Bratislava 4. apríla (TASR) - Severoatlantická aliancia (North Atlantic Treaty Organization - NATO) je medzinárodné politicko-vojenské zoskupenie 29 nezávislých štátov. Nejde o nadnárodnú organizáciu, ale o spoločenstvo podporujúce spoluprácu medzi členskými krajinami; rozhodnutia sú prijímané len so súhlasom všetkých členských krajín. Všetky členské štáty majú pri NATO svojich civilných stálych predstaviteľov (veľvyslancov) a vojenského zástupcu.

Vo štvrtok 4. apríla uplynie 70 rokov od založenia NATO.

História organizácie sa začala písať po druhej svetovej vojne v roku 1945. V krajinách východnej a strednej Európy, ktoré Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) považoval za sféru svojich záujmov, sa v povojnovom období upevňovali totalitné komunistické režimy, čo vyvolávalo v USA a v západnej Európe obavy.

Ako prvý vystúpil s výzvou na obranu demokracie britský premiér Winston Churchill. V prejave v americkom Fultone 5. marca 1946 vyzval na odpor proti novej nebezpečnej komunistickej ideológii. Ako výraz tohto odporu navrhol vytvoriť spojenie anglosaských štátov vo forme britsko-amerického paktu.

Výsledkom sa stala Trumanova doktrína, ktorá znamenala prakticky začiatok budovania systému obrany proti prenikaniu komunizmu do ďalších európskych štátov. V hospodárskej oblasti vznikol Marshallov plán (1948) zameraný na obnovu zničeného európskeho hospodárstva. Výrazom nezmieriteľnosti demokratického a totalitného spôsobu vládnutia sa stala sovietska blokáda Západného Berlína (1948-49).

Poradca americkej Republikánskej strany pre zahraničnopolitické otázky John Foster Dulles navrhol 19. januára 1948 v zahraničnom výbore amerického Senátu vytvoriť protisovietsku koalíciu západoeurópskych krajín. Myšlienku podporila britská a francúzska vláda, ako aj vlády krajín Beneluxu.

Dňa 17. marca 1948 vznikol Bruselský pakt piatich európskych krajín - Spojeného kráľovstva, Francúzska, Belgicka, Holandska a Luxemburska. O pol roka neskôr vznikla vojenská štruktúra Bruselského paktu a 4. októbra 1948 Stály výbor hlavných veliteľov so sídlom vo francúzskom Fontainebleau.

Snaha vytvoriť ešte silnejšiu politicko-vojenskú organizáciu a potreba zapojiť do spoločnej obrany tiež zámorské krajiny USA a Kanadu podnietili legislatívne práce na vytvorení zmluvných základov potrebných na vznik Severoatlantickej aliancie.

Ministri zahraničných vecí 12 zakladajúcich štátov aliancie 4. apríla 1949 podpísali tzv. Washingtonskú zmluvu, ktorou vzniklo NATO. Do platnosti zmluva vstúpila 24. augusta 1949. Článok 5 tejto zmluvy uvádza: "Zmluvné strany sa dohodli, že ozbrojený útok proti jednej alebo viacerým z nich v Európe alebo Severnej Amerike, bude považovaný za útok proti všetkým..."

Zakladajúcimi členmi NATO sú Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Holandsko, Island, Luxembursko, Kanada, Nórsko, Portugalsko, Taliansko, USA a Spojené kráľovstvo. V roku 1952 sa pridali Grécko a Turecko, v roku 1955 sa Aliancia rozšírila o Nemecko.

V 60. rokoch 20. storočia silnela nespokojnosť Francúzska s rozhodnutiami Aliancie. Narastajúca nedôvera francúzskeho prezidenta Charlesa de Gaulla k vedeniu USA vyvrcholila v roku 1966, keď Francúzsko odovzdalo predstaviteľom NATO štvorbodové memorandum a v ňom ohlásilo, že zotrváva v Aliancii, ale opúšťa jeho vojenské štruktúry. Stalo sa tak 10. marca 1966. Francúzska vláda vypovedala umiestnenie vrchného veliteľstva NATO v Paríži a požiadala o zrušenie amerických i kanadských základní na svojom území. Vojenské orgány Aliancie sa presťahovali do Bruselu. Návrat do vojenských štruktúr NATO odhlasovalo Francúzsko opäť až 20. marca 2009. Následne 3. apríla 2009 v rámci summitu v Baden Badene oslávili NATO a Francúzsko normalizáciu svojich vzťahov symbolicky na moste cez Rýn.

V roku 1982 vstúpilo do NATO Španielsko. Zásadný prelom nastal po skončení studenej vojny a páde komunistických režimov v Európe na sklonku roku 1989. Krajiny bývalého sovietskeho bloku, ktoré začali obnovovať demokratické režimy, ašpirovali aj na členstvo v obrannej aliancii.

Ako prvá vstúpila do NATO v roku 1999 trojica štátov Česko, Maďarsko a Poľsko. V rámci najväčšieho rozšírenia Severoatlantickej aliancie sa jej členmi stali v roku 2004 Slovensko, Slovinsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko, Rumunsko a Bulharsko. V roku 2009 do NATO prijali Albánsko a Chorvátsko.

Ako zatiaľ posledná krajina vstúpila do Aliancie 5. júna 2017 Čierna Hora. Republika Severné Macedónsko podpísala prístupový protokol 6. februára 2019 a po ukončení ratifikačného procesu by sa mala čoskoro stať plnoprávnym, v poradí 30. členom zoskupenia.

Po vzniku NATO zastával od 19. decembra 1950 funkciu veliteľa spojeneckých vojsk v Európe generál Dwight Eisenhower, neskorší prezident USA. Zástupcom veliteľa ozbrojených síl sa v roku 1951 stal Bernard Law Montgomery.

Prvým generálnym tajomníkom NATO bol v rokoch 1952-1957 lord Hastings Lionel Ismay z Británie. Po ňom nasledovali Paul-Henri Spaak (1957-1961), Dirk U. Stikker (1961-1964), Manlio Brosio (1964-1971), Joseph Luns (1971-1984), Lord Carrington (1984-1988), Manfred Wörner (1988-1994), Willy Claes (1994-1995), Javier Solana (1995-1999), Lord Robertson (1999-2003), Jaap De Hoop Scheffer (2004-2009) a Anders Fogh Rasmussen (2009-2014).

Od 1. októbra 2014 je generálnym tajomníkom NATO bývalý dvojnásobný nórsky premiér Jens Stoltenberg. Aliancia 12. decembra 2017 oznámila, že spojenci schválili predĺženie jeho mandátu o dva roky, až do 30. septembra 2020.

"Spojenie medzi Európu a Severnou Amerikou učinilo z NATO na sedemdesiat rokov najsilnejšie spojenectvo v histórii. V nepredvídateľnom svete spolupracujeme každý deň, aby sme predišli konfliktu a zachovali mier pre miliardu ľudí," povedal Stoltenberg pred začiatkom slávnostnej schôdzky ministrov zahraničných vecí NATO, ktorá si pripomenie 70 rokov organizácie. Aliancia chce na nej vyzvať Rusko, aby sa vrátilo k plnému dodržiavaniu Zmluvy o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF).