Bratislava 1. júla (TASR) – Turisti obdivujú Slovensko pre jeho rozmanitosť. Nadchýnajú ich naše prírodné krásy, ľudová kultúra, gastronómia, mentalita ľudí... Sú však aj miesta, ktoré im ukazujeme s nevôľou a hanbíme sa za ne.

Na Slovensku je 3073 miest a obcí a množstvo z nich má vo svojej správe rôzne skelety, polorozpadnuté stavby, ktoré mali pred rokmi, v čase ich výstavby, patriť k dominantám a mali prispieť k zlepšeniu života v danom meste či obci. Ide o nedostavané kultúrne domy, športové areály, obchodné zariadenia a podobne. Dôvody, pre ktoré sa mnohé stavby nedokončili, konkretizoval v rozhovore pre TASR autorizovaný architekt Slovenskej komory architektov doc. Ing. arch. Václav Kohlmayer, PhD.

-Koľko máme na Slovensku takýchto problematických stavieb?-

Na Slovensku môžeme nájsť takmer v každom meste, respektíve mestečku prípad, že nejaká stavba "zamrzla". Ide predovšetkým o stavby financované z verejných zdrojov. Všetky však majú svojich vlastníkov, ktorých povinnosťou je sa o svoj majetok starať. V našich podmienkach ide o budovy, ktoré boli začaté pred rokom 1990 alebo na začiatku "prevratových" rokov. V mnohých prípadoch by bolo snáď aj užitočné ich dokončiť s prípadnou zmenou ich pôvodne zamýšľaného účelu. Asi tak ako napríklad v Prešove dostavali pôvodnú, takmer ukončenú, ale vykradnutú zubnú polikliniku, na byty vo vlastníctve mesta.

-V minulosti často megalomansky poňaté stavby zastavila zmena politickej a spoločenskej situácie v 90. rokoch. Avšak nedokončené stavby registrujeme naďalej...-

Stáva sa a často, že právoplatne povolená stavba, ktorá bola začatá v dobrom úmysle stavebníka, sa zasekne, jej realizácia sa preruší, ba z hľadiska dnešného času sa môže javiť ako nedostavaná. Veľakrát je to len zdanlivé, lebo stavba môže byť pozastavená napríklad pre nedostatok finančných prostriedkov, zmenu vlastníckych vzťahov, kvôli zmenenej situácii externých podmienok u výrobných stavieb. Pokiaľ stavebník opakovane žiada o predĺženie platnosti stavebného povolenia, nie sú oprávnené dôvody, aby frustrovaná časť verejnosti žiadala o odstránenie stavby.

-V koho kompetencii je, aby sa takáto stavba mohla odstrániť?-

Náš stavebný zákon rieši aj situáciu, ak by bolo nevyhnutné stavbu alebo jej časť odstrániť. V žiadnom prípade to nemôže byť dôvod pozastavenia alebo prerušenia stavebných prác. Iná situácia je, keď vlastník stavby nemá právoplatne upravenú existenciu rozostavenej stavby. Vtedy stavebný úrad môže a má povinnosť reagovať. Najmä vtedy, ak by takáto stavba ohrozovala bezpečnosť napríklad dopravy alebo zdravia a života osôb v priestoroch okolia stavby. V každom prípade je to však zodpovednosť vlastníka, majiteľa stavby. V žiadnom prípade nemôže orgán samosprávy alebo štátu svojvoľne zasahovať do vlastníckych práv súkromných alebo právnických osôb.

-Môže pri takomto rozhodovaní kompetentných zohrať nejakú úlohu tlak verejnosti?-

Tlak verejnosti, respektíve skupín občanov, je často motivovaný partikulárnymi záujmami, niekedy mimo rámca zákonov. Môže byť však morálnym impulzom na riešenie situácie, najmä vtedy, ak je majiteľom stavby verejná, z verejných prostriedkov financovaná inštitúcia, alebo dokonca samospráva. Vždy, alebo takmer vždy, je v tom hlavne problém finančných zdrojov. Asi sa občas objavia stavby, ktoré sa nedočkajú svojho dokončenia. Z rôznych príčin. Je však v záujme každej spoločenskej formácie, aby sa správala zodpovedne a nevydávala spoločenské prostriedky na základe subjektívnych želaní nehospodárne.