Bratislava 5. marca (TASR) - Slovenská informačná služba (SIS) považuje výroky poslanca NR SR a člena Siete Martina Fedora (nezaradený) k návrhu nového spravodajského zákona za nie celkom korektné a pravdivé. Uviedol to hovorca SIS Branislav Zvara v reakcii na Fedorovu tlačovú konferenciu, na ktorej podrobil pripravovaný spravodajský zákon kritike.

"Pán poslanec asi zabudol, že bol vo vládnej strane, ktorá v roku 2001 schválila nariadenie o monitorovaní výrobkov umožňujúcich kódovanie a šifrovanie dát, ktoré platí aj v súčasnosti a do návrhu zákona bolo len zapracované," upozorňuje SIS v súvislosti s Fedorovým vyjadrením, že je potrebná širšia diskusia o povinnosti odovzdávať šifrovacie kľúče spravodajským službám.

Podľa Zvaru ustanovenie nového návrhu zákona o spravodajských službách, ktoré sa týka monitorovania výrobkov umožňujúcich utajovanie informácii a dát, bolo do návrhu zákona zapracované vo výrazne oklieštenej podobe z nariadenia vlády z roku 2001. "Musíme priznať, že pracovná skupina na prípravu nového zákona zložená zo zástupcov SIS a ministerstiev vnútra a obrany nebola zapracovaniu uvedeného ustanovenia príliš naklonená, ale vychádzala pritom výlučne z uvedeného nariadenia vlády SR z roku 2001, pričom kompromisom bolo jeho sprísnenie do podoby navrhovanej zákonom," uviedol v stanovisku Zvara.

Hovorca zároveň tvrdí, že na rozdiel od tohto dosiaľ stále platného nariadenia vlády z roku 2001 nový návrh zákona výrazne okliešťuje oprávnenie štátu získať od výrobcov či dovozcov informácie o zariadeniach ktoré slúžia na utajený prenos dát alebo informácií. "Vôbec od nich nepožaduje ani poskytnutie samotného funkčného zariadenia," zdôraznil hovorca.

SIS sa ohradila aj voči výroku Fedora, že v návrhu zákona "ostáva tzv. spravodajská ochrana určených osôb. Ale určených osôb, ktorých určí predseda vlády. Nie je tam žiadny dôvetok napríklad o tom, že tá osoba by mala s tým súhlasiť. Takže to môže byť hocikto z nás a z vás". Podľa Zvaru tento výrok nie je pravdivý, keďže v návrhu nového spravodajského zákona sa explicitne hovorí, že spravodajskú ochranu osoby je možné realizovať len so súhlasom osoby, ktorej sa to týka a nie na základe svojvoľného rozhodnutia premiéra.

"Úrad vykonáva spravodajskú ochranu chránených osôb a chránených objektov vo svojej pôsobnosti; takúto ochranu môže poskytnúť aj predsedom vlády určenému orgánu alebo osobe, vrátane predsedom vlády určených orgánov alebo osôb pôsobiacich v zahraničí, ak takáto osoba udelila úradu súhlas na výkon tejto ochrany," citoval Zvara z návrhu zákona s tým, že jediným účelom spravodajskej ochrany osoby je jej ochrana pred nebezpečenstvom, ktoré by jej mohlo hroziť.