Na Slovensku rastie niekoľko vzácnych a výnimočných stromov, ktoré majú z etnologického hľadiska veľký význam.
Autor TASR
Bratislava 2. apríla (TASR) - Obce Brezovica, Brezolupy, Bukovec či Dubodiel majú niečo spoločné. Pýšia sa erbom, v ktorom dominuje strom. Takýmto spôsobom dala obec najavo, že strom má pre ňu zásadný význam a ovplyvnil jej rozvoj.
Na Slovensku rastie niekoľko vzácnych a výnimočných stromov, ktoré majú z etnologického hľadiska veľký význam. "Napríklad dub v obci Dubinné. Ide o dub letný a je pravdepodobne najstarším a najmohutnejším stromom na našom území. Má minimálne 800 rokov, pravdepodobne i viac. Jeho vek sa už nedá presne určiť, pretože je bútľavý a najstaršia časť z neho je nenávratne preč", vysvetľuje pre TASR etnologička Katarína Nádaská. Dub bol ústredným bodom v dedine, prví obyvatelia si ho vybrali ako strom posvätný, rokovací, zasadací, prísažný a súdny.
V obci Čelovce majú tzv. derešový dub. Zemepáni pod ním na dereši trestali poddaných, aby svojmu rozhodnutiu dodali vážnosť a úctu podľa starého práva.
"Erb Fiľakova pôsobí, akoby išlo o dedinku neďaleko Malibu", myslí si Nádaská a dodáva: "niežeby im po uliciach rástli skutočné palmy, no v minulosti mali na mesto veľký vplyv Bebekovci, ktorí ju mali takisto vo svojom osobnom erbe".
V povedomí Slovákov pretrváva ako náš najstarší strom 705-ročná lipa, ktorú zasadil v roku 1301 pri bráne Bojnického zámku Matúš Čák Trenčiansky. Jej úctyhodný vek sprevádza i sláva. Lipa sa často spomína v dobových listinách. Niektoré z nich, ktoré sa viažu k Bojnickému zámku, sú lokalizované latinským "sub tilia nostra", teda "pod našou lipou". Pod lipou sa napríklad konal i krajinský snem, na ktorom sa Mária, dcéra Ľudovíta zriekla uhorskej koruny v prospech Žigmunda Luxemburského.
"V staroslovanskom jazyku súvisí slovo strom so slovom starý. Dodnes je kult uctievania stromov stále živý, aj keď v pozmenenej podobe. Najpodstatnejšie a najstaršie stromy sa vyhlasujú za pamätné, chránené pamiatkovou starostlivosťou", objasňuje etnologička. V roku 2000 bola z kultúrno-historických, krajinárskych a ekologických dôvodov vyhlásená za chránenú lipa malolistá na cintoríne v Dobrej Vode. Jej vek sa odhaduje na 150 rokov. Z tých istých dôvodov vyhlásili za chránenú aj tristoročnú lipu pri kostole v Smoleniciach, obvod jej kmeňa dosahuje až 653 centimetrov.
"Medzi vzácne stromy na západnom Slovensku patria aj sekvojovce. V objekte hydinárskeho podniku v Cíferi stojí 150-ročný sekvojovec mamutí. Dosahuje výšku 50 metrov, obvod kmeňa je 536 centimetrov. Je najväčším a najmohutnejším v okrese Trnava a zároveň najvyšším z chránených stromov na Slovensku. Ďalší sa nachádza v parku v Dolnej Krupej. V nádhernom anglickom parku je veľa cudzokrajných, mohutných a pekných stromov. Tento rastie v jeho hornej časti. Bol zaradený aj do ankety o strom roka 2008 a miestni obyvatelia ho prezývajú "sekvoja" alebo aj "mrkva". Je to kvôli majiteľovi kaštieľa a panstva v Dolnej Krupej Rudolfovi Chotekovi, ktorý bol milovníkom prírody a ovocinárstva. Dosahuje výšku 48 metrov, obvod kmeňa je 503 centimetrov a je druhým najvyšším v okrese Trnava", dodáva Katarína Nádaská.
