Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Inšpektori išli po nahlásení prípadu na miesto, kde vyšetrovali a koordinovali nápravné opatrenia.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 26. mája (TASR) - Z čistiarne odpadových vôd v bratislavskej Vrakuni unikol kal a neprečistené splašky. Kal spôsobuje stratu kyslíka vo vode, zabíja ryby a vodné živočíchy udusením. Na sociálnej sieti o tom informuje Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP).
Kal zo splaškov sa počas búrok podľa SIŽP vylial do Malého Dunaja a kontaminoval niekoľko desiatok kilometrov. Inšpektori išli po nahlásení prípadu na miesto, kde vyšetrovali a koordinovali nápravné opatrenia.
"Ani prívalové dažde nie sú ospravedlnením takejto ekologickej katastrofy. Na takéto situácie slúži manipulačný poriadok, ktorý určuje presný postup, ako konať tak, aby sa škody na životnom prostredí minimalizovali," poukázala SIŽP. Deklaruje, že pôvodca bude v prípade preukázania viny potrestaný v zmysle zákona.
Na štvrtkovom rokovaní bratislavského mestského zastupiteľstva upozornila poslankyňa Soňa Svoreňová, že nejde o prvý takýto prípad a k podobnej udalosti došlo aj pred štyrmi rokmi. "Situácia sa opakuje. Zjavne neboli prijaté žiadne nápravné opatrenia do dnešného dňa," uviedla a opýtala sa vedenia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), ako bude situáciu riešiť.
Generálny riaditeľ BVS Peter Olajoš mestským poslancom deklaroval, že pri vyšetrovaní vzniknutej situácie spolupracujú so všetkými príslušnými orgánmi. Za problém s únikom z ČOV podľa jeho slov môže zmena klímy a prívalové dažde. ČOV vo Vrakuni bola stavaná tak, aby dokázala na vstupe spracovať vodu na úrovni šiestich kubických metrov. Prívalové dažde však boli v kapacite 20 kubických metrov.
"Kanalizačná sieť v Bratislave bola historicky budovaná po častiach a nikto v minulosti nepočítal, že za taký krátky čas spadne také enormné množstvo vody," povedal šéf BVS s tým, že problém si vyžaduje dlhodobejšiu pozornosť. "Snažíme sa to riešiť," deklaroval poslancom. Avizoval aj budúce investície v ČOV Vrakuňa.
BVS si však nemyslí, že únik z čistiarne spôsobil úhyn rýb. Má vlastné podozrenie, prečo k úhynu došlo. "Podozrenia sme zdieľali s enviropolíciou a SIŽP. Dúfame, že orgány prídu v dohľadnej dobe s nejakým názorom na vzniknutú situáciu," skonštatoval Olajoš.
Riaditeľ komunikácie BVS Peter Podstupka pre TASR spresnil, že v ČOV Vrakuňa riešili následky výdatných dažďov počas 17. mája a v noci z 20. na 21. mája, keď sa kanalizáciou dopravila k čistiarni zmiešaná splašková a dažďová voda v objemoch, na ktoré čistiareň nie je projektovaná. "Pre takéto prípady existuje príslušnými štátnymi orgánmi a platnou legislatívou schválený postup, ako má BVS postupovať. ČOV vo Vrakuni išla po celý čas na maximum, a to ako na mechanickom, tak aj na biologickom stupni čistenia," uviedol.
Do Malého Dunaja bola podľa vedomostí BVS vypúšťaná iba vyčistená či rozriedená voda v súlade s legislatívou určeným zmiešavacím pomerom, ktorý by nemal mať priamy dosah na život v rieke.
Kal zo splaškov sa počas búrok podľa SIŽP vylial do Malého Dunaja a kontaminoval niekoľko desiatok kilometrov. Inšpektori išli po nahlásení prípadu na miesto, kde vyšetrovali a koordinovali nápravné opatrenia.
"Ani prívalové dažde nie sú ospravedlnením takejto ekologickej katastrofy. Na takéto situácie slúži manipulačný poriadok, ktorý určuje presný postup, ako konať tak, aby sa škody na životnom prostredí minimalizovali," poukázala SIŽP. Deklaruje, že pôvodca bude v prípade preukázania viny potrestaný v zmysle zákona.
Na štvrtkovom rokovaní bratislavského mestského zastupiteľstva upozornila poslankyňa Soňa Svoreňová, že nejde o prvý takýto prípad a k podobnej udalosti došlo aj pred štyrmi rokmi. "Situácia sa opakuje. Zjavne neboli prijaté žiadne nápravné opatrenia do dnešného dňa," uviedla a opýtala sa vedenia Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS), ako bude situáciu riešiť.
Generálny riaditeľ BVS Peter Olajoš mestským poslancom deklaroval, že pri vyšetrovaní vzniknutej situácie spolupracujú so všetkými príslušnými orgánmi. Za problém s únikom z ČOV podľa jeho slov môže zmena klímy a prívalové dažde. ČOV vo Vrakuni bola stavaná tak, aby dokázala na vstupe spracovať vodu na úrovni šiestich kubických metrov. Prívalové dažde však boli v kapacite 20 kubických metrov.
"Kanalizačná sieť v Bratislave bola historicky budovaná po častiach a nikto v minulosti nepočítal, že za taký krátky čas spadne také enormné množstvo vody," povedal šéf BVS s tým, že problém si vyžaduje dlhodobejšiu pozornosť. "Snažíme sa to riešiť," deklaroval poslancom. Avizoval aj budúce investície v ČOV Vrakuňa.
BVS si však nemyslí, že únik z čistiarne spôsobil úhyn rýb. Má vlastné podozrenie, prečo k úhynu došlo. "Podozrenia sme zdieľali s enviropolíciou a SIŽP. Dúfame, že orgány prídu v dohľadnej dobe s nejakým názorom na vzniknutú situáciu," skonštatoval Olajoš.
Riaditeľ komunikácie BVS Peter Podstupka pre TASR spresnil, že v ČOV Vrakuňa riešili následky výdatných dažďov počas 17. mája a v noci z 20. na 21. mája, keď sa kanalizáciou dopravila k čistiarni zmiešaná splašková a dažďová voda v objemoch, na ktoré čistiareň nie je projektovaná. "Pre takéto prípady existuje príslušnými štátnymi orgánmi a platnou legislatívou schválený postup, ako má BVS postupovať. ČOV vo Vrakuni išla po celý čas na maximum, a to ako na mechanickom, tak aj na biologickom stupni čistenia," uviedol.
Do Malého Dunaja bola podľa vedomostí BVS vypúšťaná iba vyčistená či rozriedená voda v súlade s legislatívou určeným zmiešavacím pomerom, ktorý by nemal mať priamy dosah na život v rieke.
