Tiež vám ráno po prebudení aplikácia pripomenie, aby ste si nezabudli vziať dáždnik? A ladí vám ku gumákom a pršiplášťu? Ako to, že naši predkovia zvládli prežiť aj bez týchto vymožeností?
Autor Dominika Zúborová
Bratislava 15. októbra (Teraz.sk) – Stretávame sa s nimi už od detstva. V škole nás učili, že ide o akúsi ľudovú múdrosť. Doba od ich vzniku sa ale veľmi zmenila: v súčasnosti vedia už aj malé deti, čo znamená globálne otepľovanie, napriek tomu niektorí politici naň neveria. Ráno po prebudení nám aplikácia pripomenie, aby sme si nezabudli vziať dáždnik, a najnovší newsletter, ktorý nám príde do e-mailu nám aj odporučí, ako si ten dáždnik čo najlepšie zladiť ku gumákom a pršiplášťu.
„Pranostiky vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov a pomáhali ľuďom predpovedať počasie a dianie na nasledujúce dni, mesiace či celý rok; pomáhali pri plánovaní prác na poli, predpovedali úrodu. Jednoducho naši naši predkovia si všímali rôzne javy súvisiace s počasím v priebehu roka a potom si ich dávali do súvislosti s priebehom poľnohospodárskych prác, výnosom úrody a pod. Postupne po viacerých generáciách začali počasie do istej miery predpovedať. Pranostiky sú dokladom tradovanej múdrosti našich predkov. Behom stáročí postupne vznikol súbor pranostík, rozptýlený po rôznych domácich záznamoch a tlačených kalendároch.“ vysvetľuje pre teraz.sk etnologička Katarína Nádaská.
Podľa Pavla Faška sa pranostiky sa nesmú vnímať ako výsledok akejsi kratochvíle našich predkov: „Mnohé z nich majú svoje racionálne jadro a napriek tomu, že klimatická zmena zasahuje aj do ročného režimu počasia.“ Sám hovorí, že má rád pranostiku „Na Hromnice o hodinu více“. Podľa jeho nesúvisí s charakterom počasia, ale vyjadruje astronomické podmienky predlžovania dňa v poslednej fáze zimy. „Je to taká optimistická pranostika, lebo už pripomína blížiacu sa jar,“ dodáva klimatológ.
Podľa Veroniky Senkovej, ktorá spolupracuje na webe meteo.sk, je zasa pravdivá aj povestná Medardova kvapka, ktorá je stále veľmi používanou a citovanou pranostikou, lebo sa vzťahuje na často sa vyskytujúci jav. „Začiatkom júna sa môže krátkodobo ochladiť a keď sa k tomu pripojí aj kratšie obdobie prehánok, hneď sa vo veľkom v každej predpovedi počasia cituje táto pranostika. Samozrejme podľa štatistík nikdy vkuse 40 dní nepršalo, nie sme v tropickom dažďovom pásme. Ale každý mesiac, akokoľvek je teplý a suchý, môže prísť krátkodobé ochladenie s prehánkami, ako sme to mali aj tento rok v auguste alebo aj v júli, keď z 36 stupňov zrazu na niekoľko dní klesli teploty pod 20 a prihnali sa prehánky. Takže Medard si to pravdepodobne rozdelil na dlhšie obdobie a zavítal k nám na malú návštevu aj v lete,“ udáva Senková.
