Posledná aktualizácia mapy seizmického ohrozenia je podľa seizmológov viac ako desať rokov stará.
"Je nutné preskúmať historické zemetrasenia v spolupráci s historikmi tak, aby údaje o historických zemetraseniach mohli byť použité vo výpočte seizmického ohrozenia Slovenska, najmä lokalít jadrových elektrární," povedal Moczo. Dofinancovaním siete seizmických staníc budú vedieť seizmológovia predpovedať, čo sa bude diať počas budúcich zemetrasení.
"Každý rok žiadame od ministerstva nejakú sumu a posledné roky dostaneme vždy iba polovicu," poukázal Moczo. Priblížil, že staníc je spolu 15, z toho 13 patrí SAV a dve poskytlo Česko. Sú umiestnené v prírode, od mrazov až po najväčšie horúčavy, a už nefungujú tak, ako by mali. "Zemetrasenie zaznamenali, ale dáta nie sú tak k dispozícii, ako by boli k dispozícii v Bulharsku alebo Rumunsku," poukázal.
Národná sieť seizmických staníc je finančne krytá z vnútorných zdrojov SAV, a to v sume 40.000 eur ročne. Z toho polovica ide na náklady na prenos technických dát a modernizáciu. "Dá sa z toho robiť málo. Moderný seizmometer, ktorý by sme potrebovali raz za čas vymeniť, stojí 6000 až 8000 eur. K tomu treba prirátať akcelerometer, prevodník a ďalšie technické zariadenia," povedal generálny riaditeľ Ústavu vied o zemi SAV Ján Madarás. Dotácia zo strany SAV tak podľa neho umožňuje modernizovať jednu stanicu ročne.
Naposledy seizmológovia podľa Mocza spracovali návrh na dofinancovanie v roku 2018. Nedostal sa vtedy na rokovanie vlády.
Poukázal zároveň na nedostatok seizmológov na Slovensku. "Za ostatných 14 rokov odišlo z finančných dôvodov šesť ukončených doktorandov a viacero magistrov štúdia geofyziky/fyziky Zeme do rôznych firiem a spoločností, kde im ponúkli vyššie platy. Ďalší traja pracujú v zahraničí," podotkol Moczo.
Zároveň podľa neho slovenskej seizmológii chýba odborník s elektrotechnickým vzdelaním, ktorý by sa na plný úväzok venoval prevádzke a opravám seizmických staníc. Tvrdí, že je problém ho zohnať a aj zaplatiť. "Vedci sa vedia vyrovnať s nižšími platmi, ale niektoré profesie nie," skonštatoval Moczo.
Seizmológovia apelujú na začatie dostatočného finančného zabezpečenia monitorovania zemetrasení. Finančne aktualizovať národnú a lokálnu sieť seizmometrov na úroveň európskeho štandardu. Moczo odporúča aj nákup seizometrov na výskum ohniskových zón. Treba podľa neho začať i proces revízie analýzy seizmického ohrozenia Slovenska v súlade s normou Európskej únie v spolupráci s ministerstvami. Posledná aktualizácia mapy seizmického ohrozenia je podľa seizmológov viac ako desať rokov stará.
"Je nutné preskúmať historické zemetrasenia v spolupráci s historikmi tak, aby údaje o historických zemetraseniach mohli byť použité vo výpočte seizmického ohrozenia Slovenska, najmä lokalít jadrových elektrární," povedal Moczo. Dofinancovaním siete seizmických staníc budú vedieť seizmológovia predpovedať, čo sa bude diať počas budúcich zemetrasení.
