Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ľudia si v panike začali robiť zásoby potravín, čo malo za následok nedostatok základných potravín.
Autor TASR
Levice 20. augusta (TASR) – Ráno 21. augusta 1968 sa obyvatelia Levíc zobudili do mesta obsadeného vojskom. Na námestí bola vojenská technika, tanky a autá, vo vzduchu hliadkoval vrtuľník, dôležité budovy boli strážené ozbrojenými vojakmi, pri vojenských kasárňach za mestom boli rozmiestnené tanky. „V meste vládol veľký zmätok, nikto poriadne nevedel, čo sa deje. Šírili sa rôzne informácie, najčastejšie sme počúvali, že ide len o vojenské cvičenie,“ spomína Ernest Lichtner.
Ľudia si v panike začali robiť zásoby potravín, čo malo za následok nedostatok základných potravín. „V obchodoch stáli zástupy ľudí, kto skôr prišiel, ten nakúpil. Po dvoch – troch dňoch už zostali niektoré obchody zatvorené,“ skonštatoval. Nefungovala televízia, rozhlas, vysielače, nevychádzali noviny. Čiastočne sa zastavil aj pracovný ruch. „Niekto do roboty chodil, niekto nie, záležalo to aj od vedenia firiem. Nikto poriadne nevedel, čo má robiť,“ podotkol Lichtner.
Územie Levíc obsadila v noci z 20. na 21. augusta Maďarská ľudová armáda z vojenskej posádky v Rétságu. Podľa dokumentov, ktoré sa zachovali v Tekoskom múzeu v Leviciach, prišiel tankový pluk do mesta o 4.20 hodine. Vojaci odzbrojili mestské a okresné oddelenie verejnej bezpečnosti, obsadili hlavnú poštu, železničnú stanicu, mestský aj okresný národný výbor, okresný výbor komunistickej strany, zaujali postavenie okolo kasární Československej ľudovej armády. Na cestách a vstupoch do Levíc vojenské hliadky kontrolovali dopravné prostriedky.
Veliteľom miestneho veliteľstva armády Varšavskej zmluvy v Leviciach bol podplukovník István Kovács, ktorý hneď 21. augusta vydal výzvu k obyvateľom okresu Levice. Nariadil stiahnutie všetkých poľovníckych zbraní do 23. augusta, bol zákaz zhromažďovania, zákaz podávania alkoholických nápojov, v záujme bezpečnosti a verejného poriadku nariadil vytvoriť hliadky v zložení príslušník verejnej bezpečnosti, príslušník ľudových milícií a vojak.
Maďarská armáda rozširovala medzi obyvateľmi propagačné letáky o dôvodoch svojho pobytu v Leviciach. „Plagáty sme na protest pálili na námestí. Napriek zákazu zhromažďovania sa ľudia stretávali v uliciach a v skupinách debatovali. V tom čase sme mali rádiá, ktoré sa kupovali v Tuzexe, počúvali sme v uliciach Slobodnú Európu. Vojaci nám tie rádiá brali, tak sme pred nimi namiesto rádií nosili brikety a tvárili sme sa, že počúvame. Provokovali sme ich,“ povedal Lichtner.
Budovy i brány boli v tom období popísané heslami vyjadrujúcimi nesúhlas s prítomnosťou vojsk Varšavskej zmluvy. Heslá, výzvy aj plagáty sa objavili vo výkladoch obchodov i na orientačnej tabuli pri vstupe do areálu nemocnice.
Ľudia si v panike začali robiť zásoby potravín, čo malo za následok nedostatok základných potravín. „V obchodoch stáli zástupy ľudí, kto skôr prišiel, ten nakúpil. Po dvoch – troch dňoch už zostali niektoré obchody zatvorené,“ skonštatoval. Nefungovala televízia, rozhlas, vysielače, nevychádzali noviny. Čiastočne sa zastavil aj pracovný ruch. „Niekto do roboty chodil, niekto nie, záležalo to aj od vedenia firiem. Nikto poriadne nevedel, čo má robiť,“ podotkol Lichtner.
Územie Levíc obsadila v noci z 20. na 21. augusta Maďarská ľudová armáda z vojenskej posádky v Rétságu. Podľa dokumentov, ktoré sa zachovali v Tekoskom múzeu v Leviciach, prišiel tankový pluk do mesta o 4.20 hodine. Vojaci odzbrojili mestské a okresné oddelenie verejnej bezpečnosti, obsadili hlavnú poštu, železničnú stanicu, mestský aj okresný národný výbor, okresný výbor komunistickej strany, zaujali postavenie okolo kasární Československej ľudovej armády. Na cestách a vstupoch do Levíc vojenské hliadky kontrolovali dopravné prostriedky.
Veliteľom miestneho veliteľstva armády Varšavskej zmluvy v Leviciach bol podplukovník István Kovács, ktorý hneď 21. augusta vydal výzvu k obyvateľom okresu Levice. Nariadil stiahnutie všetkých poľovníckych zbraní do 23. augusta, bol zákaz zhromažďovania, zákaz podávania alkoholických nápojov, v záujme bezpečnosti a verejného poriadku nariadil vytvoriť hliadky v zložení príslušník verejnej bezpečnosti, príslušník ľudových milícií a vojak.
Maďarská armáda rozširovala medzi obyvateľmi propagačné letáky o dôvodoch svojho pobytu v Leviciach. „Plagáty sme na protest pálili na námestí. Napriek zákazu zhromažďovania sa ľudia stretávali v uliciach a v skupinách debatovali. V tom čase sme mali rádiá, ktoré sa kupovali v Tuzexe, počúvali sme v uliciach Slobodnú Európu. Vojaci nám tie rádiá brali, tak sme pred nimi namiesto rádií nosili brikety a tvárili sme sa, že počúvame. Provokovali sme ich,“ povedal Lichtner.
Budovy i brány boli v tom období popísané heslami vyjadrujúcimi nesúhlas s prítomnosťou vojsk Varšavskej zmluvy. Heslá, výzvy aj plagáty sa objavili vo výkladoch obchodov i na orientačnej tabuli pri vstupe do areálu nemocnice.