S jej tvrdením súhlasia aj meteorológovia Dávid Ščepka a Marek Kučera: „Na prelome jari a leta je najzreteľnejšie posúvanie Medardovej kvapky z júna a júla smerom na máj až jún, niekedy dokonca až na záver apríla, čo je spojené so skorším nástupom jari ako aj skorším presadzovaním letných výbežkov Azorskej výše v lete. Kým kedysi bol najdaždivejším mesiacom na Slovensku jún, prípadne júl, v posledných rokoch sa ním často stáva už máj, ktorý prináša častejšie búrky a skoršie prvé tropické dni. Na konci apríla bol dokonca zaznamenaný 3-násobný nárast búrkových dní, čo tiež súvisí s presunom medardovského obdobia do skoršieho obdobia. Naopak, v júni a júli nastupuje na Slovensku čoraz častejšie a skoršie "suché stredomorské leto" s presadzovaním Azorskej výše a stabilným a suchým počasím, ktoré donedávna bolo charakteristické pre celé letné obdobie pre Stredomorie, Jadran či Balkán a u nás dorazilo toto stabilné letné počasie v minulosti spravidla v druhej polovici leta.“
Klimatológ Pavol Faško však súhlasí len čiastočne: „Narušený ročný režim zrážok zneisťuje u nás pranostiku o Medardovej kvapke stále viac.“
S určitou modifikáciou podľa klimatológa Pavla Faška funguje pranostika o ľadových mužoch a Žofii – Žofia vínko popíja. “V tomto prípade registrujeme, že škodlivé a úrodu ničiace mrazy sú teraz niekedy už v druhej polovici apríla, pretože vplyvom klimatickej zmeny je urýchlený aj vývoj vegetácie," konštatuje Faško.
Podľa meteorológov Dávida Ščepku a Mareka Kučeru sú traja zamrznutí na jar veľmi zaujímavou témou. „Síce ochladenie nie vždy dorazí presne po tieto 3 dni, ale koncom apríla alebo začiatkom mája aj napriek globálnemu otepľovaniu pomerne často vďaka častejšiemu atmosférickému blokovaniu zvykne doraziť výrazné ochladenie s neskorými a pre úrodu nežiaducimi mrazmi. Toto nežiadúce, krátkodobé a výrazné zosilnenie mrazov môže predchádzať niekoľko týždňov, v extrémnych prípadoch aj 2 mesiace nadpriemerne teplého počasia, ktoré spôsobí, že stromy rozkvitnú skôr - a práve preto sú neskoré mrazy čoraz väčším postrachom ovocinárov či záhradkárov v našich šírkach. Takéto ochladenie sa vyskytlo tento, aj minulý rok koncom apríla.“
Dvojica meteorológov Dávid Ščepka a Mareka Kučera poukazujú na to, že tohtoročná jeseň je krásnym príkladom toho, že babie leto nie je len akýmsi mýtom. Tento rok máme na babie leto celkom šťastie, pretože ide o singularitu s klesajúcou intenzitou a dĺžkou trvania v strednej Európe. Už štúdie z Česka či Nemecka okolo roku 2000 potvrdili nárast cyklonality na jeseň a tento trend stále pretrváva. Tento jav popísali aj odborne: „Tento trend je spojený s častejším jesenným výraznejším prepadom dráh cyklón (tzv. "stormtracks") do južnejších šírok - aj naše územie tak o niečo častejšie zasahujú koncom septembra, v októbri a začiatkom novembra cyklóny, prinášajúce viac oblačnosti a zrážok, na úkor slnečného a dlhotrvajúceho babieho leta. Posun cyklonálnych dráh na juh je podľa najnovších výskumov spojený so zmenami v rekordne topiacej sa Arktíde a severnom Atlantiku - topiaci sa sladký ľad z Arktídy a Grónska sa hromadí juhozápadne od Islandu, nad týmito studenými vodami vzniká tzv. diera v globálnom otepľovaní ("global warming hole"), čo vplýva na posun frontálnej zóny v euro-atlantickej oblasti (dráhy cyklón), oddeľujúcej chladnejšie vzduchové hmoty na severe a teplejšie na juhu, smerom na juh. Babie leto je tak častejšie prerušované cyklonálnymi poruchami či brázdami nízkeho tlaku - tento rok sme mali šťastie na relatívne dlhšiu, slnečnú, no chladnú prvú fázu babieho leta na prelome septembra a októbra a v najbližších 10 dňoch nás čaká druhá fáza, v polovici mesiaca dokonca s extrémne vysokými teplotami aj cez +25°C, k čomu prispel neobvyklý vznik hurikánu (Ophelia) vo východnom Atlantiku, ktorý do konca týždňa prinesie zhoršenie počasia na Pyrenejský polostrov a Britské ostrovy. Tento hurikán vytlačí Azorskú výš až nad Európu, navyše nastane neobvyklá tzv. omega blokujúca situácia, ktorá zaručí, že výš sa bude nad Európou zdržiavať až okolo 10 dní.“
Vianočný odmäk sa okolo Vianoc dostaví tiež po väčšinu rokov, pretože v tomto období sa klíma na severnej pologuli pripravuje na takzvané "major SSW", teda hlavné zimné stratosférické oteplenie, ktoré nastáva spravidla v januári. Dávid Ščepka a Mareka Kučera vysvetľujú i vianočný odmäk. „Tento proces je charakteristický zosilnením teplého a vlhkého oceánskeho prúdenia z Atlantiku nad Európu, ktoré je spojené s prienikom veľmi teplého vzduchu nad Arktídu. Preniknutie veľmi teplého vzduchu až po Vianociach, hlavne v januári odštartuje tzv. "rozpad polárneho vortexu", kedy silný prílev teplého a vlhkého oceánskeho vzduchu do Európy povolí a nad kontinenty, vrátane Európy, sa postupne vylejú zásoby arktického vzduchu, ktorý oteplenie nad Severným pólom destabilizuje. Vianočný odmäk tak paradoxne môže byť predzvesťou silnejšieho januárového ochladenia. Tento mechanizmus je často spojený aj s prepadom silnej NAO+ fázy na silnú NAO- fázu v priebehu niekoľkých týždňov.“
Nuž, keď najbližšie budete jasať nad tým, akí ste geniálni, lebo ste odhadli to či ono, spomeňte si na svojich prapraprarodičov, ktorí vďaka trpezlivosti, zdravému sedliackemu rozumu a jednoduchosti prišli na to, čo platí aj po stovkách rokov. Možno štipka pokory a rešpektu voči múdrosti našich predkov by nikomu z nás nezaškodila.
„Pranostiky vznikali na základe dlhodobého pozorovania prírodných javov a pomáhali ľuďom predpovedať počasie a dianie na nasledujúce dni, mesiace či celý rok; pomáhali pri plánovaní prác na poli, predpovedali úrodu. Jednoducho naši naši predkovia si všímali rôzne javy súvisiace s počasím v priebehu roka a potom si ich dávali do súvislosti s priebehom poľnohospodárskych prác, výnosom úrody a pod. Postupne po viacerých generáciách začali počasie do istej miery predpovedať. Pranostiky sú dokladom tradovanej múdrosti našich predkov. Behom stáročí postupne vznikol súbor pranostík, rozptýlený po rôznych domácich záznamoch a tlačených kalendároch.“ vysvetľuje pre teraz.sk etnologička Katarína Nádaská.
Podľa Pavla Faška sa pranostiky sa nesmú vnímať ako výsledok akejsi kratochvíle našich predkov: „Mnohé z nich majú svoje racionálne jadro a napriek tomu, že klimatická zmena zasahuje aj do ročného režimu počasia.“ Sám hovorí, že má rád pranostiku „Na Hromnice o hodinu více“. Podľa jeho nesúvisí s charakterom počasia, ale vyjadruje astronomické podmienky predlžovania dňa v poslednej fáze zimy. „Je to taká optimistická pranostika, lebo už pripomína blížiacu sa jar,“ dodáva klimatológ.