V neďalekých Voderadoch nájdeme ďalšie vzácne stromy, ktoré sa od roku 2000 ochraňujú z krajinotvorných a estetických dôvodov. V parku miestneho kaštieľa na brehu jazierka rastú platany javorolisté, ktoré sa tam týčia už 120 až 150 rokov.
Na Slovensku rastie niekoľko vzácnych a výnimočných stromov, ktoré majú z etnologického hľadiska veľký význam. "Napríklad dub v obci Dubinné. Ide o dub letný a je pravdepodobne najstarším a najmohutnejším stromom na našom území. Má minimálne 800 rokov, pravdepodobne i viac. Jeho vek sa už nedá presne určiť, pretože je bútľavý a najstaršia časť z neho je nenávratne preč", vysvetľuje pre TASR etnologička Katarína Nádaská. Dub bol ústredným bodom v dedine, prví obyvatelia si ho vybrali ako strom posvätný, rokovací, zasadací, prísažný a súdny.
V obci Čelovce majú tzv. derešový dub. Zemepáni pod ním na dereši trestali poddaných, aby svojmu rozhodnutiu dodali vážnosť a úctu podľa starého práva.
"Erb Fiľakova pôsobí, akoby išlo o dedinku neďaleko Malibu", myslí si Nádaská a dodáva: "niežeby im po uliciach rástli skutočné palmy, no v minulosti mali na mesto veľký vplyv Bebekovci, ktorí ju mali takisto vo svojom osobnom erbe".
V povedomí Slovákov pretrváva ako náš najstarší strom 705-ročná lipa, ktorú zasadil v roku 1301 pri bráne Bojnického zámku Matúš Čák Trenčiansky. Jej úctyhodný vek sprevádza i sláva. Lipa sa často spomína v dobových listinách. Niektoré z nich, ktoré sa viažu k Bojnickému zámku, sú lokalizované latinským "sub tilia nostra", teda "pod našou lipou". Pod lipou sa napríklad konal i krajinský snem, na ktorom sa Mária, dcéra Ľudovíta zriekla uhorskej koruny v prospech Žigmunda Luxemburského.
"V staroslovanskom jazyku súvisí slovo strom so slovom starý. Dodnes je kult uctievania stromov stále živý, aj keď v pozmenenej podobe. Najpodstatnejšie a najstaršie stromy sa vyhlasujú za pamätné, chránené pamiatkovou starostlivosťou", objasňuje etnologička. V roku 2000 bola z kultúrno-historických, krajinárskych a ekologických dôvodov vyhlásená za chránenú lipa malolistá na cintoríne v Dobrej Vode. Jej vek sa odhaduje na 150 rokov. Z tých istých dôvodov vyhlásili za chránenú aj tristoročnú lipu pri kostole v Smoleniciach, obvod jej kmeňa dosahuje až 653 centimetrov.
"Medzi vzácne stromy na západnom Slovensku patria aj sekvojovce. V objekte hydinárskeho podniku v Cíferi stojí 150-ročný sekvojovec mamutí. Dosahuje výšku 50 metrov, obvod kmeňa je 536 centimetrov. Je najväčším a najmohutnejším v okrese Trnava a zároveň najvyšším z chránených stromov na Slovensku. Ďalší sa nachádza v parku v Dolnej Krupej. V nádhernom anglickom parku je veľa cudzokrajných, mohutných a pekných stromov. Tento rastie v jeho hornej časti. Bol zaradený aj do ankety o strom roka 2008 a miestni obyvatelia ho prezývajú "sekvoja" alebo aj "mrkva". Je to kvôli majiteľovi kaštieľa a panstva v Dolnej Krupej Rudolfovi Chotekovi, ktorý bol milovníkom prírody a ovocinárstva. Dosahuje výšku 48 metrov, obvod kmeňa je 503 centimetrov a je druhým najvyšším v okrese Trnava", dodáva Katarína Nádaská.
V neďalekých Voderadoch nájdeme ďalšie vzácne stromy, ktoré sa od roku 2000 ochraňujú z krajinotvorných a estetických dôvodov. V parku miestneho kaštieľa na brehu jazierka rastú platany javorolisté, ktoré sa tam týčia už 120 až 150 rokov.