Nimnica 10. marca (TASR) – Prítomnosť minerálnych prameňov v obci Nimnica v Púchovskom okrese potvrdzujú písomné zmienky už z roku 1763. Miestni obyvatelia ich využívali ako zdroj kvalitnej pitnej vody, ale aj na varenie piva. Liečivý, hydrogénuhličitanový prameň však objavili až o dve storočia neskôr.

Ako informoval balneotechnik Kúpeľov Nimnica Tibor Šesták, prameň objavili v roku 1952 počas výkopových prác pri stavbe Priehrady mládeže, dnešnom Vodnom diele Nosice. Nález prameňa takmer zastavil výstavbu priehrady. Voda sa správala agresívne voči betónu i železu, a tak museli stavbu priehradného múru na čas prerušiť. Preinvestovalo sa však už mnoho peňazí, takže sa urobil nový geologický prieskum do hĺbky až 150 metrov a rozhodlo sa, že v stavbe sa bude pokračovať. Pre agresívnu vodu museli odizolovať podložie pod priehradným múrom špeciálnou hmotou. Až na túto membránu sa zakladala stavba.



"Zachované vrty minerálnej vody po laboratórnych rozboroch vykazovali vysokú mineralizáciu, svojho času najvyššiu v republike. To podnietilo vznik myšlienky na jej kúpeľné využitie. Po neúnavnej snahe doktora Jozefa Vajdu (otca herca Jozefa Vajdu a tenisového trénera Mariána Vajdu – pozn. TASR) sa rozhodlo o využití prameňa na liečenie dýchacích a zažívacích ťažkostí a chorôb z povolania postihujúcich dýchacie a tráviace cesty," uviedol Šesták s tým, že kúpele vznikli v Nimnici v roku 1959, obec bola vyhlásená za kúpeľné miesto uznesením vlády o desať rokov neskôr.

Nimnická voda je stredne mineralizovaná, hydrogénuhličitanová-sodno-vápenato-horečnatá, hypotonická s teplotou 12 – 13 stupňov Celzia. Pomáha pri liečení chorôb tráviaceho ústrojenstva, dýchacích ciest i chorôb z povolania, postihujúcich tráviace a dýchacie cesty, chorôb obehového ústrojenstva, poruchy látkovej premeny (obezita, diabetes) a žliaz s vnútornou sekréciou, chorôb pohybového ústrojenstva a nervových, gynekologických a onkologických chorôb.

Podľa Šestáka je vysoko mineralizovaný prameň okrem kúpeľných hostí mimoriadne obľúbený aj medzi obyvateľmi širokého okolia. "Prameň je voľne prístupný pod cestou oproti kúpeľom, verejnosť si môže vodu nabrať bezplatne. Kedysi bol prameň pre verejnosť vyvedený v kúpeľoch v samostatnej budove. Niekomu sa však hodili aj presklené dvere a okná na budove, a tak sme sa rozhodli, že vodu presunieme na iné miesto, kde vyteká nepretržite priamo z hadičky," skonštatoval Šesták.