1. Medardova kvapka 40 dní kvapká
Podľa Veroniky Senkovej, ktorá spolupracuje na webe meteo.sk, je zasa pravdivá aj povestná Medardova kvapka, ktorá je stále veľmi používanou a citovanou pranostikou, lebo sa vzťahuje na často sa vyskytujúci jav. „Začiatkom júna sa môže krátkodobo ochladiť a keď sa k tomu pripojí aj kratšie obdobie prehánok, hneď sa vo veľkom v každej predpovedi počasia cituje táto pranostika. Samozrejme podľa štatistík nikdy vkuse 40 dní nepršalo, nie sme v tropickom dažďovom pásme. Ale každý mesiac, akokoľvek je teplý a suchý, môže prísť krátkodobé ochladenie s prehánkami, ako sme to mali aj tento rok v auguste alebo aj v júli, keď z 36 stupňov zrazu na niekoľko dní klesli teploty pod 20 a prihnali sa prehánky. Takže Medard si to pravdepodobne rozdelil na dlhšie obdobie a zavítal k nám na malú návštevu aj v lete,“ udáva Senková.
S jej tvrdením súhlasia aj meteorológovia Dávid Ščepka a Marek Kučera: „Na prelome jari a leta je najzreteľnejšie posúvanie Medardovej kvapky z júna a júla smerom na máj až jún, niekedy dokonca až na záver apríla, čo je spojené so skorším nástupom jari ako aj skorším presadzovaním letných výbežkov Azorskej výše v lete. Kým kedysi bol najdaždivejším mesiacom na Slovensku jún, prípadne júl, v posledných rokoch sa ním často stáva už máj, ktorý prináša častejšie búrky a skoršie prvé tropické dni. Na konci apríla bol dokonca zaznamenaný 3-násobný nárast búrkových dní, čo tiež súvisí s presunom medardovského obdobia do skoršieho obdobia. Naopak, v júni a júli nastupuje na Slovensku čoraz častejšie a skoršie "suché stredomorské leto" s presadzovaním Azorskej výše a stabilným a suchým počasím, ktoré donedávna bolo charakteristické pre celé letné obdobie pre Stredomorie, Jadran či Balkán a u nás dorazilo toto stabilné letné počasie v minulosti spravidla v druhej polovici leta.“
Klimatológ Pavol Faško však súhlasí len čiastočne: „Narušený ročný režim zrážok zneisťuje u nás pranostiku o Medardovej kvapke stále viac.“
2. Žofia vínko popíja
S určitou modifikáciou podľa klimatológa Pavla Faška funguje pranostika o ľadových mužoch a Žofii – Žofia vínko popíja. “V tomto prípade registrujeme, že škodlivé a úrodu ničiace mrazy sú teraz niekedy už v druhej polovici apríla, pretože vplyvom klimatickej zmeny je urýchlený aj vývoj vegetácie," konštatuje Faško.
3. Pankrác, Servác, Bonifác – zamrznutí svätí, Žofia ich potvrdí a Urban uzavrie
Podľa meteorológov Dávida Ščepku a Mareka Kučeru sú traja zamrznutí na jar veľmi zaujímavou témou. „Síce ochladenie nie vždy dorazí presne po tieto 3 dni, ale koncom apríla alebo začiatkom mája aj napriek globálnemu otepľovaniu pomerne často vďaka častejšiemu atmosférickému blokovaniu zvykne doraziť výrazné ochladenie s neskorými a pre úrodu nežiaducimi mrazmi. Toto nežiadúce, krátkodobé a výrazné zosilnenie mrazov môže predchádzať niekoľko týždňov, v extrémnych prípadoch aj 2 mesiace nadpriemerne teplého počasia, ktoré spôsobí, že stromy rozkvitnú skôr - a práve preto sú neskoré mrazy čoraz väčším postrachom ovocinárov či záhradkárov v našich šírkach. Takéto ochladenie sa vyskytlo tento, aj minulý rok koncom apríla.“
4. Babie leto prináša pekné dni v jeseni
