Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Púte sa organizovali na tamojšom školskom dvore.
Autor TASR
Vysoká nad Uhom 3. septembra (TASR) – Púte do obce Vysoká nad Uhom v Michalovskom okrese, ktoré sú spojené s blahoslavenou Annou Kolesárovou, organizujú už takmer 20 rokov. Vznikli na podnet mladých. Tamojším pastoračným centrom ich prejde ročne približne 5000.
„Anna Kolesárová zomrela ako 16-ročná, keď sa nechcela podvoliť sovietskemu vojakovi, ktorý ju chcel znásilniť koncom druhej svetovej vojny pri oslobodzovaní. Tým zanechala silný odkaz,“ priblížil pre TASR príbeh spájajúci sa s týmto pútnickým miestom rektor Pastoračného centra Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom Pavol Hudák. Podľa neho ho poznali hlavne miestni ľudia, keďže počas bývalého režimu sa o tomto príbehu báli hovoriť.
Celý proces podľa Hudáka naštartoval ešte miestny farár Anton Lukáč, ktorý po smrti Anny Kolesárovej do matriky zomrelých k jej menu napísal – obeť svätej čistoty. „On ju poznal. Do farskej kroniky zapísal celý príbeh, ako sa to stalo,“ priblížil. Druhým impulzom bol tamojší rodák páter Michal Potocký, jezuita, ktorý ju tiež osobne poznal a o jej príbehu hovoril medzi ľuďmi. Podľa Hudáka spísal svedectvá ľudí, ktorí boli v čase zabitia Anny Kolesárovej s ňou v pivnici. Urobil tak v roku 1957.
Charakter pútnického miesta získala Vysoká nad Uhom podľa jeho ďalších slov až vtedy, keď Univerzitné pastoračné centrum Košice začalo organizovať púte k jej hrobu. Prvá Púť radosti sa uskutočnila v máji 1999. „Bolo tam 220 mladých a trvala 24 hodín,“ poznamenal. Ročne boli štyri, a to v lete, v jeseni, v zime a na jar. Postupne pribúdali ďalšie, a to jednodňová Púť rodín, a tiež Púť zrelosti určená pre starších. Obe realizujú dvakrát v roku. Mladí sa tam stretávajú aj počas Silvestra, kedy rekapitulujú starý a pripravujú sa na nový rok.
Púte sa organizovali na tamojšom školskom dvore. „Ľudí pribúdalo, išli sme do vedľajšej dediny, kde bola väčšia škola. Asi po troch rokoch sa nám podarilo kúpiť jeden starý domček, kde sa narodil páter Potocký,“ priblížil rektor s tým, že ho prerobili a niečo tiež pristavali. V objekte sa okrem iného nachádza kaplnka, ubytovacia časť, spoločenská či prednášková miestnosť. K dispozícii je v obci aj objekt pre hostí a kňazov a ďalší dom pre dobrovoľníčky.
Slávnosť blahorečenia Anny Kolesárovej, ktorá sa uskutočnila v sobotu (1.9.), je podľa Hudáka potvrdením toho, čo už cítili. „Je to pečať, ktorú dáva cirkev, že naozaj ten človek žil pekný život a zaslúži si našu úctu. Blahorečenie môže posilniť našu vieru, môže vytvoriť náš vzťah k Anke,“ uzavrel.
„Anna Kolesárová zomrela ako 16-ročná, keď sa nechcela podvoliť sovietskemu vojakovi, ktorý ju chcel znásilniť koncom druhej svetovej vojny pri oslobodzovaní. Tým zanechala silný odkaz,“ priblížil pre TASR príbeh spájajúci sa s týmto pútnickým miestom rektor Pastoračného centra Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom Pavol Hudák. Podľa neho ho poznali hlavne miestni ľudia, keďže počas bývalého režimu sa o tomto príbehu báli hovoriť.
Celý proces podľa Hudáka naštartoval ešte miestny farár Anton Lukáč, ktorý po smrti Anny Kolesárovej do matriky zomrelých k jej menu napísal – obeť svätej čistoty. „On ju poznal. Do farskej kroniky zapísal celý príbeh, ako sa to stalo,“ priblížil. Druhým impulzom bol tamojší rodák páter Michal Potocký, jezuita, ktorý ju tiež osobne poznal a o jej príbehu hovoril medzi ľuďmi. Podľa Hudáka spísal svedectvá ľudí, ktorí boli v čase zabitia Anny Kolesárovej s ňou v pivnici. Urobil tak v roku 1957.
Charakter pútnického miesta získala Vysoká nad Uhom podľa jeho ďalších slov až vtedy, keď Univerzitné pastoračné centrum Košice začalo organizovať púte k jej hrobu. Prvá Púť radosti sa uskutočnila v máji 1999. „Bolo tam 220 mladých a trvala 24 hodín,“ poznamenal. Ročne boli štyri, a to v lete, v jeseni, v zime a na jar. Postupne pribúdali ďalšie, a to jednodňová Púť rodín, a tiež Púť zrelosti určená pre starších. Obe realizujú dvakrát v roku. Mladí sa tam stretávajú aj počas Silvestra, kedy rekapitulujú starý a pripravujú sa na nový rok.
Púte sa organizovali na tamojšom školskom dvore. „Ľudí pribúdalo, išli sme do vedľajšej dediny, kde bola väčšia škola. Asi po troch rokoch sa nám podarilo kúpiť jeden starý domček, kde sa narodil páter Potocký,“ priblížil rektor s tým, že ho prerobili a niečo tiež pristavali. V objekte sa okrem iného nachádza kaplnka, ubytovacia časť, spoločenská či prednášková miestnosť. K dispozícii je v obci aj objekt pre hostí a kňazov a ďalší dom pre dobrovoľníčky.
Slávnosť blahorečenia Anny Kolesárovej, ktorá sa uskutočnila v sobotu (1.9.), je podľa Hudáka potvrdením toho, čo už cítili. „Je to pečať, ktorú dáva cirkev, že naozaj ten človek žil pekný život a zaslúži si našu úctu. Blahorečenie môže posilniť našu vieru, môže vytvoriť náš vzťah k Anke,“ uzavrel.
