Obáva sa, že zmeny budú v konečnom dôsledku znamenať pre systém viac negatív ako pozitív.
Autor TASR
Bratislava 9. januára (TASR) - Predseda Najvyššieho súdu (NS) SR Ján Šikuta so znepokojením sleduje "pnutie", ktoré v odbornej verejnosti vyvolávajú avizované zmeny súdnej mapy. Dodal, že napätie sa dá odstrániť jedine poctivou a otvorenou komunikáciou, ako aj snahou o vypočutie tých, ktorých sa zmeny bytostne dotknú, teda sudcov. "Z ich reakcií je totiž zjavné, že sa cítia byť nevypočutí a že sa na ich pripomienky prihliadalo len formálne, bez reálnej odozvy," uviedol v stanovisku, ktoré TASR zaslala hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová.
Šikuta oceňuje snahu ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) pripraviť zmeny v justícii tak, aby priniesli obnovenie základov právneho štátu. Obáva sa však, že zmeny, ktoré budú prijaté bez širšieho odborného konsenzu, bez potrebnej spolupráce a hlavne reálneho časového harmonogramu, budú napokon zmenami, ktoré budú v konečnom dôsledku znamenať pre systém viac negatív ako pozitív. "Pokiaľ majú mať sudcovia pocit, že sú, budú a môžu byť len nečinnými, nerovnocennými pozorovateľmi týchto zmien, ťažko očakávať ich plynulé realizovanie v praxi, ktoré je od sudcov priamo závislé," komentovala hovorkyňa.
Zmena súdnej mapy prináša podľa Šikutu obrovské zmeny v spôsobe výkonu práva a v spôsobe výkonu súdnictva samotného. Harmonogram jej zavedenia do praxe sa dá podľa neho vnímať ako prirýchly a nastavovaný systém, "ako systém nie dostatočne pripravený tieto zmeny efektívne a hladko realizovať".
Predseda NS považuje za nie dostatočne čitateľné aj kreovanie o Najvyššieho správneho súdu a je presvedčený, že procesy súvisiace so súdnou mapou, a to aj v oblasti správneho súdnictva, by bolo vhodné ešte prehodnotiť.
Važanová tiež uviedla, že Šikuta pevne verí, že exekutíva pri svojich ďalších krokoch vypočuje hlasy z radov sudcov, a na nimi formulované obavy bude vhodne reagovať úpravami legislatívnych zmien alebo jasným vysvetlením, prečo na nich zotrváva.
Hlavnými cieľmi reformy súdnej mapy sú špecializácia sudcov na hlavné agendy a zlepšenie kvality rozhodnutí súdov. Reforma počíta aj s reorganizáciou súdov, dotknúť sa má najmä súdov prvého i druhého stupňa. Zo všeobecného súdnictva sa má tiež vyčleniť správna agenda. Reformné kroky by mali podľa ministerky spravodlivosti viesť aj k zníženiu korupčných väzieb v súdnictve.
Spolu so špecializáciou sudcov by sa mala transformovať súčasná sieť 54 okresných súdov na 30 obvodov prvostupňových súdov. V rámci Bratislavy a Košíc majú na prvom stupni pôsobiť mestské súdy združujúce jednotlivé mestské obvody. Doterajší počet ôsmich krajských odvolacích súdov by mal byť nahradený tromi obvodmi odvolacích súdov.
Šikuta oceňuje snahu ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej (Za ľudí) pripraviť zmeny v justícii tak, aby priniesli obnovenie základov právneho štátu. Obáva sa však, že zmeny, ktoré budú prijaté bez širšieho odborného konsenzu, bez potrebnej spolupráce a hlavne reálneho časového harmonogramu, budú napokon zmenami, ktoré budú v konečnom dôsledku znamenať pre systém viac negatív ako pozitív. "Pokiaľ majú mať sudcovia pocit, že sú, budú a môžu byť len nečinnými, nerovnocennými pozorovateľmi týchto zmien, ťažko očakávať ich plynulé realizovanie v praxi, ktoré je od sudcov priamo závislé," komentovala hovorkyňa.
Zmena súdnej mapy prináša podľa Šikutu obrovské zmeny v spôsobe výkonu práva a v spôsobe výkonu súdnictva samotného. Harmonogram jej zavedenia do praxe sa dá podľa neho vnímať ako prirýchly a nastavovaný systém, "ako systém nie dostatočne pripravený tieto zmeny efektívne a hladko realizovať".
Predseda NS považuje za nie dostatočne čitateľné aj kreovanie o Najvyššieho správneho súdu a je presvedčený, že procesy súvisiace so súdnou mapou, a to aj v oblasti správneho súdnictva, by bolo vhodné ešte prehodnotiť.
Važanová tiež uviedla, že Šikuta pevne verí, že exekutíva pri svojich ďalších krokoch vypočuje hlasy z radov sudcov, a na nimi formulované obavy bude vhodne reagovať úpravami legislatívnych zmien alebo jasným vysvetlením, prečo na nich zotrváva.
Hlavnými cieľmi reformy súdnej mapy sú špecializácia sudcov na hlavné agendy a zlepšenie kvality rozhodnutí súdov. Reforma počíta aj s reorganizáciou súdov, dotknúť sa má najmä súdov prvého i druhého stupňa. Zo všeobecného súdnictva sa má tiež vyčleniť správna agenda. Reformné kroky by mali podľa ministerky spravodlivosti viesť aj k zníženiu korupčných väzieb v súdnictve.
Spolu so špecializáciou sudcov by sa mala transformovať súčasná sieť 54 okresných súdov na 30 obvodov prvostupňových súdov. V rámci Bratislavy a Košíc majú na prvom stupni pôsobiť mestské súdy združujúce jednotlivé mestské obvody. Doterajší počet ôsmich krajských odvolacích súdov by mal byť nahradený tromi obvodmi odvolacích súdov.