Autorom podoby Štefánika bol akademický sochár Jozef Pospíšil, socha bola odhalená 5. mája 1929.
Autor TASR
Košice 15. mája (TASR) – Milana Rastislava Štefánika kedysi pripomínala bronzová socha aj v Košiciach. Stála v centre mesta a celkovo merala viac než štyri metre, podstavec bol zo spišského travertínu. Vtedajšia politická situácia si však dvakrát vyžiadala jej sňatie. Snahy o jej návrat sa doposiaľ nepodarilo naplniť.
Autorom podoby Štefánika bol akademický sochár Jozef Pospíšil, socha bola odhalená 5. mája 1929. „Stála viac ako 200.000 korún československých. Veľkú časť týchto nákladov pokryli zbierky východoslovenských akademikov, ktorí boli zároveň aj iniciátormi stavby,“ povedal pre TASR historik Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Vojtech Kárpáty.
Po tom, ako Košice po druhej viedenskej arbitráži pripadli Maďarsku, československí vojaci sochu z 2. na 3. novembra 1938 demontovali a odviezli vlakom do Prešova. „Až do roku 1945 bola súčasťou inventára interiéru Krajského súdu v Prešove,“ uviedol. Podľa niektorých zdrojov bola spolu s inými sochami ukrytá v hasičských kasárňach.
Socha stála na Hlavnej ulici, na mieste, kde je dnes plastika mestského erbu. Na svoje pôvodne miesto sa vrátila po oslobodení Košíc, a to 6. mája 1945. „Bola tam až do roku 1951, keď ju znovu odinštalovali. Tentoraz na základe ideologických dôvodov, pretože Štefánik a jeho odpor k boľševizmu bol tŕňom v oku vtedajších komunistických mocí pánov,“ vysvetlil košický historik.
Podľa vedúcej košického klubu Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika Daniely Hricovej v minulosti nebolo dôležité, či človek, po ktorom pomenovali ulice alebo mu stavali pamätníky, na danom mieste bol alebo nie. „Dôležité bolo, čo ten človek spravil pre štát ako taký. Ľudia si chceli uctiť pamiatku toho, kto pre nich niečo urobil a dokonca padol za vlasť. Vyplývalo to z ich úcty k tej osobe,“ povedala s tým, že Štefánikova socha bola druhýkrát odstránená nedôstojne - pri demontáži došlo k jej poškodeniu. Prasknutú ju odviezli do bývalej Poledniakovej továrne.
„Niektorí tvrdili, že tam bola do roku 1956, keď bola údajne rozpílená a roztavená. Rozprával som sa s viacerými svedkami, ktorí mi tvrdili, že ešte začiatkom 80. rokov bola táto socha v týchto skladoch - vtedy už Východoslovenských strojární. Vraj ju tam videli ešte v roku 1981,“ povedal Kárpáty.
Vzhľad sochy pripomína na výstave vo VSM busta od sochára Pospíšila, ktorá je akousi štúdiou veľkého pamätníka Štefánika a zodpovedá podobe uvedenej sochy. Je z pálenej hliny.
Téma návratu Štefánikovho pamätníka začala v Košiciach rezonovať po roku 1989. Ako Kárpáty tvrdí, vtedy sa mesto ospravedlňovalo aj tým, že nemá jej model. „Po rozsiahlejšom pátraní sa zistilo, že jednému z francúzskych miest bola začiatkom 30. rokov venovaná kópia - presný odliatok Štefánikovej košickej sochy. Teda technicky to nebol problém, myslím, že skôr ideovo“, uviedol.
Podľa slov Hricovej ďalšia snaha o jej návrat zo strany vtedajšieho vedenia mesta vznikla v roku 1998. Autorom diela mal byť akademický sochár Peter Sceranka. „Začal ho sa realizovať a mesto vyplatilo nejakých 600.000 slovenských korún, potom ďalších 900.000. No Sceranka zomrel, jeho záväzky prevzala jeho manželka a postupne jeho zať Dušan Zahoranský, takisto umelec. Venoval sa tomu a v roku 2001 sa hovorilo, že sa tá socha zrealizuje, no zase k tomu nedošlo, pretože nebol dostatok peňazí,“ vysvetlila.
Objavili sa aj negatívne pripomienky k samotnej podobe sochy, nezobrazovala ho totiž ako generála alebo letca, ale ako civilnú osobu. Mnohí pri prvom pohľade na ňu nevedeli, o koho ide. Poznávacím znamením mala byť napokon čiapka generála, ktorú mal držať za chrbtom. „Myslíme si, že práve pre 21. storočie by možno bolo vhodné, aby bola jeho socha vnímaná inak, ľudsky. Aby vyjadrovala dušu hľadajúcu a citlivú, ako bol Štefánik,“ povedala s tým, že ďalší termín inštalácie sochy bol rok 2010. Mesto však nemalo peniaze na realizáciu, „takže socha stále stojí ako také tiché memento a čaká na svoju realizáciu“.
Na problematiku reagoval aj magistrát. „Mesto Košice preveruje situáciu a hľadá možnosti, ako by si aj týmto spôsobom mohlo uctiť túto významnú osobnosť našich dejín, ktorá nedávno vyhrala aj v hlasovaní počas ankety o Najväčšieho Slováka. Do úvahy prichádzajú viaceré možnosti, jednou z nich je aj využitie externých zdrojov,“ uviedol pre TASR.
