Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Predsedovia Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Európskej rady dostali od účastníkov CoFoE záverečnú správu obsahujúcu 49 širších návrhov a 326 individuálnych opatrení.
Autor TASR
Bratislava 23. júna (TASR) - Tlak od občanov na zmeny v Európskej únii je taký silný, že nikto si netrúfne ignorovať ich hlas. Na margo zapracovania návrhov, ktoré vzišli z Konferencie o budúcnosti Európy (CoFoE), to pre TASR TV uviedol vedúci kancelárie EP na Slovensku Robert Sermek.
"Európsky parlament určite urobí všetko pre to, aby sa odporúčania, návrhy a vôľa občanov premietli do lepšieho a efektívnejšieho fungovania Európskej únie," uviedol Sermek a dodal, že "aj ostatné (európske inštitúcie), aj členské štáty vedia, že musia niečo urobiť, aby sa EÚ nejakým spôsobom zlepšila". Europarlament bude podľa neho podporovať prijaté odporúčania publikované v záverečnej správe CoFoE. Po roku priamych rokovaní s občanmi sa konferencia skončila 9. mája 2022. Predsedovia Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Európskej rady dostali od účastníkov CoFoE záverečnú správu obsahujúcu 49 širších návrhov a 326 individuálnych opatrení. Sermek v tejto súvislosti spresnil, že na niektorých z navrhovaných zmien sa pracovalo ešte pred CoFoE.
"Keď si tie odporúčania čítate podrobne, tak mnohé tie veci sa už dejú. Dejú sa v rámci prijímania rôznych politík, ktoré Únia schvaľuje, len ľudia o tom nevedeli, a preto to dali do odporúčaní. Takže nemožno teraz povedať, že všetko treba nanovo začať robiť. Tam je mnoho tém, pokiaľ ide o vzdelávanie, o klimatické zmeny či o zdravie, ktoré sa už nejakým spôsobom realizujú, len ľudia o tom neboli dobre informovaní," pripustil Sermek.
V EÚ je zhoda na tom, aby sa najprv riešili občianske návrhy, ktoré si nevyžadujú zmeny základných zmlúv Únie. Prípadné otváranie kľúčových európskych dokumentov by totiž bolo zdĺhavým a náročným procesom. Podľa Sermeka by to však mohlo priniesť aj pozitíva.
"Ak by to malo viesť k lepšiemu fungovaniu Európskej únie, k jej väčšej efektívnosti a väčšej akcieschopnosti, tak určite by to malo význam pre Slovensko, aj pre ostatné členské štáty," povedal. Zároveň však upozornil, že nie je v pozícii hodnotiť, či by Slovensko napríklad prijalo zrušenie jednomyseľnosti pri hlasovaniach Rady v otázkach, ktoré členské štáty považujú za citlivé.
"Z minulosti si pamätáme, že napríklad to jednomyseľné hlasovanie je aj v oblasti daňovej a tam si pamätám výroky slovenských predstaviteľov, ktorí vždy boli proti zrušeniu tohto práva veta v daňovej oblasti. Lebo my sa bavíme dnes najmä o sankciách (voči Rusku). To je politická téma, že poďme prijímať sankcie väčšinovo, aby (napríklad) Maďarsko nemohlo všetko blokovať," upozornil Sermek. Ak Rada hlasuje o veciach, ktoré členské štáty považujú za citlivé, musí sa uznášať jednomyseľne. To platí v otázkach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, otázke členstva v EÚ alebo pri riešení financovania EÚ.
"Keď otvoríme túto jednomyseľnosť, tak sa treba potom pozrieť aj na ostatné témy, kam ešte dáme väčšinové hlasovanie a kde necháme veto. A tam si myslím, že mnohé štáty by mali problém napríklad zrušiť veto v daňovej oblasti, čo je možno ešte citlivejšie ako tá sankčná oblasť," uzavrel Sermek.
"Európsky parlament určite urobí všetko pre to, aby sa odporúčania, návrhy a vôľa občanov premietli do lepšieho a efektívnejšieho fungovania Európskej únie," uviedol Sermek a dodal, že "aj ostatné (európske inštitúcie), aj členské štáty vedia, že musia niečo urobiť, aby sa EÚ nejakým spôsobom zlepšila". Europarlament bude podľa neho podporovať prijaté odporúčania publikované v záverečnej správe CoFoE. Po roku priamych rokovaní s občanmi sa konferencia skončila 9. mája 2022. Predsedovia Európskeho parlamentu, Európskej komisie a Európskej rady dostali od účastníkov CoFoE záverečnú správu obsahujúcu 49 širších návrhov a 326 individuálnych opatrení. Sermek v tejto súvislosti spresnil, že na niektorých z navrhovaných zmien sa pracovalo ešte pred CoFoE.
"Keď si tie odporúčania čítate podrobne, tak mnohé tie veci sa už dejú. Dejú sa v rámci prijímania rôznych politík, ktoré Únia schvaľuje, len ľudia o tom nevedeli, a preto to dali do odporúčaní. Takže nemožno teraz povedať, že všetko treba nanovo začať robiť. Tam je mnoho tém, pokiaľ ide o vzdelávanie, o klimatické zmeny či o zdravie, ktoré sa už nejakým spôsobom realizujú, len ľudia o tom neboli dobre informovaní," pripustil Sermek.
V EÚ je zhoda na tom, aby sa najprv riešili občianske návrhy, ktoré si nevyžadujú zmeny základných zmlúv Únie. Prípadné otváranie kľúčových európskych dokumentov by totiž bolo zdĺhavým a náročným procesom. Podľa Sermeka by to však mohlo priniesť aj pozitíva.
"Ak by to malo viesť k lepšiemu fungovaniu Európskej únie, k jej väčšej efektívnosti a väčšej akcieschopnosti, tak určite by to malo význam pre Slovensko, aj pre ostatné členské štáty," povedal. Zároveň však upozornil, že nie je v pozícii hodnotiť, či by Slovensko napríklad prijalo zrušenie jednomyseľnosti pri hlasovaniach Rady v otázkach, ktoré členské štáty považujú za citlivé.
"Z minulosti si pamätáme, že napríklad to jednomyseľné hlasovanie je aj v oblasti daňovej a tam si pamätám výroky slovenských predstaviteľov, ktorí vždy boli proti zrušeniu tohto práva veta v daňovej oblasti. Lebo my sa bavíme dnes najmä o sankciách (voči Rusku). To je politická téma, že poďme prijímať sankcie väčšinovo, aby (napríklad) Maďarsko nemohlo všetko blokovať," upozornil Sermek. Ak Rada hlasuje o veciach, ktoré členské štáty považujú za citlivé, musí sa uznášať jednomyseľne. To platí v otázkach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky, otázke členstva v EÚ alebo pri riešení financovania EÚ.
"Keď otvoríme túto jednomyseľnosť, tak sa treba potom pozrieť aj na ostatné témy, kam ešte dáme väčšinové hlasovanie a kde necháme veto. A tam si myslím, že mnohé štáty by mali problém napríklad zrušiť veto v daňovej oblasti, čo je možno ešte citlivejšie ako tá sankčná oblasť," uzavrel Sermek.
