Budova patrí k jednej z dominánt Bratislavy už od roku 1770.
Autor TASR
Bratislava 26. februára (TASR) - Sídlom prezidenta Slovenskej republiky (SR) je Prezidentský - Grasalkovičov - palác v Bratislave. Stal sa ním v roku 1996.
Grasalkovičov palác patrí k jednej z dominánt Bratislavy už od roku 1770, keď ho dal postaviť prezident Kráľovskej uhorskej komory, šľachtic chorvátskeho pôvodu Anton Grasalkovič ako svoje letné sídlo. V tom čase stál za mestom, v tesnej blízkosti brány na Suchom mýte. Patril k nemu aj jeden z najväčších bratislavských parkov. Gróf Grasalkovič, obľúbenec cisárovnej Márie Terézie, v paláci usporadúval mnohé letné slávnosti a bály, na ktorých sa zúčastňovali členovia cisárskeho dvora. História paláca je spojená aj s mnohými ďalšími osobnosťami, ktoré ho navštevovali. Patril k nim napríklad aj predstaviteľ viedenského klasicizmu, hudobný skladateľ Joseph Haydn, ktorý v jeho priestoroch uvádzal premiéry svojich diel.
Poslednými obyvateľmi Grasalkovičovho paláca počas Rakúska-Uhorska bol arciknieža Fridrich s manželkou Izabellou.
Po vzniku Československa v roku 1918 patril palác Československej vojenskej správe a v rokoch 1939 až 1945 bol sídlom prezidenta vojnovej Slovenskej republiky Jozefa Tisa.
Na úpadku a devastácii tejto kultúrnej pamiatky paláca sa najviac podpísalo obdobie po roku 1950, keď sa stal Palácom pionierov.
Klenotom trojpodlažného Prezidentského paláca je kaplnka svätej Barbory. Prvému podlažiu dominujú reprezentačné priestory, pracovňa prezidenta SR, hudobný salón, banketová a divadelná sála. Na druhom podlaží sú odpočinkové priestory pre hlavu štátu ako aj veľká časť kancelárskych priestorov.
Prvý prezident samostatnej SR Michal Kováč prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996. Predchádzajúce rekonštrukčné a reštaurátorské práce na novom sídle hlavy štátu trvali vyše troch rokov a vyžiadali si náklady takmer 280 miliónov Sk (9,29 milióna eur).
Michal Kováč bol za prezidenta SR zvolený 15. februára 1993 a do úradu hlavy štátu ho inaugurovali 2. marca toho roku. Najskôr pracoval v kancelárii, ktorá sa nachádzala v koniarni Bratislavského hradu. Odtiaľ sa prezident sťahoval do hlavnej budovy Hradu, neskôr ho prichýlil vtedajší bratislavský primátor Peter Kresánek v bratislavskom Primaciálnom paláci. Medzitým sa rozhodovalo o najvhodnejšom a najreprezentatívnejšom sídle pre hlavu štátu. Grasalkovičov palác sa javil ako najvhodnejší. Sídli v ňom aj už tretí prezident Slovenskej republiky.
Každoročnou tradíciou sa stal Deň otvorených dverí v Prezidentskom paláci a priľahlej záhrade.
Prvé kolo prezidentských volieb sa na Slovensku uskutoční v sobotu 15. marca. Pokiaľ v ňom ani jeden kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, v sobotu 29. marca sa uskutoční druhé kolo. V ňom sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola.
Oficiálnymi kandidátmi na prezidenta SR sú premiér Robert Fico (Smer-SD), manažér a filantrop Andrej Kiska, expredseda KDH Ján Čarnogurský, šéf klubu KDH Pavol Hrušovský (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS), Jozef Behýl, expolitik Milan Kňažko, nezaradený poslanec NR SR Radoslav Procházka, nominant SMK Gyula Bárdos, Milan Melník, kardiológ Viliam Fischer, Stanislav Martinčko, kandidát KSS Ján Jurišta, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko a poslankyňa NR SR Helena Mezenská z OĽaNO.
