Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Teraz.sk prináša chronológiu udalostí po 21. augusta 1968.
Autor TASR
Praha/Bratislava 22. augusta (TASR) - V súvislosti s 50. výročím vstupu sovietskych a spojeneckých vojsk na územie Československa prináša TASR prehľad udalostí po invázii 21. augusta 1968, ktorými sa odštartoval normalizačný proces
22. august 1968
V pražských Vysočanoch zasadal XIV. mimoriadny zjazd Komunistickej strany Československa (KSČ); z 1543 riadne zvolených delegátov sa ich dostavilo 1219. Zjazd zvolil nový ústredný výbor na čele s Dubčekom, ktorý bol v tom čase internovaný v Moskve. Podieľal sa na organizovaní nenásilného občianskeho odporu proti okupácii.
23. august 1968
Do Moskvy odletela delegácia česko-slovenských politikov na čele s prezidentom Svobodom. Začali sa rokovania, ku ktorým sa pripojili aj predstavitelia internovaní od 21. augusta, s Dubčekom na čele. Československá delegácia chcela so sovietskymi predstaviteľmi dosiahnuť dohodu o stiahnutí okupačných vojsk. Podarilo sa však docieliť len prísľub, že sa vojská presunú do kasární.
Sovietskej delegácii sa zasa nepodarilo presadiť vymenovanie vlády na čele s Aloisom Indrom. Všetci predstavitelia ČSSR okrem jedného podpísali tzv. moskovský protokol, teda písomný súhlas s pobytom intervenčných vojsk. Ako jediný nepodľahol sovietskemu tlaku František Kriegel, predseda Národného frontu.
24. august 1968
Vyvrcholením občianskeho odporu proti invázii bol hodinový generálny štrajk. Minister zahraničných vecí ČSSR Jiří Hájek vo vystúpení na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN odsúdil okupáciu, už 27. augusta však československá delegácia zmenila postoj a požiadala, aby táto téma bola stiahnutá z programu.
31. august 1968
Ústredný výbor KSČ prijal tzv. moskovský protokol ako jediné možné východisko zo situácie. Reformné sily okolo A. Dubčeka ešte vždy prevládali a predpokladali, že existuje možnosť, ako docieliť stiahnutie okupantov.
6. september 1968
František Kriegel, ktorý ako jediný nepodpísal moskovský protokol, bol ako prvý z politikov Pražskej jari zbavený funkcie predsedu ÚV Národného frontu.
18. október 1968
Parlament schválil za neprítomnosti asi pätiny poslancov, ktorí sa na protest nezúčastnili na rokovaní, Zmluvu o podmienkach a dočasnom pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR. Z 242 prítomných hlasovalo za 228, zdržalo sa 10 poslancov, štyria boli proti – František Kriegel, František Vodsloň, Božena Fuková a Gertruda Sekaninová-Čakrtová.
27. október
Parlament prijal Ústavný zákon o československej federácii, ktorý novelizoval ústavu z roku 1960 a definoval vznik Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR).
1. január 1969
Ústavný zákon o československej federácii vstúpil do platnosti.
16. január 1969
Študent Jan Palach sa na protest proti okupácii polial benzínom a zapálil pri fontáne Národného múzea na pražskom Václavskom námestí. Po troch dňoch 19. januára 1969 zomrel na zápal pľúc. "Keďže náš národ žije v zúfalej situácii a jeho zmierenie sa s osudom dosiahlo vrcholné štádium, rozhodli sme sa, že takýmto spôsobom dáme najavo náš protest a otrasieme svedomím národa," písalo sa v jeho liste na rozlúčku. Nasledovali ďalšie prípady ľudí, ktorí protestovali takýmto spôsobom.
17. apríl 1969
Alexander Dubček na zasadnutí ÚV KSČ rezignoval pod nátlakom na funkciu prvého tajomníka strany. Vystriedal ho Gustáv Husák, ktorý sa tešil väčšej podpore Moskvy. Dubček zatiaľ aj naďalej vykonával funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia (parlamentu).