Podľa Hricovej je budúcoročné 140. výročie Štefánikovho narodenia vhodné na to, aby sa socha zrealizovala.
Autorom podoby Štefánika bol akademický sochár Jozef Pospíšil, socha bola odhalená 5. mája 1929. „Stála viac ako 200.000 korún československých. Veľkú časť týchto nákladov pokryli zbierky východoslovenských akademikov, ktorí boli zároveň aj iniciátormi stavby,“ povedal pre TASR historik Východoslovenského múzea (VSM) v Košiciach Vojtech Kárpáty.
Po tom, ako Košice po druhej viedenskej arbitráži pripadli Maďarsku, československí vojaci sochu z 2. na 3. novembra 1938 demontovali a odviezli vlakom do Prešova. „Až do roku 1945 bola súčasťou inventára interiéru Krajského súdu v Prešove,“ uviedol. Podľa niektorých zdrojov bola spolu s inými sochami ukrytá v hasičských kasárňach.
Socha stála na Hlavnej ulici, na mieste, kde je dnes plastika mestského erbu. Na svoje pôvodne miesto sa vrátila po oslobodení Košíc, a to 6. mája 1945. „Bola tam až do roku 1951, keď ju znovu odinštalovali. Tentoraz na základe ideologických dôvodov, pretože Štefánik a jeho odpor k boľševizmu bol tŕňom v oku vtedajších komunistických mocí pánov,“ vysvetlil košický historik.
Podľa vedúcej košického klubu Spoločnosti Milana Rastislava Štefánika Daniely Hricovej v minulosti nebolo dôležité, či človek, po ktorom pomenovali ulice alebo mu stavali pamätníky, na danom mieste bol alebo nie. „Dôležité bolo, čo ten človek spravil pre štát ako taký. Ľudia si chceli uctiť pamiatku toho, kto pre nich niečo urobil a dokonca padol za vlasť. Vyplývalo to z ich úcty k tej osobe,“ povedala s tým, že Štefánikova socha bola druhýkrát odstránená nedôstojne - pri demontáži došlo k jej poškodeniu. Prasknutú ju odviezli do bývalej Poledniakovej továrne.
„Niektorí tvrdili, že tam bola do roku 1956, keď bola údajne rozpílená a roztavená. Rozprával som sa s viacerými svedkami, ktorí mi tvrdili, že ešte začiatkom 80. rokov bola táto socha v týchto skladoch - vtedy už Východoslovenských strojární. Vraj ju tam videli ešte v roku 1981,“ povedal Kárpáty.
Vzhľad sochy pripomína na výstave vo VSM busta od sochára Pospíšila, ktorá je akousi štúdiou veľkého pamätníka Štefánika a zodpovedá podobe uvedenej sochy. Je z pálenej hliny.
Téma návratu Štefánikovho pamätníka začala v Košiciach rezonovať po roku 1989. Ako Kárpáty tvrdí, vtedy sa mesto ospravedlňovalo aj tým, že nemá jej model. „Po rozsiahlejšom pátraní sa zistilo, že jednému z francúzskych miest bola začiatkom 30. rokov venovaná kópia - presný odliatok Štefánikovej košickej sochy. Teda technicky to nebol problém, myslím, že skôr ideovo“, uviedol.
Podľa slov Hricovej ďalšia snaha o jej návrat zo strany vtedajšieho vedenia mesta vznikla v roku 1998. Autorom diela mal byť akademický sochár Peter Sceranka. „Začal ho sa realizovať a mesto vyplatilo nejakých 600.000 slovenských korún, potom ďalších 900.000. No Sceranka zomrel, jeho záväzky prevzala jeho manželka a postupne jeho zať Dušan Zahoranský, takisto umelec. Venoval sa tomu a v roku 2001 sa hovorilo, že sa tá socha zrealizuje, no zase k tomu nedošlo, pretože nebol dostatok peňazí,“ vysvetlila.
Objavili sa aj negatívne pripomienky k samotnej podobe sochy, nezobrazovala ho totiž ako generála alebo letca, ale ako civilnú osobu. Mnohí pri prvom pohľade na ňu nevedeli, o koho ide. Poznávacím znamením mala byť napokon čiapka generála, ktorú mal držať za chrbtom. „Myslíme si, že práve pre 21. storočie by možno bolo vhodné, aby bola jeho socha vnímaná inak, ľudsky. Aby vyjadrovala dušu hľadajúcu a citlivú, ako bol Štefánik,“ povedala s tým, že ďalší termín inštalácie sochy bol rok 2010. Mesto však nemalo peniaze na realizáciu, „takže socha stále stojí ako také tiché memento a čaká na svoju realizáciu“.
Na problematiku reagoval aj magistrát. „Mesto Košice preveruje situáciu a hľadá možnosti, ako by si aj týmto spôsobom mohlo uctiť túto významnú osobnosť našich dejín, ktorá nedávno vyhrala aj v hlasovaní počas ankety o Najväčšieho Slováka. Do úvahy prichádzajú viaceré možnosti, jednou z nich je aj využitie externých zdrojov,“ uviedol pre TASR.
Podľa Hricovej je budúcoročné 140. výročie Štefánikovho narodenia vhodné na to, aby sa socha zrealizovala.