Dvojica meteorológov Dávid Ščepka a Mareka Kučera poukazujú na to, že tohtoročná jeseň je krásnym príkladom toho, že babie leto nie je len akýmsi mýtom. Tento rok máme na babie leto celkom šťastie, pretože ide o singularitu s klesajúcou intenzitou a dĺžkou trvania v strednej Európe. Už štúdie z Česka či Nemecka okolo roku 2000 potvrdili nárast cyklonality na jeseň a tento trend stále pretrváva. Tento jav popísali aj odborne: „Tento trend je spojený s častejším jesenným výraznejším prepadom dráh cyklón (tzv. "stormtracks") do južnejších šírok - aj naše územie tak o niečo častejšie zasahujú koncom septembra, v októbri a začiatkom novembra cyklóny, prinášajúce viac oblačnosti a zrážok, na úkor slnečného a dlhotrvajúceho babieho leta. Posun cyklonálnych dráh na juh je podľa najnovších výskumov spojený so zmenami v rekordne topiacej sa Arktíde a severnom Atlantiku - topiaci sa sladký ľad z Arktídy a Grónska sa hromadí juhozápadne od Islandu, nad týmito studenými vodami vzniká tzv. diera v globálnom otepľovaní ("global warming hole"), čo vplýva na posun frontálnej zóny v euro-atlantickej oblasti (dráhy cyklón), oddeľujúcej chladnejšie vzduchové hmoty na severe a teplejšie na juhu, smerom na juh. Babie leto je tak častejšie prerušované cyklonálnymi poruchami či brázdami nízkeho tlaku - tento rok sme mali šťastie na relatívne dlhšiu, slnečnú, no chladnú prvú fázu babieho leta na prelome septembra a októbra a v najbližších 10 dňoch nás čaká druhá fáza, v polovici mesiaca dokonca s extrémne vysokými teplotami aj cez +25°C, k čomu prispel neobvyklý vznik hurikánu (Ophelia) vo východnom Atlantiku, ktorý do konca týždňa prinesie zhoršenie počasia na Pyrenejský polostrov a Britské ostrovy. Tento hurikán vytlačí Azorskú výš až nad Európu, navyše nastane neobvyklá tzv. omega blokujúca situácia, ktorá zaručí, že výš sa bude nad Európou zdržiavať až okolo 10 dní.“
5. Cez Vianoce hoj, po Vianociach joj
Vianočný odmäk sa okolo Vianoc dostaví tiež po väčšinu rokov, pretože v tomto období sa klíma na severnej pologuli pripravuje na takzvané "major SSW", teda hlavné zimné stratosférické oteplenie, ktoré nastáva spravidla v januári. Dávid Ščepka a Mareka Kučera vysvetľujú i vianočný odmäk. „Tento proces je charakteristický zosilnením teplého a vlhkého oceánskeho prúdenia z Atlantiku nad Európu, ktoré je spojené s prienikom veľmi teplého vzduchu nad Arktídu. Preniknutie veľmi teplého vzduchu až po Vianociach, hlavne v januári odštartuje tzv. "rozpad polárneho vortexu", kedy silný prílev teplého a vlhkého oceánskeho vzduchu do Európy povolí a nad kontinenty, vrátane Európy, sa postupne vylejú zásoby arktického vzduchu, ktorý oteplenie nad Severným pólom destabilizuje. Vianočný odmäk tak paradoxne môže byť predzvesťou silnejšieho januárového ochladenia. Tento mechanizmus je často spojený aj s prepadom silnej NAO+ fázy na silnú NAO- fázu v priebehu niekoľkých týždňov.“
Nuž, keď najbližšie budete jasať nad tým, akí ste geniálni, lebo ste odhadli to či ono, spomeňte si na svojich prapraprarodičov, ktorí vďaka trpezlivosti, zdravému sedliackemu rozumu a jednoduchosti prišli na to, čo platí aj po stovkách rokov. Možno štipka pokory a rešpektu voči múdrosti našich predkov by nikomu z nás nezaškodila.