Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Západoeurópske krajiny a USA sympatizovali podľa historika s jeho vývojom, verbálne ho chválili, no to bolo všetko, pretože rešpektovali povojnové rozdelenie sveta.
Autor TASR
Bratislava 3. augusta (TASR)- Liberalizácia a reformovanie spoločenského života počas Pražskej jari v roku 1968 neboli v záujme ostatných členov komunistického bloku. Československo kritizovali a tlačili Moskvu k zásahu. Hoci si Československo získalo sympatie aj kapitalistického Západu, na jeho obhajobu a záchranu nebol ochotný nič spraviť pre geopolitické dôvody. V rozhovore pre TASR to povedal český historik Michal Macháček.
„Bola studená vojna a Sovietsky zväz mal mnohé záujmy i rizikové miesta. Československo začal vnímať ako slabý článok celého bloku. Sovietsky zväz mal na svojej východnej hranici dlhodobo napätý vzťah s Čínou, ktorý sa napokon vyhrotil do krátkeho vojnového incidentu v roku 1969. Sovieti sa preto báli, že pokiaľ by nezasiahli v Československu, tak by ukázali svoju slabosť navonok i dovnútra,“ upozornil Macháček s tým, že aj napriek tomu Československo nebolo ani zďaleka hlavným problémom Moskvy.
„Keď som v Moskve študoval uznesenia predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, tak som si naplno uvedomil, že Sovietsky zväz robil veľmocenskú, imperiálnu politiku. Z dvadsiatich programových bodov jedného zasadnutia sa Československu venoval jeden jediný. Okrem toho sa zaoberali hospodárskou politikou, sovietsko-čínskymi vzťahmi, Blízkym východom, USA, Vietnamom. Možno sme si v roku 1968 mysleli, že sme pupok sveta, ale ani zďaleka to tak nebolo,“ konštatoval Macháček.
Československo malo v roku 1968 vo svete cveng. Západoeurópske krajiny a USA sympatizovali s jeho vývojom, verbálne ho chválili, no to bolo všetko, pretože rešpektovali povojnové rozdelenie sveta. Pre jednu stredoeurópsku krajinu nechceli riskovať veľký konflikt. „Západ rešpektoval povojnové rozdelenie sveta. Amerického prezidenta Lyndona Johnsona už v predstihu informoval sovietsky veľvyslanec vo Washingtone Anatolij Dobrynin o zásahu v Československu a on to rešpektoval, pretože chápal rozdelenie sveta. Napokon USA boli v dlhotrvajúcom konflikte vo Vietname, z ktorého chceli vycúvať a na to potreboval aj Sovietsky zväz ako prostredníka,“ dodal Macháček.
Vojská Varšavskej zmluvy vstúpili do ČSSR v noci z 20. na 21. augusta 1968. Viac ako pol milióna vojakov s množstvom ťažkej techniky za sebou zanechalo 108 obetí na civilistoch (37 na území Slovenska) a stovky ťažko zranených ľudí. Poslední sovietski vojaci opustili Československo až po páde komunistického režimu, 20. júna 1991.
„Bola studená vojna a Sovietsky zväz mal mnohé záujmy i rizikové miesta. Československo začal vnímať ako slabý článok celého bloku. Sovietsky zväz mal na svojej východnej hranici dlhodobo napätý vzťah s Čínou, ktorý sa napokon vyhrotil do krátkeho vojnového incidentu v roku 1969. Sovieti sa preto báli, že pokiaľ by nezasiahli v Československu, tak by ukázali svoju slabosť navonok i dovnútra,“ upozornil Macháček s tým, že aj napriek tomu Československo nebolo ani zďaleka hlavným problémom Moskvy.
„Keď som v Moskve študoval uznesenia predsedníctva Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, tak som si naplno uvedomil, že Sovietsky zväz robil veľmocenskú, imperiálnu politiku. Z dvadsiatich programových bodov jedného zasadnutia sa Československu venoval jeden jediný. Okrem toho sa zaoberali hospodárskou politikou, sovietsko-čínskymi vzťahmi, Blízkym východom, USA, Vietnamom. Možno sme si v roku 1968 mysleli, že sme pupok sveta, ale ani zďaleka to tak nebolo,“ konštatoval Macháček.
Československo malo v roku 1968 vo svete cveng. Západoeurópske krajiny a USA sympatizovali s jeho vývojom, verbálne ho chválili, no to bolo všetko, pretože rešpektovali povojnové rozdelenie sveta. Pre jednu stredoeurópsku krajinu nechceli riskovať veľký konflikt. „Západ rešpektoval povojnové rozdelenie sveta. Amerického prezidenta Lyndona Johnsona už v predstihu informoval sovietsky veľvyslanec vo Washingtone Anatolij Dobrynin o zásahu v Československu a on to rešpektoval, pretože chápal rozdelenie sveta. Napokon USA boli v dlhotrvajúcom konflikte vo Vietname, z ktorého chceli vycúvať a na to potreboval aj Sovietsky zväz ako prostredníka,“ dodal Macháček.
Vojská Varšavskej zmluvy vstúpili do ČSSR v noci z 20. na 21. augusta 1968. Viac ako pol milióna vojakov s množstvom ťažkej techniky za sebou zanechalo 108 obetí na civilistoch (37 na území Slovenska) a stovky ťažko zranených ľudí. Poslední sovietski vojaci opustili Československo až po páde komunistického režimu, 20. júna 1991.
