Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Slovensko

HISTORIK: S. Krčméry zásadne prispel k sile Sviečkovej manifestácie

Ilustračné foto. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Ako sa vyjadril na Hlase Ameriky kňaz Anton Hlinka, Silvester Krčméry bol najprenasledovanejšou osobou vo vtedajšom Československu a už len tým, že tu bol, predstavoval nádej na zmenu.

Bratislava 23. marca (TASR) - Po trinástich rokoch útrap vo väzení mohol túžiť po tom, aby mal svoj pokoj. Napriek tomu bol Silvester Krčméry jedným z hlavných organizátorov Sviečkovej manifestácie.

"Hlavnými iniciátormi boli František Mikloško a Ján Čarnogurský vďaka impulzu od Mariana Šťastného. Samotný Čarnogurský však vo svojich spomienkach hovorí, že bez Spoločenstva Fatima a bez podzemnej cirkvi by také zhromaždenie, akým bola Sviečková manifestácia, nebolo možné. Napríklad aj predstavitelia Charty 77 sa v Československu snažili o nejaké demonštrácie a stretnutia, no z pohľadu účasti neboli veľmi úspešné. Niekedy nebolo jasné, či tam nebolo viac eštebákov, než skutočných sympatizantov," povedal pre TASR historik a publicista František Neupauer.

Ako sa vyjadril na Hlase Ameriky kňaz Anton Hlinka, Silvester Krčméry bol najprenasledovanejšou osobou vo vtedajšom Československu a už len tým, že tu bol, predstavoval nádej na zmenu. Narodil sa 5. augusta 1924 a pre cirkevnú činnosť v Kolakovičovom spoločenstve Rodina ho Štátna bezpečnosť vyšetrovala už v roku 1946. V roku 1951 počas výkonu základnej vojenskej služby bol zaistený. Tri roky strávil vo vyšetrovacej väzbe, pričom bol vystavený najrôznejším formám fyzického i duševného mučenia – vrátane používaných metód, keď musel väzeň celé hodiny stáť, alebo mu nedovolili spať a musel celé dni a noci chodiť vo svojej cele. Tĺkli mu hlavu o stenu, kým neupadol do bezvedomia, zlámali mu rebrá a nechali bez ošetrenia.

Prežiť tieto muky umožnila Krčmérymu viera v Boha, teda aj presvedčenie, že utrpenie, ktoré prežíva, musí mať svoje opodstatnenie a môže ho prijímať ako dar. Odmietal sa priznať k vlastizrade, z ktorej bol obvinený, hoci mu sľubovali miernejší trest. Nemohol súhlasiť s niečím, čo nebola pravda. Počas svojej záverečnej reči na súde povedal známe slová: "Vy máte v rukách moc, ale my máme pravdu! My vám tú moc nezávidíme a netúžime po nej, stačí nám tá pravda!"

Ako zachytáva aj divadelná hra Nepolepšený svätec, ktorú na základe jeho spomienok napísal Ľubomír Feldek, odmietal prijať udelenú amnestiu, pretože by tým priznal, že ho väznili právom. Silvester Krčméry napokon vyšiel na slobodu po viac než trinástich rokoch, pričom vystriedal dohromady sedemnásť väzníc a pracovných táborov. Mnohí ho odhovárali od ďalších aktivít, no nedal sa presvedčiť.

"Títo ľudia už vyšli z väzenia s tým, že sa budú venovať mladým, že budú vytvárať priestor, aby boli ľudia vnútorne slobodní. Pretože, ako hovoril Vladimír Jukl, sloboda je dar, ktorý je pre všetkých. Je nedeliteľná, či už ide o slobodu občiansku alebo náboženskú," povedal František Neupauer.

Oporou im bol aj tajný biskup Ján Korec. V roku 1974 založili Silvester Krčméry, Vladimír Jukl a Rudolf Fiby Spoločenstvo Fatima, ktoré sa pôvodne nazývalo Komunita aktuálnych služieb. Neskôr sa k nim pridal aj Evžen Valovič a ďalší. A práve slovo tohto spoločenstva bolo pri príprave Sviečkovej manifestácie rozhodujúce.

"Dňa 6. marca 1988 sa konalo stretnutie, na ktorom Rudolf Fiby, ktorý bol v tom čase predstaveným Spoločenstva Fatima, odobril organizovanie Sviečkovej manifestácie. Bez ich podpory a zapojenia by možno ani manifestácia nebola, či prinajmenšom by nedosiahla taký masový charakter. V deň manifestácie mal Silvester Krčméry vytknutý členok, takže príslušníkom ŠtB, ktorí ho strážili, oznámil, že môžu ísť domov, pretože on sa z bytu aj tak nikam nepohne. Po skončení manifestácie sa konalo hodnotiace stretnutie priamo v Krčméryho byte na Košickej ulici. Už aj z toho vidieť, že jeho význam a autorita medzi členmi podzemnej cirkvi bola veľká," dodal historik František Neupauer.

Sviečková manifestácia napokon podľa neho otvorila cestu k revolúcii v novembri 1989. Aj v nemeckom Lipsku vyšli do ulíc 9. októbra 1989 ľudia so sviečkami v rukách a o mesiac nato padol berlínsky múr. Láska k pravde a k človeku, viera, že sa človek môže zmeniť, aby bol lepší a že nám je každý človek rodinou, je stále aktuálnym odkazom Silvestra Krčméryho.