Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
OECD v správe pripomína, že minulé rozhodnutia o využívaní pôdy mali za následok veľké monokultúrne polia a odstránenie krajinných prvkov.
Autor TASR
Bratislava 21. apríla (TASR) - Sieť chránených území na Slovensku má viacero nedostatkov. Patrí medzi nich nízky podiel území národných parkov pod prísnou ochranou, prekrývajúce sa systémy ochrany, ktoré sú nesprávne nastavené a neprehľadné, a chýbajúce plány manažmentu. Vyplýva to z hodnotenia environmentálnej výkonnosti Slovenska, ktoré vypracovala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD).
"Pokračovanie v reforme chráneného územia je nevyhnutné. Prioritou je dokončenie zonácie národného parku, čo je náročné pre napätie medzi vlastníkmi pôdy a štátom, konflikty medzi ekonomickými záujmami a záujmami biodiverzity a veľký podiel pôdy v súkromnom vlastníctve," skonštatovala organizácia. Rozhodujúce budú podľa nej silné participatívne procesy, efektívna komunikácia a ekonomické stimuly.
OECD v správe pripomína, že minulé rozhodnutia o využívaní pôdy mali za následok veľké monokultúrne polia a odstránenie krajinných prvkov. Táto situácia pretrváva aj v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a biodiverzita v poľnohospodárskej pôde naďalej klesá. Odporúča pokračovať v presadzovaní prírode blízkeho lesníctva, tiež obnovovať trávnaté plochy, mokrade a iné ekosystémy a podporovať krajinné plánovanie.
Slovensku ďalej radí vypracovať národnú stratégiu a akčný plán pre biodiverzitu do roku 2030. To podľa organizácie poskytuje príležitosť na posilnenie ambícií a strategického rámca pre biodiverzitu krajiny.
OECD poukázala na to, že SR splnila svoje klimatické ciele na rok 2020, no vnútroštátne prognózy naznačujú, že nie je na ceste k nulovým emisiám. "Očakáva sa, že väčšina zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 bude pochádzať z energetického priemyslu (s dodatočnou jadrovou kapacitou) a v menšej miere z priemyselných procesov," uviedla. V právnych predpisoch Slovenska by sa podľa organizácie mala zakotviť uhlíková neutralita, definovať by sa mala aj energetická chudoba.
"Krajina potrebuje obmedziť závislosť od áut a presunúť investície z ciest na železnicu, aby obmedzila emisie z dopravy," tvrdí OECD v správe. Pokračuje, že potrebné je tiež uplatňovať zásady - znečisťovateľ a používateľ platí. Slovensko by sa malo snažiť aj o postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá.
Organizácia v správe zhodnotila, že znečistenie ovzdušia zostáva zdravotným problémom, veľa komunálneho odpadu končí na skládkach a pokrok v sanácii kontaminovaných lokalít je pomalý. "Krajina zlepšila čistenie odpadových vôd, ale čelí výzve rozšírenia pokrytia v mnohých malých obciach," uviedla v správe.
Tarify za vodohospodárske služby sú na Slovensku podľa OECD príliš nízke. Tvrdí, že konsolidácia obecných vodohospodárskych služieb by zlepšila prevádzkovú efektívnosť a finančnú udržateľnosť sektora. SR by mala zabezpečiť, aby výdavky Envirofondu boli v súlade s environmentálnymi a klimatickými cieľmi.
"Pokračovanie v reforme chráneného územia je nevyhnutné. Prioritou je dokončenie zonácie národného parku, čo je náročné pre napätie medzi vlastníkmi pôdy a štátom, konflikty medzi ekonomickými záujmami a záujmami biodiverzity a veľký podiel pôdy v súkromnom vlastníctve," skonštatovala organizácia. Rozhodujúce budú podľa nej silné participatívne procesy, efektívna komunikácia a ekonomické stimuly.
OECD v správe pripomína, že minulé rozhodnutia o využívaní pôdy mali za následok veľké monokultúrne polia a odstránenie krajinných prvkov. Táto situácia pretrváva aj v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a biodiverzita v poľnohospodárskej pôde naďalej klesá. Odporúča pokračovať v presadzovaní prírode blízkeho lesníctva, tiež obnovovať trávnaté plochy, mokrade a iné ekosystémy a podporovať krajinné plánovanie.
Slovensku ďalej radí vypracovať národnú stratégiu a akčný plán pre biodiverzitu do roku 2030. To podľa organizácie poskytuje príležitosť na posilnenie ambícií a strategického rámca pre biodiverzitu krajiny.
OECD poukázala na to, že SR splnila svoje klimatické ciele na rok 2020, no vnútroštátne prognózy naznačujú, že nie je na ceste k nulovým emisiám. "Očakáva sa, že väčšina zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2030 bude pochádzať z energetického priemyslu (s dodatočnou jadrovou kapacitou) a v menšej miere z priemyselných procesov," uviedla. V právnych predpisoch Slovenska by sa podľa organizácie mala zakotviť uhlíková neutralita, definovať by sa mala aj energetická chudoba.
"Krajina potrebuje obmedziť závislosť od áut a presunúť investície z ciest na železnicu, aby obmedzila emisie z dopravy," tvrdí OECD v správe. Pokračuje, že potrebné je tiež uplatňovať zásady - znečisťovateľ a používateľ platí. Slovensko by sa malo snažiť aj o postupné zrušenie dotácií na fosílne palivá.
Organizácia v správe zhodnotila, že znečistenie ovzdušia zostáva zdravotným problémom, veľa komunálneho odpadu končí na skládkach a pokrok v sanácii kontaminovaných lokalít je pomalý. "Krajina zlepšila čistenie odpadových vôd, ale čelí výzve rozšírenia pokrytia v mnohých malých obciach," uviedla v správe.
Tarify za vodohospodárske služby sú na Slovensku podľa OECD príliš nízke. Tvrdí, že konsolidácia obecných vodohospodárskych služieb by zlepšila prevádzkovú efektívnosť a finančnú udržateľnosť sektora. SR by mala zabezpečiť, aby výdavky Envirofondu boli v súlade s environmentálnymi a klimatickými cieľmi.
