Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Oznamovateľov korupcie má chrániť aj nový úrad, ktorý by mal vzniknúť na základe zákona.
Autor TASR
Bratislava 24. septembra (TASR) – Viac ako polovica ľudí korupciu neohlási, uviedol na konferencii Transparency International Slovensko (TIS) jej riaditeľ Gabriel Šípoš. Problémom je aj nevedomosť o existencii zákona na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Nezvolenie predsedu úradu na ochranu whistleblowerov považuje právnik Transparency Ján Ivančík za veľký lapsus na strane zákonodarcu, pre verejnú správu viedol školenia o whistleblowingu.
„Zákon sa využíva iba minimálne,“ uviedol Ivančík, ktorý pre Bratislavský samosprávny kraj (BSK) a Ministerstvo životného prostredia SR realizoval pilotný projekt LISTUP. Ten má za cieľ vzdelávať zamestnancov vo verejnej správe o možnostiach nahlasovania protispoločenskej činnosti a ich ochrane.
„Úradníci môžu byť tým dôkazným prostriedkom a presne preto je dôležité, aby vedeli o svojich právach a aby ich využívali,“ uviedol ako dôvod školení. Zamestnancov zaujímajú najviac procesy spojené s nahlasovaním protispoločenskej činnosti a úkony spojené s verejným obstarávaním.
To potvrdila aj vedúca oddelenia riadenia ľudských zdrojov a miest v Úrade BSK Melánia Durdovanská. Dôvodom, prečo išlo BSK do tohto projektu, bolo, aby sa zvýšila dôvera v zamestnancov kraja. Podľa Durdovanskej bolo najväčším prínosom projektu, že sa začalo o problematike rozprávať nahlas a že sa prerobil etický kódex. „Etický kódex nemôže byť iba kusom papiera,“ uviedol Ivančík a dodal, že musí mať adresné ustanovenia, ktoré budú zamestnancom vychádzať v ústrety. „Zvyšovanie počtu oznamovateľov je behom na dlhé trate,“ povedal Ivančík. Oznamovateľov protispoločenskej činnosti BSK ešte nemalo, školenie bolo však ukončené iba nedávno.
Ďalším spôsobom, ktorý môžu zamestnanci využiť pri kontakte s protispoločenskou činnosťou, je aj využitie takzvanej záchrannej siete, ktorú TIS pripravilo v spolupráci so 700 zamestnávateľmi. „Vyberali sme si iba tých, ktorí majú vybudovanú etickú infraštruktúru,“ uviedol Ivančík a spresnil, že pri posudzovaní žiadostí o zaradenie do záchrannej siete sa posudzuje, akou mierou bol daný človek nápomocný pri upozornení na protispoločenskú činnosť. Tento projekt využilo podľa jeho slov zatiaľ zhruba sedem až desať whistleblowerov.
Oznamovateľov korupcie má chrániť aj nový úrad, ktorý by mal vzniknúť na základe zákona. Na čele úradu má stáť predseda, ktorého sa v parlamente nepodarilo zvoliť. Prihlášky do opakovaného výberového konania môžu záujemcovia podávať do utorka. Verejné vypočutie kandidátov by sa malo konať 23. a 24. októbra.
Inštitúcia má byť nezávislým orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Jej úlohou bude poskytovať ochranu oznamovateľom, kontrolovať dodržiavanie navrhovaného zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii návrhu zákona, robiť osvetu v oblasti poskytovania ochrany whistleblowerom i poskytovať odmenu oznamovateľom.
„Zákon sa využíva iba minimálne,“ uviedol Ivančík, ktorý pre Bratislavský samosprávny kraj (BSK) a Ministerstvo životného prostredia SR realizoval pilotný projekt LISTUP. Ten má za cieľ vzdelávať zamestnancov vo verejnej správe o možnostiach nahlasovania protispoločenskej činnosti a ich ochrane.
„Úradníci môžu byť tým dôkazným prostriedkom a presne preto je dôležité, aby vedeli o svojich právach a aby ich využívali,“ uviedol ako dôvod školení. Zamestnancov zaujímajú najviac procesy spojené s nahlasovaním protispoločenskej činnosti a úkony spojené s verejným obstarávaním.
To potvrdila aj vedúca oddelenia riadenia ľudských zdrojov a miest v Úrade BSK Melánia Durdovanská. Dôvodom, prečo išlo BSK do tohto projektu, bolo, aby sa zvýšila dôvera v zamestnancov kraja. Podľa Durdovanskej bolo najväčším prínosom projektu, že sa začalo o problematike rozprávať nahlas a že sa prerobil etický kódex. „Etický kódex nemôže byť iba kusom papiera,“ uviedol Ivančík a dodal, že musí mať adresné ustanovenia, ktoré budú zamestnancom vychádzať v ústrety. „Zvyšovanie počtu oznamovateľov je behom na dlhé trate,“ povedal Ivančík. Oznamovateľov protispoločenskej činnosti BSK ešte nemalo, školenie bolo však ukončené iba nedávno.
Ďalším spôsobom, ktorý môžu zamestnanci využiť pri kontakte s protispoločenskou činnosťou, je aj využitie takzvanej záchrannej siete, ktorú TIS pripravilo v spolupráci so 700 zamestnávateľmi. „Vyberali sme si iba tých, ktorí majú vybudovanú etickú infraštruktúru,“ uviedol Ivančík a spresnil, že pri posudzovaní žiadostí o zaradenie do záchrannej siete sa posudzuje, akou mierou bol daný človek nápomocný pri upozornení na protispoločenskú činnosť. Tento projekt využilo podľa jeho slov zatiaľ zhruba sedem až desať whistleblowerov.
Oznamovateľov korupcie má chrániť aj nový úrad, ktorý by mal vzniknúť na základe zákona. Na čele úradu má stáť predseda, ktorého sa v parlamente nepodarilo zvoliť. Prihlášky do opakovaného výberového konania môžu záujemcovia podávať do utorka. Verejné vypočutie kandidátov by sa malo konať 23. a 24. októbra.
Inštitúcia má byť nezávislým orgánom štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou. Jej úlohou bude poskytovať ochranu oznamovateľom, kontrolovať dodržiavanie navrhovaného zákona, poskytovať odborné stanoviská a poradenstvo k aplikácii návrhu zákona, robiť osvetu v oblasti poskytovania ochrany whistleblowerom i poskytovať odmenu oznamovateľom.