Grasalkovičov palác patrí k jednej z dominánt Bratislavy už od roku 1770, keď ho dal postaviť prezident Kráľovskej uhorskej komory, šľachtic chorvátskeho pôvodu Anton Grasalkovič ako svoje letné sídlo. V tom čase stál za mestom, v tesnej blízkosti brány na Suchom mýte. Patril k nemu aj jeden z najväčších bratislavských parkov. Gróf Grasalkovič, obľúbenec cisárovnej Márie Terézie, v paláci usporadúval mnohé letné slávnosti a bály, na ktorých sa zúčastňovali členovia cisárskeho dvora. História paláca je spojená aj s mnohými ďalšími osobnosťami, ktoré ho navštevovali. Patril k nim napríklad aj predstaviteľ viedenského klasicizmu, hudobný skladateľ Joseph Haydn, ktorý v jeho priestoroch uvádzal premiéry svojich diel.
Poslednými obyvateľmi Grasalkovičovho paláca počas Rakúska-Uhorska bol arciknieža Fridrich s manželkou Izabellou.
Po vzniku Československa v roku 1918 patril palác Československej vojenskej správe a v rokoch 1939 až 1945 bol sídlom prezidenta vojnovej Slovenskej republiky Jozefa Tisa.
Na úpadku a devastácii tejto kultúrnej pamiatky paláca sa najviac podpísalo obdobie po roku 1950, keď sa stal Palácom pionierov.
Klenotom trojpodlažného Prezidentského paláca je kaplnka svätej Barbory. Prvému podlažiu dominujú reprezentačné priestory, pracovňa prezidenta SR, hudobný salón, banketová a divadelná sála. Na druhom podlaží sú odpočinkové priestory pre hlavu štátu ako aj veľká časť kancelárskych priestorov.
Prvý prezident samostatnej SR Michal Kováč prevzal symbolický kľúč od paláca 30. septembra 1996. Predchádzajúce rekonštrukčné a reštaurátorské práce na novom sídle hlavy štátu trvali vyše troch rokov a vyžiadali si náklady takmer 280 miliónov Sk (9,29 milióna eur).
Michal Kováč bol za prezidenta SR zvolený 15. februára 1993 a do úradu hlavy štátu ho inaugurovali 2. marca toho roku. Najskôr pracoval v kancelárii, ktorá sa nachádzala v koniarni Bratislavského hradu. Odtiaľ sa prezident sťahoval do hlavnej budovy Hradu, neskôr ho prichýlil vtedajší bratislavský primátor Peter Kresánek v bratislavskom Primaciálnom paláci. Medzitým sa rozhodovalo o najvhodnejšom a najreprezentatívnejšom sídle pre hlavu štátu. Grasalkovičov palác sa javil ako najvhodnejší. Sídli v ňom aj už tretí prezident Slovenskej republiky.
Každoročnou tradíciou sa stal Deň otvorených dverí v Prezidentskom paláci a priľahlej záhrade.
Prvé kolo prezidentských volieb sa na Slovensku uskutoční v sobotu 15. marca. Pokiaľ v ňom ani jeden kandidát nezíska nadpolovičnú väčšinu platných hlasov oprávnených voličov, v sobotu 29. marca sa uskutoční druhé kolo. V ňom sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti z prvého kola.
Oficiálnymi kandidátmi na prezidenta SR sú premiér Robert Fico (Smer-SD), manažér a filantrop Andrej Kiska, expredseda KDH Ján Čarnogurský, šéf klubu KDH Pavol Hrušovský (KDH, Most-Híd, SDKÚ-DS), Jozef Behýl, expolitik Milan Kňažko, nezaradený poslanec NR SR Radoslav Procházka, nominant SMK Gyula Bárdos, Milan Melník, kardiológ Viliam Fischer, Stanislav Martinčko, kandidát KSS Ján Jurišta, primátor Rimavskej Soboty Jozef Šimko a poslankyňa NR SR Helena Mezenská z OĽaNO.