18. – 22. august 1969
Na prvé výročie invázie spojeneckých vojsk sa konali rozsiahle protestné demonštrácie. Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia preto 22. augusta 1969 prijalo zákonné opatrenie č. 99/1969 Zb. (tzv. obuškový zákon), ktoré umožnilo tvrdý postih účastníkov demonštrácii.
24. septembra 1969
ÚV KSČ sa rozhodol odvolať Alexandra Dubčeka z funkcie predsedu Federálneho zhromaždenia a vymenovať ho za veľvyslanca v Turecku. Oficiálne bol vymenovaný 16. decembra 1969.
5. januára 1970
Predsedníctvo ÚV KSČ rokovalo o výmene straníckych preukazov KSČ, ktoré mali de facto stranu očistiť od „revizionistických a pravicovo oportunistických živlov", teda od stúpencov Pražskej jari. Alexandrovi Dubčekovi tlmočili Vasiľ Biľak a Lubomír Štrougal, že ak sa nevzdá funkcii vo vedení KSČ, bude zo strany vylúčený.
19. januára 1970
Predsedníctvo ÚV KSČ schválilo návrh listu organizáciám KSČ o výmene členských preukazov v strane. Išlo o najväčšie čistky, ktoré postihli 500.000 členov KSČ.
29. mája 1970
Parlament prijal Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a SSSR.
24. júna 1970
Alexander Dubček bol odvolaný z funkcie veľvyslanca v Turecku. O dva dni na to, 26. júna, bolo potvrdené jeho vylúčenie z KSČ.
10. – 11. decembra 1970
Na zasadnutí prijal Ústredný výbor KSČ dokument "Poučenie z krízového vývoja strany a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ", ktorý odsudzoval udalosti Pražskej jari 1968 a považuje sa za definitívny nástup normalizačného procesu.
Zdroj: www.totalita.cz, Ústav pre štúdium totalitných režimov, ČR
22. august 1968
V pražských Vysočanoch zasadal XIV. mimoriadny zjazd Komunistickej strany Československa (KSČ); z 1543 riadne zvolených delegátov sa ich dostavilo 1219. Zjazd zvolil nový ústredný výbor na čele s Dubčekom, ktorý bol v tom čase internovaný v Moskve. Podieľal sa na organizovaní nenásilného občianskeho odporu proti okupácii.
23. august 1968
Do Moskvy odletela delegácia česko-slovenských politikov na čele s prezidentom Svobodom. Začali sa rokovania, ku ktorým sa pripojili aj predstavitelia internovaní od 21. augusta, s Dubčekom na čele. Československá delegácia chcela so sovietskymi predstaviteľmi dosiahnuť dohodu o stiahnutí okupačných vojsk. Podarilo sa však docieliť len prísľub, že sa vojská presunú do kasární.
Sovietskej delegácii sa zasa nepodarilo presadiť vymenovanie vlády na čele s Aloisom Indrom. Všetci predstavitelia ČSSR okrem jedného podpísali tzv. moskovský protokol, teda písomný súhlas s pobytom intervenčných vojsk. Ako jediný nepodľahol sovietskemu tlaku František Kriegel, predseda Národného frontu.
24. august 1968
Vyvrcholením občianskeho odporu proti invázii bol hodinový generálny štrajk. Minister zahraničných vecí ČSSR Jiří Hájek vo vystúpení na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN odsúdil okupáciu, už 27. augusta však československá delegácia zmenila postoj a požiadala, aby táto téma bola stiahnutá z programu.
31. august 1968
Ústredný výbor KSČ prijal tzv. moskovský protokol ako jediné možné východisko zo situácie. Reformné sily okolo A. Dubčeka ešte vždy prevládali a predpokladali, že existuje možnosť, ako docieliť stiahnutie okupantov.
6. september 1968
František Kriegel, ktorý ako jediný nepodpísal moskovský protokol, bol ako prvý z politikov Pražskej jari zbavený funkcie predsedu ÚV Národného frontu.
18. október 1968
Parlament schválil za neprítomnosti asi pätiny poslancov, ktorí sa na protest nezúčastnili na rokovaní, Zmluvu o podmienkach a dočasnom pobyte sovietskych vojsk na území ČSSR. Z 242 prítomných hlasovalo za 228, zdržalo sa 10 poslancov, štyria boli proti – František Kriegel, František Vodsloň, Božena Fuková a Gertruda Sekaninová-Čakrtová.
27. október
Parlament prijal Ústavný zákon o československej federácii, ktorý novelizoval ústavu z roku 1960 a definoval vznik Českej socialistickej republiky (ČSR) a Slovenskej socialistickej republiky (SSR).
1969
1. január 1969
Ústavný zákon o československej federácii vstúpil do platnosti.
16. január 1969
Študent Jan Palach sa na protest proti okupácii polial benzínom a zapálil pri fontáne Národného múzea na pražskom Václavskom námestí. Po troch dňoch 19. januára 1969 zomrel na zápal pľúc. "Keďže náš národ žije v zúfalej situácii a jeho zmierenie sa s osudom dosiahlo vrcholné štádium, rozhodli sme sa, že takýmto spôsobom dáme najavo náš protest a otrasieme svedomím národa," písalo sa v jeho liste na rozlúčku. Nasledovali ďalšie prípady ľudí, ktorí protestovali takýmto spôsobom.
17. apríl 1969
Alexander Dubček na zasadnutí ÚV KSČ rezignoval pod nátlakom na funkciu prvého tajomníka strany. Vystriedal ho Gustáv Husák, ktorý sa tešil väčšej podpore Moskvy. Dubček zatiaľ aj naďalej vykonával funkciu predsedu Federálneho zhromaždenia (parlamentu).
18. – 22. august 1969
Na prvé výročie invázie spojeneckých vojsk sa konali rozsiahle protestné demonštrácie. Predsedníctvo Federálneho zhromaždenia preto 22. augusta 1969 prijalo zákonné opatrenie č. 99/1969 Zb. (tzv. obuškový zákon), ktoré umožnilo tvrdý postih účastníkov demonštrácii.
24. septembra 1969
ÚV KSČ sa rozhodol odvolať Alexandra Dubčeka z funkcie predsedu Federálneho zhromaždenia a vymenovať ho za veľvyslanca v Turecku. Oficiálne bol vymenovaný 16. decembra 1969.
5. januára 1970
Predsedníctvo ÚV KSČ rokovalo o výmene straníckych preukazov KSČ, ktoré mali de facto stranu očistiť od „revizionistických a pravicovo oportunistických živlov", teda od stúpencov Pražskej jari. Alexandrovi Dubčekovi tlmočili Vasiľ Biľak a Lubomír Štrougal, že ak sa nevzdá funkcii vo vedení KSČ, bude zo strany vylúčený.
19. januára 1970
Predsedníctvo ÚV KSČ schválilo návrh listu organizáciám KSČ o výmene členských preukazov v strane. Išlo o najväčšie čistky, ktoré postihli 500.000 členov KSČ.
29. mája 1970
Parlament prijal Zmluvu o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a SSSR.
24. júna 1970
Alexander Dubček bol odvolaný z funkcie veľvyslanca v Turecku. O dva dni na to, 26. júna, bolo potvrdené jeho vylúčenie z KSČ.
10. – 11. decembra 1970
Na zasadnutí prijal Ústredný výbor KSČ dokument "Poučenie z krízového vývoja strany a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ", ktorý odsudzoval udalosti Pražskej jari 1968 a považuje sa za definitívny nástup normalizačného procesu.
Zdroj: www.totalita.cz, Ústav pre štúdium totalitných režimov, ČR
